„Snaha ukázať sa, akí sme zelení, je stará tak desať rokov. Dnes banky potrebujú zistiť, ako je ich portfólio ohrozené klimatickými zmenami,“ hovorí hlavný poradca pre manažment rizika v spoločnosti SAS Peter Plocháň.
Ako dnes vyzerá agenda bánk v oblasti životného prostredia? Mení sa nejako ich biznis model?
Pre banky platí nová regulácia Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho bankového dohľadu (EBA), ktorá vyplýva z nariadenia Európskej komisie – European Green Deal. Tu je stanovené, že únia chce byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna, teda že zníži svoju uhlíkovú stopu na nulu.
Veľkú úlohu v tom budú hrať aj privátne prostriedky. Banky preto už dnes preverujú súčasných úverových klientov z pohľadu ich citlivosti na klimatické riziká a ich uhlíkovej stopy.
Vyššie riziko
Znamená to, že banky si overujú klientov, ktorým už poskytli úvery?
Áno, banky musia zistiť, ako sa bude dariť ich firemným zákazníkom o päť či desať rokov, teda počas doby, kedy ich financujú. Najprv potrebujú poznať, ako sa bude meniť klíma v nasledujúcom období, akými nariadeniami bude reagovať Európska únia a následne určiť, aká citlivá je na tieto zmeny lokalita a biznis model toho ktorého klienta.
Čo konkrétne sa pri tomto preverovaní zisťuje?
Z klimatických zmien vyplývajú pre bankový biznis dve riziká: fyzické a tranzitné. Fyzické riziko predstavuje hrozbu, že úveroví zákazníci nebudú schopní splácať záväzky kvôli dôsledkom meniacej sa klímy. Z globálneho pohľadu napríklad rastie pravdepodobnosť záplav viacerých oblastí Holandska a na druhej strane dochádza k zrýchlenému vysúšaniu stredomorských krajín.
Je fyzické riziko aktuálne aj pre Slovensko, keďže sme vnútrozemská krajina?
Určite áno, pretože pre klimatické zmeny sa oblasť Slovenska a Česka napríklad otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Pre poľnohospodárstvo to teda znamená v niektorých oblastiach novú hrozbu nedostatku alebo nadbytku zrážok, keďže sa mení frekvencia a sila prejavov bežného, ale aj extrémneho počasia.
Vplyv fyzického rizika na podnikanie sa líši podľa odvetvia a geografickej oblasti podnikania. Taktiež vidíme, že uplynulých desať rokov bolo najteplejších v doterajšej histórii meraní. Nemá to pritom vplyv len na korporátny biznis.
Napríklad pri hypotékach je možné, že úvery založené nehnuteľnosťou s vyšším rizikom a nižšou ekologickou hodnotou budú mať vyššie úrokové sadzby alebo drahšie poistky.
Ovplyvní to aj výrobu áut
Čo znamená tranzitné riziko?
Pre Slovensko je možno ešte závažnejšie ako fyzické. Predstavuje nástrahy vyplývajúce zo zavádzania regulácií v snahe spomaliť zhoršovanie klímy. V Spojenom kráľovstve napríklad zvažujú prijať zákon na zníženie uhlíkovej stopy, podľa ktorého sa od roku 2030 nebudú môcť predávať autá bez nejakej formy elektrického pohonu. Nemôžu teda byť len čisto benzínové alebo dieselové. Od roku 2035 budú môcť byť nové autá iba čisto elektrické.
Peter Plocháň, hlavný poradca pre manažment rizika v spoločnosti SAS. Foto: archív Petra Plocháňa
Zvažuje sa, že tieto pravidlá zavedie aj v EÚ. Ak by teda banka posudzovala úver pre automobilku, mala by sa pýtať, ako plánuje zaraďovať do produkcie elektromobily, teda na to, aký udržateľný bude jej biznis model v budúcich podmienkach.
Má to vplyv aj na subdodávateľov. Na to, aby sme vyrobili jedno benzínové auto, je potrebných 11-tisíc súčiastok. Na elektrické vozidlo ich však stačí len tisíc. Otázka pre banku teda je, komu budú dodávať produkciu výrobcovia zvyšných desaťtisíc súčiastok. To je len jeden z príkladov.
Banka, ktorá dá firme úver na 10 či 20 rokov, sa určite musí pozerať viac dopredu. Musí sa popri finančných výkazoch zaujímať aj o stratégiu žiadateľa, ako chce vyhovieť novej regulácii.
Poistka pre banky
Opatrenia sa teda neprijímajú iba z dôvodu zastavenia klimatických zmien, ale aj na ochranu bankového biznisu?
Presne tak. Snaha o spoločenskú zodpovednosť či ukázať sa, akí sme zelení, je záležitosťou doby možno spred desiatich rokov. Minimálne vo svete je to tak. Dnes sa mení pohľad na riziko bankového portfólia.
Tlačí na to regulátor, no aj samé banky si musia uvedomovať, že zmeny v životnom prostredí ohrozia ich podnikanie. Ale, samozrejme, v pozadí hrá veľkú úlohu aj Green Deal a ďalšie ciele.
Kto alebo čo určí, ktoré aktivity sú zelené a ktoré nie?
Hovorí o tom EÚ taxonómia. Je to výpočet zelených aktivít s cieľom štandardizovať a zohľadniť všetko, čo smeruje k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ, teda najmä uhlíkovej neutrality do roku 2050. Taxonómia určuje, ako sa správať.
Napríklad stavebníctvo je jedným z najväčších znečisťovateľov. Už teraz stavebné firmy na Slovensku dostávajú od bánk dotazníky o tom, ako je ich podnikanie v súlade s ekologickými kritériami taxonómie. Ide sa do takých detailov, ako prietok vo vodovodných kohútikoch.
Dnes musia banky tieto informácie spätne zisťovať u klientov. Tí ich však neskôr budú sami reportovať ako súčasť taxonómie.
Ako sa to dotkne „nezelených“ firiem?
Čo to bude znamenať pre žiadateľov o úver? „Zlé“ firmy úver nedostanú, alebo ho dostanú za horších podmienok?
Rozhodnutie bude vždy na danej banke. Určití zákazníci sa stanú viac rizikoví a banka sa môže rozhodnúť, že menej ekologickej firme úver poskytne za horších podmienok, alebo jej ho nedá vôbec. Pre niektoré segmenty teda bude regulácia obmedzujúca a banky budú pracovať s výškou úrokovej sadzby.
Nebude však možné, aby sa menej ekologické firmy financovali niekde inde? Napríklad formou private eqiuty?
Podstatné je, že keď firma pôjde do inej inštitúcie v rámci EÚ, mala by dostať veľmi podobnú odpoveď. Alternatívne formy financovania korporácií budú prostredníctvom Sustaineble finance reporting directive (SFRD) musieť spĺňať podobné kritériá. Keď napríklad Shell nedostane úver od banky, mal by byť pre neho problém ísť si pre financie niekam inam.
Nehrozí, že banky budú prichádzať o klientov, čo ich bude pokúšať, aby obchádzali pravidlá?
Krátkodobo možno áno, no dlhodobo tu bude veľký tlak, aby žiadatelia o úver menili svoj biznis. Banky sa prirodzene nechcú zbavovať klientov. Naopak, budú im môcť pomôcť, aby sa stali zelenou firmou. Niektoré si už teraz pripravujú tímy konzultantov, ktorí budú firmám radiť, ako znížiť uhlíkovú stopu.
Nové povinnosti pre banky
Sú kritériá nastavené dostatočne presne, aby sa predišlo tomu, že nimi prejdú firmy, ktoré sa iba tvária ako ekologické?
V dhodobom horizonte áno, ale momentálne sme len na začiatku. Napríklad v rámci Corporate sustainability reporting directive (CSRD) je tu snaha, aby boli všetky zelené informácie firiem v rámci EÚ auditované. Je to silný signál k zodpovednému a pravdivému informovaniu.
Navyše sa plánuje vytvoriť európsky register firemných informácií, ktoré budú reportované v štandardizovanej forme. Uvažuje sa, že v ňom celoeurópsky bude až 50-tisíc firiem. Bankári v takom prípade už nebudú musieť získavať informácie o klientoch nanovo a vznikne tak priestor na automatizáciu.
Ako zmení zelená agenda fungovanie bánk? Budú musieť získať nové kompetencie?
Posudzovanie žiadostí o financovanie sa bude musieť rozšíriť o novú oblasť. Popri risk manažmente a due diligence budú musieť zohľadňovať aj zelený a regulačný rozmer. Banky budú musieť vykazovať aj uhlíkovú stopu ich portfólia. Reportovať, akú uhlíkovú stopu majú v portfóliách.
Bude sa posudzovať, aký podiel biznisu klienta financuje daná banka svojimi peniazmi a aký podiel vyprodukovanej uhlíkovej stopy klienta teda na ňu pripadá. Glasgow financial alliance for net zero (GFANZ) zahŕňa už viac ako 450 finančných inštitúcii, z toho skoro 100 bánk, ktoré sa zaväzujú, že do roku 2050 svoju portfóliovú uhlíkovú stopu zredukujú na nulu.
