Olympijské hry v Paríži budú pre hosťujúce mesto znamenať dočasné aj stále premeny. Okázalá športová udalosť prekračuje nielen hranice, ale aj šport ako taký.
Hry predstavujú pre Paríž jedinečnú príležitosť, ako urýchliť prebiehajúce zmeny, pretvoriť mestskú identitu, zatraktívniť hostiteľské mesto a povzbudiť jeho ekonomiku. Modernizácia a výstavba infraštruktúry sú iba začiatok – počas niekoľkých týždňov konania megalomanskej akcie sa zvyšuje záujem turistov, ktorí túžia byť súčasťou magickej olympijskej atmosféry.
Ekonomika pritom naberá na obrátkach a zažíva kardinálny rast s prílivom investícií a obchodných príležitostí hýbajúcich obvyklou dynamikou hotelov, reštaurácií a ďalších podnikov hostiteľského mesta. Aká hlboká bude parížska olympijská stopa?
Priamo vo francúzskom hlavnom meste je situovaných 15 z 39 olympijských športovísk. Zvyšok sa nachádza medzi mestami Bordeaux, Nantes, Nice, Marseille, Lyon, Saint-Étienne a Lille. Vláda parížskej starostky Anne Hidalgo už označila za symbolický odkaz parížskych hier kúpanie v Seine, ktoré ukončí sto rokov trvajúci zákaz z dôvodu zlej kvality vody.
Mestská rada vymedzí tri oblasti vhodné na to, aby si v nich športovci mohli zaplávať. Na dokončenie sanitárnych prác, ktoré sú rozpočtované na 1,4 miliardy eur, si však budú musieť Parížania počkať do roka 2025.
Až 600-tisíc dívákov na otvorení
Seina bude navyše dejiskom nevídanej udalosti v olympijskej histórii – stane sa uvítacím javiskom. Otvárací ceremoniál tak opustí rutinné prostredie štadióna a bude sa konať na ulici. Na viac ako šiestich kilometroch, ktoré delia most Bercy od Trocadera, bude môcť ceremoniál sledovať 600-tisíc divákov (oproti 68-tisíc v Tokiu).
Nebude to však kozmopolitná metropola, ktorú olympiáda naozaj zmení, ale severovýchodné predmestie. Hlavné mesto pripúšťa, že odkaz Paríža 2024 bude mať osobitný vplyv na department Seine-Saint-Denis, kde sa nachádza štadión Stade de France. Práve tam bola vybudovaná olympijská dedina a stredisko vodných športov poháňané na 90 percent vďaka streche s rozlohou 5-tisíc štvorcových metrov, ktorá je osadená fotovoltaickými panelmi.
V neďalekej štvrti Porte de la Chapelle sa zase nachádza Adidas Arena a podľa vyjadrenia mestskej rady pre Forbes je dokonalým príkladom nízkouhlíkovej výstavby, ktorá priniesla premenu celej štvrte. Cieľom je teda pretvoriť identitu týchto predmestí a zároveň s náležitou pompou privítať športovcov aj návštevníkov.
Nové cyklotrasy i vlakové trate
Zvlášť vyniká vytvorenie 60 kilometrov nových cyklotrás, ktoré umožnia dôjsť na bicykli ku všetkým olympijským športoviskám a doplnia vyše 1000 kilometrov už existujúcich cyklotrás. Dôležitým motorom rozvoja oblasti bude aj takzvaný projekt storočia: 200-kilometrová železničná sieť Grand Paris Express, ktorá prepojí štvrte a mestá v regióne bez kríženia v Paríži.
Olympijské ubytovanie pre viac ako 10 500 zúčastnených športovcov a ich delegácie predstavuje mimoriadnu ukážku dopadu hier aj po vyhasnutí olympijského ohňa. Olympijská dedina sa premení na mestskú štvrť s 2800 domami a kapacitou pre 6-tisíc obyvateľov, so školami, obchodmi, šiestimi hektármi zelene a viac ako 8800 stromami.
Do výstavby boli investované dve miliardy eur, pričom boli použité biologické materiály, geotermálna energia a solárne panely. „Od začiatku sme sa snažili navrhnúť kompletnú štvrť,“ zdôrazňuje pre Forbes architekt a urbanista Dominique Perrault.
„Išlo nám o dôraz na rozsiahle verejné priestory, ekologickú dopravu a biodiverzitu. Využili sme prírodné zdroje a zaviedli stratégiu sústredenú na zníženie spotreby aj miestnu produkciu vrátane zberu dažďovej vody, opätovné využitie stavebných materiálov a absenciu klimatizácie,“ popisuje.
Významným počinom je pre Perraulta aj opätovné zblíženie mesta so Seinou, ku ktorej sa „obrátilo chrbtom“. Architekt tiež upresňuje, že po odchode športovcov vstúpi štvrť do novej fázy prác, aby sa pripravila na prijatie budúcich obyvateľov.
Atény prerobili, Barcelona získala miliardy
Či sa vybudované infraštruktúry dočkajú druhého života, závisí do značnej miery od toho, či budú pre mesto ziskové a neprinesú so sebou len horkú pachuť debaklu. V tomto ohľade Paríž potvrdzuje, že tohtoročné hry budú triezve, lokálne a nevytvárajúce nič, čo by nebolo užitočné pre budúcnosť mesta.
Ide tak o pokus zvrátiť desaťročia trvajúci trend prekračovania nákladov pri výstavbe obrích štadiónov, ktoré nakoniec nie sú použiteľné a časom chátrajú, zatiaľ čo občania sú zaťažení mnohomiliónovými dlhmi. Dvomi neslávnymi príkladmi sú Montreal a Atény: v prvom prípade trvalo 30 rokov, kým sa splatili náklady na štadión, zatiaľ čo Grécko strojnásobilo svoj štátny dlh.
Naopak pozitívnym vzorom môže byť Barcelona, kde sa letné olympijské hry konali v roku 1992. Najzjavnejší bol ekonomický, turistický, kultúrny a urbanistický impulz, otvorenie mesta smerom k moru, nové cestné obchvaty aj olympijská dedina. Investíciu vo výške 6,7 miliardy eur napokon prekročila návratnosť 18,6 miliardy.
„Pre mesto i krajinu išlo o nevídaný ekonomický stimul, okrem iného preto, že investície boli plánované s cieľom vytvoriť potrebnú infraštruktúru s dlhodobou víziou. Jednalo sa o investície do športu a do samotného mesta. Prípad Barcelony však zrejme nie je úplne bežný,“ pripomína pre Forbes Joan Miquel Gomis López z barcelonskej Universidad Oberta de Catalunya.
Z pohľadu cestovného ruchu považuje za najvýznamnejší posun zmenu profilu návštevníkov a s tým spojený prílev turistov. „V roku 1990 prichádzala prevažná väčšina z nich do Barcelony z pracovných dôvodov a iba 22 percent sem jazdilo na dovolenku alebo za zábavou. Dnes prevažujú rekreační turisti,“ konštatuje.
Podľa barcelonského prieskumu cestovného ruchu prilákalo mesto v roku 2023 15,6 milióna cudzincov. López sa však domnieva, že s tak veľkolepým nárastom po olympijských hrách sa nepočítalo.
„Svedčí o tom aj skutočnosť, že počas hier bolo značné percento ubytovacích miest zaisťované prostredníctvom výletných lodí, dočasne najímaných na pokrytie špecifického dopytu s ohľadom na riziko vytvorenia nadmernej hotelovej ponuky, ktorú by neskôr nebolo možné využiť,“ vysvetľuje.
Kľúčom bol podľa Lópeza rozvoj infraštruktúry v kombinácii s medzinárodnou propagáciou, zdôrazňujúcou moderný charakter katalánskeho hlavného mesta aj zásadnú zemepisnú polohu v Stredomorí. Následne sa objavili pokusy o napodobnenie španielskeho modelu v iných olympijských mestách, avšak bez veľkého výsledku. Podarí sa Parížu zvrátiť neblahý trend?
Článok vyšiel na Forbes.es. Autorom je prispievateľka Laura Cerdeira Dobarro.
