Čínsky vývoz do USA už tento rok pritom zasiahli dodatočné 20-percentné clá. Tým sa celkové clo na dovoz z Číny do USA zvýšilo na 54 percent.
Reakcia Číny na nové americké clá sa zameria skôr na domáce stimuly a na posilnenie väzieb s ďalšími obchodnými partnermi, ako na odvetné opatrenia. Zhodli sa na tom analytici, ktorých oslovil server televízie CNBC.
Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že dovoz z Číny bude nanovo podliehať 34-percentnému clu. Len pár hodín po oznámení vyzvalo čínske ministerstvo obchodu Spojené štáty, aby clo odvolali.
Čína avizovala zatiaľ bližšie nespresnené opatrenia, ktorými sa chce novým clám brániť. Záverečnou vetou vo vyhlásení Pekingu ale bola výzva na rokovanie.
Čínsky vývoz do USA už tento rok pritom zasiahli dodatočné 20-percentné clá. Tým sa celkové clo na dovoz z Číny do USA zvýšilo na 54 percent. Je to jedna z najvyšších sadzieb uvalených Trumpovou administratívou. Sadzba pre jednotlivé výrobky sa však môže líšiť.
„Ja si myslím, že ťažiskom čínskej odpovede v najbližšom čase nebudú odvetné clá alebo podobné opatrenia,“ uviedol profesor ekonomickej fakulty Čínskej univerzity v Hongkongu Bruce Pang. Namiesto toho očakáva, že čína sa zameria na zlepšenie vlastnej ekonomiky a na rozšírenie exportných destinácií a produktov. Ešte viac sa podľa neho zameria na svoju prioritu, ktorou je zvýšenie domácej spotreby.
Čína je druhou najväčšou ekonomikou sveta a od vlaňajšieho septembra posilnila svoje stimulačné úsilie. Rozšírila fiškálny deficit, zvýšila program dotácií na spotrebu a vyzvala na zastavenie prepadu na trhu s realitami. Čínsky prezident Si Ťin-pching tiež vo februári usporiadal pomerne vzácne stretnutie s podnikateľmi z technologického sektora, ktorého sa zúčastnil aj zakladateľ spoločnosti Alibaba Jack Ma.
Obrat v politike, teda smerom od sprísňovania regulácií, v posledných rokoch ukazuje, ako Peking predvídal nadchádzajúce spomalenie až prepad vývozu, uviedol hlavný ekonóm pre Čínu v spoločnosti Macquarie Larry Hu.
Poukázal na to, že pandémiou vyvolaný rozkvet vývozu v roku 2021 umožnil Pekingu začať masívnu regulačnú kampaň. Teraz je jeho názor taký, že Peking použije domáce stimuly na vyrovnanie dopadu ciel, aby splnil svoj cieľ, teda dosiahnuť ekonomický rast okolo piatich percent.
Hu očakáva, že Peking sa namiesto odvetných ciel zameria na iné nástroje, ktoré sú menej viditeľné, ale efektívne. Je to napríklad využívanie trzv. čiernych listín, keď sú niektoré firmy vylúčené z určitých činností alebo obchodných vzťahov, ďalej vývozné obmedzenia strategických surovín či vyšetrovanie zahraničných firiem pôsobiacich v Číne. Predpokladá tiež, že Čína bude udržiavať silný jüan voči americkému doláru a bude odolávať výzvam obchodníkov na znižovanie cien, aby tak preniesla časť inflačného tlaku na Spojené štáty.
Goldman Sachs uvádza, že približne 20 percent čínskej ekonomiky závisí od vývozu. Jej analytici už skôr odhadli, že nové americké clá na Čínu vo výške zhruba 60 percent znížia reálny hrubý domáci produkt (HDP) asi o dva percentuálne body. NBS však zatiaľ ponechala nezmenenú prognózu rastu HDP a tento rok ďalej počíta s rastom o 4,5 percenta.
Trumpova colná politika je ale teraz čiastočne odlišná od tej v jeho prvom funkčnom období a dopad na Čínu by mohol byť horší. Čína totiž nie je jediným cieľom, ale jednou z mnohých krajín, ktorá čelí vysokým clám. Niektoré z týchto krajín, ako sú Vietnam a Thajsko, predtým slúžili ako alternatívne cesty pre dovoz čínskeho tovaru do USA.
Partner poradenskej spoločnosti Tidalwave Solutions Cameron Johnson upozornil, že čínske podniky sa zatiaľ zdajú byť voči dopadu nových amerických ciel netečné, pretože sa domnievajú, že ich zahraniční konkurenti nezískajú výhody. Spojené štáty sa vo svojich opatreniach predtým zameriavali na to, aby donútili firmy vyradiť Čínu zo svojich dodávateľských reťazcov a prejsť do iných krajín. Čínski výrobcovia kvôli tomu expandovali do zahraničia.
„Skutočnosť je taká, že (nová colná politika USA) v podstate dáva väčšinu Ázie a Afriky Číne, a USA na to nie sú pripravené,“ povedal Johnson. Očakáva, že Čína nebude zbytočne komplikovať situáciu americkým podnikom pôsobiacim v krajine a namiesto toho sa bude viac snažiť budovať obchodné vzťahy v zahraničí.
Od začiatku roka 2021, keď sa skončilo Trumpovo prvé štvorročné funkčné obdobie, zvýšila Čína obchod s juhovýchodnou Áziou natoľko, že je tento región teraz najväčším obchodným partnerom Pekingu. Nasleduje Európska únia a USA.
Desať členských štátov zo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa pripojilo k Číne, Japonsku, Južnej Kórei, Austrálii a Novému Zélandu a vytvorilo najväčší blok voľného obchodu na svete označovaný skratkou RCEP, z anglických slov Regional Comprehensive Economic Partnership. Ten vznikol na začiatku roka 2022, jeho členmi ale nie sú Spojené štáty ani India.
„Členovia RCEP prirodzene prehĺbia vzájomné obchodné vzťahy,“ uviedla hlavná ekonómka pre Čínu zo spoločnosti Economist Intelligence Unit Jüe Su. Čiastočne aj preto, že čínska ekonomika zostane pravdepodobne relatívne najstabilnejšia, alebo bude aspoň patriť medzi tie najstabilnejšie, vzhľadom na záväzok vlády plniť rastové ciele a nasadiť v prípade potreby fiškálnu podporu.
Rozsah, v akom budú tento týždeň uvalené clá na všetky krajiny, ale zostáva neistý, pretože sa všeobecne očakáva, že Trump opäť využíva clá ako vyjednávaciu taktiku, najmä s Čínou. Minulý týždeň uviedol, že Spojené štáty by mohli znížiť clá Číne, ak to pomôže uzavrieť dohodu o predaji americkej súčasti platformy TikTok, ktorá patrí čínskej firme ByteDance.
Vzťahy medzi oboma krajinami však podľa analytikov zostanú napäté. „Na rozdiel od niektorých optimistických predpovedí na trhu neočakávame veľkú bilaterálnu dohodu medzi USA a Čínou,“ uviedol ekonóm spoločnosti Nomura Ting Lu. „Predpokladáme, že napätie medzi týmito dvoma veľkými ekonomikami sa výrazne zhorší, najmä preto, že Čína robí veľký pokrok v odvetví špičkových technológií, vrátane umelej inteligencie a robotiky. „
