Vlasta Kubušová sa dostala do tohtoročného výberu najinšpiratívnejších Slovákov 30pod30 s jej dizajnérskym štúdiom crafting plastics! studio, ktoré založila spoločne s Miroslavom Králom ešte v roku 2016. Dvojica skúma ekologické plasty a ich aplikácie do produktov denného využitia.
Vlasta predtým študovala v Berlíne dizajn, jej hlavnou témou boli bioplasty. Doteraz sa však nemeckého hlavného mesta nedokázala vzdať a žije medzi Berlínom a Bratislavou.
Čím vám Berlín prirástol k srdcu?
Berlín má v sebe nejakú zvláštnu energiu. Už prvýkrát, keď som tam bola, vedela som, že sa tam raz vrátim. Hovorí sa, že buď si Berlín zamilujete, alebo vôbec. Študovala som tam na Universität der Künste, spoznala som tam mnoho skvelých ľudí a viac menej som práve tam prišla na to, akým smerom sa chcem uberať. Prežila som tam dôležité obdobie svojho života a práve preto mi tak prirástol k srdcu. Od počiatočných depresií z hapkavej nemčiny po prednášky na univerzite v ich jazyku. Vďaka Berlínu som prekonala sama seba a za to som mu vďačná.
Mám pocit, že ľudia v Berlíne viac žijú, alebo si život dokážu užívať. Nemyslím tým klubovú scénu, skôr bežný život. V lete tam nenájdete jeden trávnik prázdny, na ktorom by nesedeli ľudia. Mnoho to má čo do činenia s multikulturalitou mesta, ktorá ľudí viac núti byť otvorení, spoznávať sa. Zároveň tam každý môže byť čím chce a vyzerať, ako chce, bez predsudkov okolitého sveta.
Ako sa vám darí zladiť život v dvoch mestách?
Nie je to vždy najjednoduchšie. Lietam hore-dole celkom nepravidelne, pretože sa mi ťažko plánujú všetky aktivity. Výhodou doteraz bolo priame letecké spojenie z Bratislavy. Keď letím, som za 3,5 hodiny doma v Berlíne z centra Bratislavy, čo je kratšie, ako keby som cestovala do Prahy. Prestala som mať pocit, že hranice vôbec existujú. Najmä v Európe už cestovanie nie je problém. Londýnski kamaráti sa mi smejú, že to, čo ja precestujem, keď letím z Berlína do Bratislavy, oni zažívajú každý deň. Často sa ma pýtajú, či tým nestratím veľa času. Ale mne sa paradoxne najlepšie pracuje na cestách. Vo vlaku, v lietadle aj v autobuse. Keď vnímam pocit pohybu, viem sa omnoho lepšie sústrediť.
Aké sú výhody a nevýhody života v dvoch mestách naraz?
Mne táto kombinácia dvoch miest veľmi vyhovuje. Sú to dve odlišné prostredia, vďaka ktorým mám čas hľadieť na rôzne situácie s odstupom. Zároveň v štúdiu pracujeme s priateľom Miroslavom Králom, takže moje neustále odchádzanie berieme aj ako zdravý a nevyhnutný oddych od seba, keď intenzívne pracujeme. Čo je vlastne skoro stále. Napadajú mi teraz stále iba výhody, ale u nás to momentálne vychádza aj z nutnosti – celý materiálový výskum sa realizuje v Bratislave a Nitre a hoci máme vlastné štúdio mimo výskumného pracoviska, sme tam každú chvíľu.
V rebríčku 30pod30 bola dvakrát. A teraz chystá Skype budúcnosti
Keď mám chuť na viac anonymity a zároveň nečakané kultúrne aj vzdelávacie vyžitie, zostanem dlhšie v Berlíne. V Bratislave mám zas viac pocit takého príjemného malomesta, v ktorom stretnem na ulici každú chvíľu niekoho známeho. To sa samozrejme prenáša aj na pracovné možnosti. V Bratislave vybavím veci rýchlejšie, v Berlíne má všetko svoj čas, ale keď sa už niečo dohodne, tak to naozaj platí.
Kde sa cítite viac doma?
Berlín sa stal mojím druhým domovom aj preto, že sa tam necítim ako cudzinec. Napríklad som začala omnoho viac vnímať to, že som Európanka. Niekedy neviem presne odpovedať, kde sa cítim viac doma a občas mi zahynú rastliny, kým som dlhšie preč . Inak je to zložitejšie asi iba v tom, že sa mi ešte ťažšie plánuje voľný čas ako predtým. Veľa porovnávam život v týchto dvoch mestách, aj keď to nie je vždy správne. Ešte pred pár mesiacmi som mala pocit, že v Berlíne a celkovo v Nemecku napríklad existuje oveľa silnejšie kolektívne vyjadrenie názorov – cez rôzne demonštrácie a protesty. Často som sa na rôznych zúčastňovala a trochu im aj závidela, že na Slovensku to zrejme nebude mať nikdy takú silu –ľudia sa nepostavia za svoje veci, neveria, že môžu niečo zmeniť. Po poslednom mesiaci mám už iný názor a cítim, ako sa na Slovensku veci hýbu, aj keď pomaly. Mám pocit, že na Slovensku dokáže aj málo odhodlaných ľudí toho veľa zmeniť. Beriem to ako veľkú výhodu, že mám šancu porovnávať život našej generácie v dvoch rôznych krajinách. Len to bude ťažšie sa neskôr rozhodnúť, kde sa nakoniec usadiť.
Ide sa dizajnérovi do sveta ľahšie z Berlína než z Bratislavy? Záleží na tom?
Skôr si myslím, že to, čo môže mladému dizajnérovi pomôcť, je správne zvolená škola. Najmä magisterské štúdium. Mnoho európskych škôl má dobré kontakty a od toho sa dá odraziť, keď človek chce. Moja univerzita mala napríklad program na podporu startupovo-dizajnérskych projektov a vďaka tomu som dostala ročné štipendium na rozvíjanie ideí. To bola obrovská pomoc a áno, v Bratislave by to bolo zrejme náročnejšie. Na druhej strane, ak viete, čo chcete (aspoň približne), tak si aj vyberiete podľa možností to najsprávnejšie miesto. Neviem, ako by to vyzeralo, keby som ostala v Bratislave. Koniec koncov na všetky výstavy či prezentácie sa dá letieť aj z Viedne. Môžete oslovovať partnerov, či sa hlásiť na súťaže z hociktorého kúta sveta.
30pod30: Ivan Trančík a jeho Cellense pomáhajú svetovým herným firmám
Čo plánujete predstaviť na milánskom Design Weeku koncom apríla?
V Miláne budeme vystavovať kolekciu troch svietidiel – nové svetelné objekty, ktoré vychádzajú priamo z estetiky výskumu materiálu, z bioplastu. V poslednom čase skúmame možnosti tejto udržateľnej alternatívy plastov nielen z hľadiska technologických vlastností, ale aj jeho estetické možnosti a spôsob spracovania. Použitím občas až veľmi low tech craft metód ukazujeme, ako rozložiteľný materiál môže byť uchopený do niečoho unikátneho, trvácneho a pevného. Od malých produktov – 3D tlačených okuliarov sa teda posúvame k o mnoho väčším interiérovým, kde vizualita a vlastnosti materiálu vyznievajú ešte silnejšie. Druhá časť tímu cestuje v tom čase do Belgicka na podujatie, ktoré organizuje slovenská Styčná kancelária pre výskum a vývoj v Bruseli. Spoločne s našimi partnermi tam budeme hovoriť o možnostiach, výzvach a nutnosti, čím skôr bioplasty integrovať do rôznych produktov.
Na titulnej fotke sú okuliare z prvej kolekcie crafting plastics! studio. Foto: Anna Smoroňová
