Samir Mane utiekol z Albánska začiatkom 90. rokov 20. storočia pred komunistickým režimom a presídlil sa do Rakúska, kde sa mu podarilo zbohatnúť. Teraz sa vrátil do Albánska a riadi realitné a maloobchodné impérium, ktoré sa rozprestiera na celom západnom Balkáne a aj za jeho hranicami.
Je slnečný októbrový deň v albánskom hlavnom meste Tirana a Samir Mane sa prechádza po svojom obchodnom centre Tirana East Gate Mall, chráme kapitalizmu s medzinárodnými značkami od Adidas a Swarovski až po Burger King a KFC. Je to najväčšie obchodné centrum v Albánsku, ktoré je na nerozoznanie od rozľahlých nákupných komplexov zo skla a ocele v ktoromkoľvek veľkom európskom meste – a o to ide.
„Toto je naša vlajková loď. Je prenajaté na 100 percent,“ chváli sa a vymenúva zoznam nájomcov vrátane predajcov odevov H&M a Zara, prvej sushi reštaurácie v Albánsku a niekoľkých vlastných podnikov vrátane predajcu odevov, hračkárstva a reťazca spotrebnej elektroniky.
Oblečený v tmavomodrom saku prehodenom cez čierne polo Lacoste by Mane mohol pokojne vystupovať ako jeden z nakupujúcich, ktorí sa v pondelok ráno prechádzajú po okolí. Päťdesiatsedemročný magnát je však prvým – a jediným – albánskym miliardárom, najbohatším človekom v tejto malej stredomorskej krajine s iba 2,8 milióna obyvateľov.
Vďaka investíciám do maloobchodu, nehnuteľností a bankovníctva si podľa odhadov časopisu Forbes vybudoval majetok v hodnote 1,4 miliardy dolárov, čo mu vynieslo miesto na zozname svetových miliardárov časopisu Forbes v roku 2025.
Nie je to niečo, čo ako 23-ročný utečenec, ktorý v roku 1991 utiekol z Albánska pred komunistickým režimom, vôbec očakával. „Nikdy som si nemyslel, že je to možné. Mojím snom bolo mať vlastný dom alebo auto,“ hovorí.
Teraz jeho konglomerát BALFIN Group pôsobí v 10 krajinách a v roku 2024 zaznamenal čistý zisk 120 miliónov dolárov pri tržbách 880 miliónov dolárov, čo je o 31% a 14% viac ako v roku 2023. Približne 62% príjmov pochádza z maloobchodu, nasledujú nehnuteľnosti s 20%, bankovníctvo s 9% a zvyšok tvorí logistika a správa aktív. Mane to všetko vlastní sám, no do svojich nákupných centier, maloobchodných reťazcov a developerských projektov si prizval partnerov.
Jeho odtlačok je viditeľný v celom hlavnom meste Albánska, kde žije od svojho návratu do vlasti v roku 2005. Vlastní banku Tirana Bank, piatu najväčšiu banku v Albánsku, jeho sieť obchodov s elektronikou Neptun je najväčšia v krajine a vlastnil najväčšiu sieť supermarketov, kým ju v marci nepredal za 48 miliónov dolárov. Keď prechádza mestom vo svojom čiernom SUV Mercedes-Maybach, nasmeruje svojho vodiča k luxusnému rezidenčnému komplexu Rolling Hills, ktorý postavil a v ktorom vlastní rozľahlú vilu.
„Pozemok som kúpil v roku 2008, v tom čase bol veľmi lacný,“ hovorí a pozerá sa na areál 153 víl v neoklasicistickom štýle s výhľadom na okolité Skanderbegove hory. Hodnota pozemkov v tejto oblasti sa za ten čas zvýšila viac ako desaťnásobne a Mane staval ďalej. Hneď vedľa sa nachádza ďalší projekt Collina Verde, ktorý vlastní spoločnosť Balfin, a Mane má vo výstavbe ďalší projekt pri umelom jazere, ktorý má stáť 240 miliónov dolárov a bude dokončený v roku 2028.
Maneho bohatstvo sa však na albánskych hraniciach nekončí. Vlastní maloobchodné predajne v celej neďalekej Bosne a Hercegovine, Kosove, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku vrátane Skopje East Gate, najväčšieho nákupného centra v Severnom Macedónsku. Za hranicami západného Balkánu začal investovať aj do bytových domov a kancelárií v Rakúsku a Kanade a tiež v New Yorku a New Jersey.
Pri vysvetľovaní svojho prístupu poukazuje na skúsenosti, ktoré získal pri čítaní kníh amerických podnikateľských ikon, ako je bývalý dlhoročný generálny riaditeľ spoločnosti General Electric Jack Welch:
„Welch hovoril, že treba byť diverzifikovaný. Albánsko je malé, tak sme si povedali, prečo by sme sa nemohli pustiť do iných krajín a iných odvetví?“
Mane sa narodil v roku 1967 v juhoalbánskom meste Korçë počas vlády Envera Hoxhu, dlho vládnuceho komunistického vodcu krajiny. Cestovanie v krajine bolo veľmi obmedzené a Mane zriedkavo opúšťal svoje rodné mesto, až kým vo veku 18 rokov nenastúpil na univerzitu v Tirane, kde študoval geológiu.
„Nevybral som si geológiu. O tom, čo budete študovať, rozhodovala komunistická strana,“ spomína. Počas štúdia Mane kupoval mäso na výrobu mäsových guliek a predával ich študentom, aby si zarobil nejaké peniaze navyše – až kým mu to po šiestich mesiacoch jeho vedľajšieho podnikania úrady nezatrhli. V roku 1991, ešte ako študent, sa rozhodol utiecť z krajiny a hľadať lepší život. V cestovnej kancelárii si vybavil rakúske víza a vydal sa na 36-hodinovú nonstop cestu autobusom do Viedne, kde sa zaregistroval ako utečenec. (Neskôr sa dozvedel, že víza vydané agentúrou boli falošné, ale nikto ho nezastavil.)
Viac ako šesť mesiacov strávil v utečeneckom tábore, kde sa sám učil nemčinu, až kým nebol dostatočne dobrý na to, aby sa mohol prihlásiť na Technickú univerzitu vo Viedni a pokračovať v štúdiu geológie. V roku 1992 sa v Albánsku zrútil komunistický režim. „Albánsko sa trochu otvorilo a ľudia chodili do Viedne nakupovať elektroniku. Videl som tam príležitosť,“ hovorí.
V roku 1993 ukončil štúdium na univerzite a začal prekladať pre niektorých vývozcov, kým sa sám pustil do podnikania. V tom istom roku založil firmu Alba-Trade, ktorá nakupovala videorekordéry, rádiá, televízory a domáce spotrebiče v Rakúsku a posielala ich do Albánska. Sám nakladal kamióny a potom absolvoval dvojdňovú cestu z Viedne do Tirany, pričom prespával v kamióne, aby ušetril peniaze a ochránil tovar. V Tirane si našiel miesto, zaparkoval kamión a zákazníci sa len tak objavili. „Všetok [tovar] v kamióne sme predali za tri hodiny,“ hovorí. „Ale v Rakúsku som videl, že je možné predávať výrobky riadnym spôsobom v obchodoch.“
Aby Mane porozumel podnikaniu, čítal knihy nielen Jacka Welcha, ale aj zakladateľa Walmartu Sama Waltona. „Jedna z nich ma naučila, ako viesť maloobchod, a druhá ma naučila, ako viesť korporáciu,“ hovorí.
Foto: Balfin Group
V roku 1996 otvoril v Tirane prvú predajňu Neptun, v ktorej sa predávali televízory a domáce spotrebiče. O dva roky neskôr expandoval do Severného Macedónska a potom do Kosova, Srbska a Čiernej Hory, čím sa stal jedným z prvých cudzincov, ktorí vstúpili na tieto trhy.
„Je to vizionár, ktorý má ten správny koncept v správnom čase. Identifikoval potrebu spotrebičov na západnom Balkáne, keď sme nemali práčky,“ hovorí Edlira Muka, generálna riaditeľka spoločnosti BALFIN. Maneho úspech zároveň odráža hospodársky rozmach v týchto krajinách, ktoré prešli na kapitalizmus: „Predstavuje jeden z najväčších konglomerátov v Albánsku a je to znak hospodárskeho rastu a zmeny, ktorú krajina zaznamenala,“ dodáva Martin Mata, spoluvýkonný riaditeľ Albánsko-amerického podnikateľského fondu (AAEF), neziskového investičného fondu založeného v roku 1995 s cieľom pomôcť Albánsku pri prechode na trhové hospodárstvo.
Začiatkom roku 2000 vybudoval Mane na západnom Balkáne impérium spotrebnej elektroniky s 19 obchodmi a tržbami 50 miliónov dolárov, pričom väčšinu tovaru získaval z Ázie. Keď však videl úspech západných značiek a nákupných centier v postkomunistickej východnej Európe, pomyslel si, že by mohol dosiahnuť to isté v Albánsku. V roku 2005 presťahoval svoju rodinu z Viedne do Tirany, aby na okraji hlavného mesta otvoril prvé nákupné centrum v krajine.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Na ukotvenie obchodného centra potreboval obchod s potravinami. Mane preto cestoval po Európe a stretával sa so šéfmi obchodných reťazcov, aby ich presvedčil, že majú otvoriť obchody v Albánsku. „Povedali: ‚Pán Mane, vidíme údaje o HDP. Nikto tam nepríde,“ spomína. (HDP Albánska v tom čase predstavoval len 8 miliárd dolárov v porovnaní so súčasnými 24 miliardami dolárov.) „Tak som sa rozhodol, že si sieť supermarketov otvorím sám.
Bol to ambiciózny krok. V tom čase bolo viac ako 30 percent albánskej ekonomiky neformálnej, pracovalo v neregulovaných odvetviach, ktoré neplatili dane. Mane potreboval presvedčiť zástupy spotrebiteľov, aby prešli na západný štýl kapitalizmu a nakupovali tovar v obchodnom centre namiesto na trhoch v susedstve.
„Nikto, dokonca ani môj otec, neveril, že to bude fungovať,“ hovorí Mane. „Hovorili: ‚Prečo by mal niekto jazdiť dve hodiny, aby si kúpil paradajky?’“ Spočiatku mal Mane problém nájsť investorov a dokonca aj fondy, ktoré ho odvtedy podporili, boli spočiatku voči jeho plánom skeptické. „Neboli sme presvedčení,“ hovorí Aleksandër Sarapuli, spoluvýkonný riaditeľ AADF.
Mane nakoniec presvedčil Európsku banku pre obnovu a rozvoj, rozvojovú banku so sídlom v Paríži, aby investovala 15 miliónov dolárov do dlhového a kapitálového financovania jeho obchodu s potravinami. V októbri 2005 otvoril v Tirane Qendra Tregtare Univers s obchodom s elektronikou Neptun a prvou pobočkou svojho reťazca potravín Euromax. V deň otvorenia boli cesty plné áut a tak sa Mane vrhol na malé parkovisko a usmerňoval premávku. „Na každého skeptika sme mali tisíce ľudí čakajúcich na diaľnici,“ dodáva Steven Grunerud, kanadský finančný riaditeľ spoločnosti BALFIN, ktorého Mane najal v roku 2007 z rakúskej banky Raiffeisen, aby profesionalizoval jeho podnikanie.
Keď sa Mane neskôr rozhodol otvoriť ešte väčšie obchodné centrum Tirana East Gate, svoj koncept už potvrdil a získal tak viac investorov ako predtým. „Nepredstieral, že vie, ako sa prevádzkuje nákupné centrum, ale využil odborné znalosti, postupoval podľa modelu a počúval ľudí, ktorí vedeli, ako sa to robí,“ hovorí Mata z AADF, ktorý odhaduje, že fond strojnásobil svoju investíciu, keď v marci predal svoj podiel v nákupnom centre späť Manemu.
Na tento úspech nadviazal Mane tým, že prevzal čoraz väčšiu úlohu v albánskom hospodárstve. Mnohé z týchto investícií sa osvedčili: V rokoch 2019 a 2020 kúpil banku Tirana Bank od problémového gréckeho veriteľa Piraeus Bank za 64 miliónov dolárov a hodnota banky s aktívami vo výške 1,7 miliardy dolárov sa teraz odhaduje na 155 miliónov dolárov. Boli tu však aj projekty, ktoré už také úspešné neboli. Mane v roku 2022 prevzal finančnú spravodajskú sieť Scan TV so sídlom v Tirane, ale o rok neskôr ju predal so stratou približne 2,2 milióna dolárov.
Jeho bohatstvo prinieslo aj zvýšenú pozornosť. V októbri albánska špeciálna protikorupčná prokuratúra (SPAK) zatkla bývalého albánskeho prezidenta Ilira Meta pre údajné obvinenia z korupcie. Mane – ktorý nebol obvinený zo žiadneho trestného činu – bol údajne v dokumentoch uvedený ako ten, ktorý ponúkol Metovi a jeho vtedajšej manželke Monike Kryemadhiovej, poslankyni parlamentu, vilu v komplexe Rolling Hills v hodnote necelého milióna dolárov (Meta sa proti svojmu zatknutiu odvolal a Kryemadhiová obvinenia poprela).
„Ak ste v Albánsku významným podnikateľom, máte veľmi silné prepojenie na politiku. Nie je prekvapujúce, že Mane mal toto spojenie s Metou,“ hovorí Afrim Krasniqi, profesor politológie na univerzite v Tirane.
Mane obvinenia kategoricky odmieta, označuje ich za „nepodložené a albánskymi orgánmi preukázateľne nepravdivé“ a tvrdí, že s Metou nikdy nemal blízky osobný vzťah. „Nikdy v živote som nebol vyšetrovaný, obvinený ani stíhaný, ani v tejto veci, ani v žiadnej inej,“ dodáva.
Foto: Balfin Group
V drsnom svete albánskej ekonomiky sa Mane pýši tým, že nevstúpil do politickej arény a nemal prospech z privatizácie štátnych podnikov v 90. rokoch. „Nikdy som nebol v politike a vôbec to nemám v úmysle,“ hovorí. „Nikdy som sa nezúčastnil na žiadnej privatizácii. V bývalých komunistických krajinách, ak ste bohatý, ľudia vás považujú za oligarchu. Ja som si však svoje bohatstvo vybudoval v Rakúsku a vrátil som sa späť.“
Mane sa teraz snaží vo východnej Európe expandovať ešte viac. V Moldavsku plánuje novú franšízu gréckeho reťazca hračkárstiev Jumbo. Zároveň do svojho impéria pridáva ďalšie značky a podpísal zmluvu s dánskym reťazcom obchodov s rozmanitým tovarom Flying Tiger Copenhagen, v rámci ktorej plánuje v nasledujúcich štyroch rokoch otvoriť 50 obchodov.
Vo svojej domovskej krajine však stále vidí perspektívu, keďže medzinárodný cestovný ruch môže zmeniť ekonomiku Albánska. Vlastní Green Coast, luxusný projekt na pobreží Jadranského mora, v ktorom by mali byť hotely medzinárodných značiek vrátane Accor, Grand Melia a Hyatt a 2 600 víl a apartmánov. Prvá fáza projektu, ktorého celková výstavba má stáť 900 miliónov dolárov, bola otvorená v roku 2022 a Mane už z predaja nehnuteľností získal takmer 150 miliónov dolárov.
„Je to úžasný projekt, bude sa nám tam dariť veľmi, veľmi dobre,“ hovorí Mane. Nie je však jediný, kto sleduje albánske nedotknuté stredomorské pláže, s potenciálom porovnateľným s plážami v neďalekom Chorvátsku – bez davov ľudí. Dubajský realitný miliardár Mohamed Alabbar buduje na severe krajiny luxusné letovisko a prístav pre superjachty v hodnote 2,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo Jared Kushner, zať Donalda Trumpa, a jeho súkromná investičná spoločnosť Affinity Partners plánujú na ostrove Sazan na juhu krajiny luxusný projekt v hodnote 1,5 miliardy dolárov.
Mane je toho názoru, že čím viac investícií v jeho krajine, tým lepšie. „Projekty sa mi páčia, dúfam, že sa im to podarí. Pre Albánsko to bude úžasné,“ dodáva. Viac návštevníkov zo zahraničia znamená viac zákazníkov pre jeho maloobchodné predajne a viac potenciálnych kupcov jeho víl. „Maloobchod, nehnuteľnosti a cestovný ruch. To je naša budúcnosť.“
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorom je Giacomo Tognini.
