Program Novej Cvernovky sa naplno rozbehol len nedávno. Návštevníci tohto kultúrneho a kreatívneho centra si môžu vybrať z ponuky koncertov, divadelných predstavení, prednášok, diskusií, výstav či workshopov. V utorok, v rámci pravidelného prvomájovejého festivalu sa im dokonca otvorili dvere do ateliérov umelcov či kreatívcov, ktorí v Novej Cvernovke sídlia. Na ceste za otvorením inštitúcie si však jej zakladatelia prešli všeličím, dvaja z nich museli dokonca založiť svoje byty. O tom, ako projekt Novej Cvernovky vznikal, jeho financovaní a fungovaní sme sa rozprávali s jedným zo štyroch tvorcov Viliamom Csinom.
V utorok sa uskutočnil už 8. ročník mestského festivalu 1.MÁJ- Deň otvorených ateliérov. Ak si odmyslíme presťahovanie, ako sa za toto obdobie Cvernovka zmenila?
Stala sa z toho inštitúcia. To pomenovanie nemáme radi, predsa len stále je v nás isté voľnomyšlienkárstvo a odpor voči autoritám. Museli sme však vybudovať určitú štruktúru, profesionalizovať procesy, ktoré prebiehajú či už v komunite alebo na úrovni našich partnerov a bratislavského samosprávneho kraja. Bol to nevyhnutný proces.
Nadácia Cvernovka vnikla na popud štyroch ľudí – vás, Braňa Čavoja, Šimona Klimana a Borisa Meluša. V jednom rozhovore ste povedali, že „vstup do tohto projektu bol názornou ukážkou absolútnej naivity, neznalosti a neskúsenosti.“ Ako ste to mysleli?
Sme partia grafického dizajnéra, režiséra, fotografa a account manažéra. Nikdy v živote sme nepostavili ani psiu búdu a odrazu sme riadili rekonštrukciu 9-tisíc metrov štvorcových, riešili sme niekoľkostotisícový úver, politický lobing, prácu s komunitou, PR a mnohé iné veci, s ktorými sme sa stretli prvýkrát. Keby sme na začiatku vedeli, do čoho ideme, tak každý jeden z nás utečie inou svetovou stranou (smiech). Nakoniec sme to dali, no fičíme nonstop.
Viliam Csino je jedným zo štyroch zakladateľov Nadácie Cvernovka. Foto: archív NC
Nakoniec to však stálo za to, nie?
Áno, máme z toho veľmi dobrý pocit. Dokázali sme urobiť to, čo sme si vysnívali na začiatku, takže sa to oplatilo. Veci začínajú fungovať a dobre vyzerá aj hospodárenie, vieme splácať naše záväzky.
REPORTÁŽ: Nová tržnica v Petržalke. Ponúkne aj susedské či knižné burzy
Spomínali ste úver. Aké boli vaše celkové náklady na rekonštrukciu? Pôvodne ste počítali s približne 350-tisíc eurami.
Áno, aj toto číslo bolo súčasťou našej naivity. Do detailov cashflowu, oceňovania, počítania nákladov a rôznych iných dôležitých oblastí nás dostala až žiadosť o úver. Približne pol roka sme sa tomu venovali, pričom uvedomovaním si nových skutočností narastala aj suma potrebná na celý projekt.
O koľko sa nakoniec navýšila oproti prvotnému zámeru?
Približne dvojnásobne. Treba však povedať, že tieto peniaze slúžili na zafinancovanie základnej infraštruktúry. Jednotlivé bunky si už rekonštruovali samotní obyvatelia ateliérov. Celkové náklady na premenu bývalej školy na kultúrne a kreatívne centrum tak presiahli milión eur.
Nevyhadzujte jedlo. Bratislava dostala prvú komunitnú chladničku
Nemali ste v banke s úverom problém? Ako sa na projekt pozerala?
Rokovania o úvere trvali z rôznych dôvodov pol roka. Celý ten čas sme budovu rekonštruovali z vlastných peňazí, požičiavali si peniaze kade-tade. Na oddelení riskov totiž odporučili zaťažiť náš úver 80% cash-kolaterálom, čo v preklade znamená, že keď sme si chceli požičať 10-tisíc, museli sme im dať 8-tisíc do úschovy.
Priestory vydavateľstva KK Bagala v Novej Cvernovke. Foto:Peter Gáll
Ako ste to zvládali?
Fungovali sme v týždennom režime. V pondelok sme začali zbierať peniaze od známych, kamarátov, komunity a tak ďalej a v piatok ráno sme ich odniesli do banky. Tá nám večer uvoľnila 80 percent z vyzbieranej sumy, vyplatili sme robotníkov a všetko, čo bolo treba. V sobotu sme zase nič nemali a začínali odznova. Takto sme fungovali šesť mesiacov. Dostali sme sa až do štádia, kedy dvaja zo štyroch zakladateľov museli založiť svoje byty. Bol to celkom bolestivý proces, keďže sme si uvedomovali, že žiaden zisk z toho mať nebudeme.
Nadácia ho asi ani tvoriť nemôže.
Môžeme vytvárať zisk, ale iba za účelom naplnenia svojho štatútu. Voľne povedané, ak by sme aj zarobili niečo na prevádzke baru, všetky tieto peniaze musia byť investované do ďalšieho rozvoja Novej Cvernovky.
Ako žije a tvorí dizajnérka Vlasta Kubušová na trase Berlín-Bratislava
Z čoho sa financuje prevádzka inštitúcie?
Náš cashflow je striktne rozdelený na dve časti. Z nájmov, ktoré platia obyvatelia ateliérov sa platí prevádzka budovy, splátka úveru a energie. Druhou časťou je produkcia programu, ktorá je závislá na grantoch a donorských daroch. Rovnako ako pri rekonštrukcii sály na kultúrne podujatia nám významne prispela Nadácia VÚB, ktorá sa stala partnerom živej kultúry v Nove Cvernovke.
V akej výške sa pohybujú? Dá sa to vykryť?
Len veľmi ťažko. Rozpočet programu Novej Cvernovky na rok je na úrovni cca 120-tisíc eur, zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať asi polovicu. Musíme to však dohnať, pretože hrozí, že už budúci mesiac sa nám tieto peniaze minú. Čo sa týka grantov z verejných zdrojov, tak najväčším problémom je to, že napríklad v programe podpory kultúrnych centier sa peniaze rozdeľujú podľa dĺžky pôsobenia. Aj keď sme najväčší, tak dostávame zatiaľ menej.
Prevádzka MILE s dizajnovým oblečením nielen pre deti. Foto:Peter Gáll
Aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi starou a novou Cvernovkou?
Konečne sa môžeme otvoriť verejnosti. V starej budove sme nemohli nikdy legálne robiť žiaden verejný program, teraz tu sú akcie na takmer dennej báze.
Kultúrny program ste predstavili len nedávno. Z čoho sa skladá ?
Dá sa rozdeliť na dve časti. Tú prvú tvoria pravidelné akcie, ako napríklad prednášky, diskusie, koncerty, divadelné, literárne, výstavné a iné aktivity či festivaly. Chceme sa však zamerať aj na dlhodobejšie aktivity ako ekológia, vizuálny smog, doprava, publikačná činnosť a mnoho iných.
Zakladatelia nadácie Cvernovka so županom Jurajom Drobom. Foto: Stanči Martinkovičová
Ktorá akcia je teraz najväčšou prioritou ?
Na september pripravujeme podujatie s pracovným názvom okupácia, ktoré bude venované roku 1968.
A aké máte plány, čo sa týka rekonštrukcie?
Zatepliť strechy, spríjemniť záhradu a chceme sa sústrediť na druhú budovu – internát bývalej priemyslovky. Už máme tím ľudí, ktorí pracujú na projekte, chceme tam nové spôsoby bývania, hub pre neziskovky, stacionár, škôlku či iné verejné služby, ktoré tu chýbajú. V Novej Cvernovke sa tiež buduje divadlo.
1. Máj- Deň otvorených ateliérov sa v Cvernovke konal už po ôsmykrát. Foto: Stanči Markovičová
Tieto priestory vám prenajíma Bratislavský samosprávny kraj, pričom zmluva je na 25 rokov. Podobný osud a nútené vysťahovanie, ako to bolo v prípade starej Cvernovky, teda nehrozí?
Neexistuje zmluva, ktorá je nezrušiteľná. Existuje len politická vôľa.
A je tu v súčasnosti ?
Po výmene vedenia na samospráve sa to ešte len snažíme zistiť. Nový župan je tam od začiatku decembra, teda relatívne krátko. V zásade však nevidíme dôvod, prečo by mal samosprávny kraj záujem zbaviť sa tohto projektu. Jeho zámerom je totiž zvyšovať kvalitu občianskej spoločnosti, rozvíjať tu život a pritiahnuť turistov.
