Trojica odborníkov pre Forbes odpovedala, ako sa pozerá na vývoj cien pohonných hmôt. Hovoria tiež o tom, či si ešte natankujeme pod 1,50 eura za liter, alebo čo si myslia o zastropovaní cien benzínu štátom.
Kedy by mohli významnejšie klesnúť ceny benzínu? Čo by sa muselo stať?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Ceny palív na Slovensku klesajú od začiatku júla v reakcii na vývoj na trhu s ropou. Komodita klesla z júnových maxím rádovo o 15 percent, keď faktor strachu z recesie bol medzi obchodníkmi vyšší ako fyzický previs dopytu nad ponukou.
Čisto z technického hľadiska, pokles cien, za inak nezmenených podmienok, by mohol nastať pri znížení spotrebných daní na palivá či pri znížení DPH.
Inou možnosťou je príchod pomerne hlbokej recesie, ktorá by znížila dopyt po rope a aj palivách. Recesia v USA už je, pravdepodobne príde aj do Európy, no zatiaľ sa nezdá, že by sa mohla pretaviť do výrazného poklesu dopytu po rope, špeciálne ak čínska ekonomika bude ďalej solídnej rásť. Rast dopytu po rope sa v takejto konfigurácii svetovej ekonomiky len spomalí, ale nemal by zásadne spadnúť – a ponuka za ním nebude stíhať.
Inou hypotetickou a nateraz nereálnou možnosťou je výrazné zvýšenie ťažby. Ťažba sa zvyšuje len veľmi pomaly (a pomalšie, ako rastie dopyt po rope),. Dokonca zaostáva za plánmi kartelu OPEC+, keď dopláca na veľký investičný dlh, jednak pre nízke ceny ropy v minulých rokoch a jednak pre nelogickú zelenú politiku západných vlád s cieľom rýchleho odklonu od fosílnych palív.
Ďalšou možnosťou, ktorá by znížila tlaky na rast ceny ropy a následne aj palív, je odstránenie protiruských sankcií, ktoré je v súčasnosti politicky neželaným krokom vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine.
A napokon za vysokými cenami na čerpacích staniciach nie je iba vysoká dopytovo-ponuková nerovnováha na ropnom trhu, ale aj nedostatočná rafinačná kapacita na Západe, ktorá oproti predkovidovým úrovniam poklesla – okrem iného aj pre tvrdé presadzovanie zelenej energetickej politiky. Ak by bol tento zelený bezuhlíkový kurz Západu zmenený, prispelo by to rovnako k zníženiu rastových tlakov na palivá, ktorých veľkoobchodné ceny rástli rýchlejšie ako ceny samotnej komodity.
Navyše viacerí veľkí ropní hráči ako Irán či Venezuela (ktorá má najväčšie ropné zásoby na svete) sú pod americkými sankciami. Ich zrušenie by takisto prispelo k zlepšeniu ponukovej strany na trhu s ropou a tlaku na pokles cien palív.
Boris Tomčiak, analytik finančných trhov spoločnosti Finlord
Ceny už od polovice júla klesajú. Aktuálne je priemerná cena 1,833 eura za liter, nafta stojí v priemere 1,864 eura za liter. A tiež začiatkom augusta očakávame zníženie o niekoľko centov.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Súčasná vysoká volatilita na trhu sťažuje ekonomické predikcie. V súčasnosti sú ceny pohonných hmôt na zostupe, keďže sme mohli pozorovať pokles ceny ropy asi o 20 dolárov a dnes sa pohybuje niekde okolo 100 dolárov za barel (Brent). Okrem ceny ropy je konečná cena na pumpách určovaná napríklad aj vývojom kurzu eurodolára. Pokles cien ropy, ktorý pozorujeme posledné týždne, je spôsobený najmä obavami o globálny rast, ktorý prirodzene prináša jej nižšiu potrebu, či negatívny vývoj pandémie v Číne. Odhadovať ceny ropy v súčasnom období je o to náročnejšie, že sem vstupujú aj politické faktory – napríklad rozhodnutia politických lídrov o obmedzovaní spolupráce medzi Západom a Ruskom.
Budú ešte ceny pod 1,50 eura za liter?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Musela by prísť pomerne hlboká ekonomická recesia, ktorá by zasiahla okrem Spojených štátov a Európy aj Čínu. Šanca na takýto vývoj dnes nie je veľká. Inou možnosťou by mohla byť ďalšia silná vlna koronavírusu s locdownami.
Boris Tomčiak, analytik finančných trhov spoločnosti Finlord
V dohľadnej dobe určite nie. Spotreba ropy a pohonných hmôt vo svete je vysoká. Produkcia sa síce tiež zvyšuje, ale pomalšie. V tomto roku bude trh naďalej napätý kvôli neistote ohľadom dodávok z Ruska. Zatiaľ je export z Ruska vysoký, keďže viac dodáva do Ázie. Ďalšie sprísnenie sankcií by však mohlo obmedziť aj tento vývoz.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Súčasný vývoj zatiaľ nasvedčuje tomu, že ceny na pumpách ešte budú jemne klesať, no v dohľadnom čase pokles pod hranicu 1,50 za liter nepredpokladám. Obdobie veľmi lacných energií (plynu, elektriny či pohonných hmôt) je tak pravdepodobne za nami. Dôležité je povedať, že tlak smerom nadol je pri rope vytváraný obavami o dopyt. Z dlhodobejšieho hľadiska je preto za účelom nižších cien potrebné zvýšiť aj ponuku na trhu (eventuálne znížiť dopyt natrvalo). Podľa posledných dostupných informácií by nové výraznejšie kapacity mali na trh postupne prichádzať od roku 2024.
Ilustračné foto: Unsplash/Robin Sommer
Ilustračné foto: Unsplash/Robin Sommer
Mechanizmus regulovania cien benzínu
Vedeli by ste v krátkosti priblížiť, ako prebieha mechanizmus regulovania cien benzínu, ako to napríklad urobili vlády v Maďarsku či Slovinsku? Koľko to môže vyjsť ekonomiku a štát?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Regulovanie cien v maďarskom či slovinskom štýle znamená, že vláda netrhovo rozhodne o maximálnej predajnej cene palív na určitý čas pod hrozbou pokút, a to aj na úkor maloobchodných predajcov, ktorí ich môžu nakupovať drahšie a musia tak predávať so stratou. Väčšinou zastropovanie cien, ktoré je najčastejšie populistickým opatrením, vedie k nezamýšľaným negatívnym dôsledkom v podobe nedostatkov tovaru, ktorý bol takto postihnutý. A najnovšie sa to prejavuje už aj v Maďarsku v prípade palív. Jednoducho nízka cena pod trhovým ekvilibriom a pod predajnými nákladmi vedie jednak k nadspotrebe a jednak neochote predávať so stratou.
Boris Tomčiak, analytik finančných trhov spoločnosti Finlord
Každá vláda môže stanoviť cenový strop, za ktorý sa predávajú tovary. Čerpacie stanice či iné maloobchody sú však v postavení preberača ceny – keď platia veľkoobchodnú cenu, k tomu si pridajú svoju maržu a vznikne finálna cena. V momente, keď je zafixovaná predajná cena, ale veľkoobchodná cena stále rastie, tak sa čerpacie stanice dostávajú do straty, čo nakoniec vedie ku krachu.
Cenové fixácie teda dlhodobo nefungujú, prípadne je nutné zafixovať i veľkoobchodné ceny. V politickom boji sa však tieto populistické riešenia občas využívajú. Pre ekonomiku sú cenové fixácie nepriaznivé v tom, že nerozvíjajú snahu o hľadanie úsporných opatrení. Motoristi pri nízkych cenách jazdia stále rovnako a neoptimalizujú svoju spotrebu. Nedostatok pohonných látok sa však musí riešiť predovšetkým znížením ich spotreby či zvýšením produkcie.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Akákoľvek výraznejšia zmena cien, ktorá prekračuje zmeny v disponibilných príjmoch, prirodzene prináša aj zmeny v spotrebiteľskom správaní. Určité zmeny – ako častejšie využívanie verejnej dopravy v časoch zvýšených cien – už dáta naznačujú. Prechod na alternatívne pohony je však dlhodobejším procesom, no pravdepodobne bude viditeľný.
Použijem príklad Maďarska, kde vo všeobecnosti predstavujú cenové stropy silnú zbraň proti zdražovaniu, keďže bez nich by medziročná miera inflácie presahovala 20 percent. Netreba však zabúdať, že akýkoľvek zásah do voľnej cenotvorby prináša vysoké náklady pre štát a ekonomiku – niekto ich totiž musí znášať. Pred niekoľkými týždňami však toto obmedzenie cien bolo stanovené už iba pre maďarských občanov.
Obmedzenie cien pohonných hmôt v Maďarsku bolo zavedené v novembri na úrovni 480 forintov za liter. Avšak domáci predajcovia nedostávali žiadne kompenzácie, čo pochopiteľne viedlo k výrazným stratám či k úplnému zatvoreniu niektorých z nich. Vláda na to vo februári zareagovala prijatím opatrenia, keď ohraničila aj veľkoobchodnú cenu na rovnakej úrovni a jemne znížila spotrebné dane.
Okrem toho došlo k poskytnutiu podpory vo výške 20 forintov na liter pre malých (rodinných) predajcov. Táto položka však nie je pre vládu výnimočne nákladná. Druhá kategória – stratené príjmy vyplývajúce z nižších spotrebných daní – by mohla dosiahnuť niekoľko desiatok miliárd forintov.
V reakcii na tieto opatrenia väčšina veľkoobchodníkov obmedzila alebo zastavila predaj. Najistejším dodávateľom je tak maďarská skupina Mol, ktorá tým znáša väčšinu strát v dôsledku obmedzených cien. Na druhej strane môže Mol získať na rozdiele medzi cenami ropy Brent a Ural.
Regulovanie cien pohonných hmôt
Rôzne formy pomoci občanom v súvislosti s vysokými cenami pohonných hmôt, či už formou cenových stropov, alebo zníženia daní, zaviedlo aj Chorvátsko, Poľsko, Nemecko alebo Česko. Odporúčali by ste niektorý z tých prístupov uplatniť na Slovensku? Aký je váš názor na regulovanie cien pohonných hmôt?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Zastávam názor, že cena akékoľvek tovaru či služby by mala byť stanovená na voľnom trhu na základe dopytu a ponuky. Vláda sa do toho nemá čo miešať! V opačnom prípade nemožno hovoriť o trhovej ekonomike, ale príkazovej centrálnej riadenej ekonomike. A tá, ako nám ukazuje aj vlastná história spred roku 1989 a aj mnoho iných príkladov vo svete, nebola úspešná. Viedla k veľkým nedostatkom.
Spotrebné dane na palivá na Slovensku patria medzi pomerne vysoké v regióne postsocialistických krajín. Spotrebná daň na benzín je dokonca vyššia ako v Rakúsku. Ak už chce vláda uľaviť ekonomike v súvislosti s cenami palív, tak môže znížiť spotrebné dane, ale aj DPH. Otázne je, či si to môže dovoliť, keďže tieto dane sú podstatným príjmom štátneho rozpočtu a verejné financie sú v úbohom stave.
Boris Tomčiak, analytik finančných trhov spoločnosti Finlord
Pomoc by mala byť predovšetkým v podobe zníženia spotrebnej dane či DPH. A potom na celoeurópskej úrovni vyjednávať o zvýšenom importe ropy a ropných produktov z iných oblastí. Energie budeme využívať aj v budúcnosti. Tento rok ukázal, aké je dôležité mať k dispozícii dostatočné veľké a diverzifikované zdroje.
Slovensko bude energetické suroviny vždy importovať. Každá naša vláda by mala úzko spolupracovať s energetickými spoločnosťami, aby bol vždy dostatok zdrojov. V najbližších rokoch sa plánuje prechod na elektromobilitu, takže už teraz vieme, že spotreba elektrickej energie sa bude rýchlo zvyšovať. Slovensko aj iné európske štáty musia preto stavať nové elektrárne a zároveň viac podporovať riešenia úspory energií.
Foto: Freepik
Ilustračné foto: Freepik
Dlhodobý dopad rastu cien
Čo nárast cien dlhodobo spôsobí? Aký to môže mať dopad? Budeme jazdiť menej, alebo sa začnú využívať alternatívne druhy pohonov?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Dopyt po palivách je pomerne neelastickým. Čo znamená, že aj výrazný rast cien sa pretaví len do malého poklesu ich spotreby. To však znamená, že teraz míňajú domácnosti viac na palivá (a energie vo všeobecnosti) a bude im ostávať menej na inú spotrebu. Prípadne im výrazne klesne miera úspor pri mimoriadne vysokej inflácii a raste cien naprieč ekonomikou, ktorý aktuálne predbieha rast platov.
Časť ekonomických subjektov zrejme nájde motiváciu na obmedzenie jazdenia, či prechod na verejnú dopravu, prípadne chodenie viac peši či bicyklom. Časť ľudí sa bude zamýšľať nad elektromobilmi, špeciálne pri absurdnej a trhové princípy popierajúcej dotačnej politike.
Boris Tomčiak, analytik finančných trhov spoločnosti Finlord
Energetický šok je veľmi silný a spotreba sa v tomto roku zníži. Ale domácnosti aj firmy si postupne na vyššie ceny zvyknú. Vodiči budú v najbližších rokoch jazdiť rovnako ako pred krízou či dokonca častejšie.
Alternatívne pohony sa budú určite viac využívať, keďže v roku 2035 by sa už v EÚ nemali predávať vozidlá spaľujúce fosílne palivá. Elektrická energia sa však musí z niečoho vyrobiť. Hlavnými zdrojmi sú jadrová energia, zemný plyn a obnoviteľné zdroje. Podiel sa bude zvyšovať najmä u obnoviteľných zdrojov, ktoré sú však nestabilné. EÚ aj Slovensko musia mať preto v zálohe stále i konvenčné zdroje.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Akákoľvek výraznejšia zmena cien, ktorá prekračuje zmeny v disponibilných príjmoch, prirodzene prináša aj zmeny v spotrebiteľskom správaní. Určité zmeny, ako častejšie využívanie verejnej dopravy v časoch zvýšených cien, už dáta naznačujú. Prechod na alternatívne pohony je však dlhodobejším procesom, no pravdepodobne bude viditeľný.
