Keď Peter Rovnianek v roku 1894 zakladal v americkom Arkansase osadu Slovaktown, mal s ňou veľké plány. Napriek tomu by bol zrejme prekvapený, keby zistil, že projekt (medzičasom premenovaný na Slovak) smeruje k 130. výročiu. A že sa jeho obyvateľom v starej domovine dostalo veľkej pocty.
História osady Slovak je fascinujúcim príbehom odhodlania a spolupatričnosti slovenských imigrantov v USA. S novými generáciami sa však postupne zo Slovaku vytrácala slovenčina aj spojenia s príbuznými a krajinou predkov za oceánom.
V roku 2014 to však zmenil jeden z obyvateľov osady Dan Hooks, ktorý s manželkou Paulou a sestrou Beth Lewis navštívili slovenskú dedinu Oreské, odkiaľ do Ameriky prišiel jeho pradedo Ján.
Po návrate v Slovaku usporiadali Slovak Heritage Day, oslavu, na ktorú potomkovia slovenských prisťahovalcov nosili spomienkové predmety zo starej krajiny, ale aj jedlo pripravené podľa starých receptov. Začala sa pekná tradícia, ktorá trvá dodnes.
Chce vidieť svoje meno
Na ostatnej oslave sa zúčastnila aj Zuzana Palovic z organizácie Global Slovakia, ktorá Američanom so slovenskými koreňmi ponúka možnosť spoznať krajinu ich predkov. Tento rok sa na cestu rozhodol vydať miestny pastor a tri páry zo Slovaku, medzi nimi si repete dali aj Dan s Paulom Hooks. Na Slovensko prileteli 10. septembra.
„Pre mnohých z nich je Slovensko akousi mýtickou krajinou. Poznajú niektoré slovenské jedlá a tradičné zvyky. Nikdy však na Slovensku neboli, a tak im pomáhame spoznať jeho históriu aj pravý súčasný obraz,“ povedala Palovic, ktorá je spolu s Gabrielou Beregházyovou aj autorkou knihy Slovak Settlers (vyjde aj v slovenčine pod názvom Slovenskí vysťahovalci). Mapujú v nej príbehy 44 konkrétnych rodín vysťahovalcov v USA, medzi nimi aj tých zo Slovaku.
„My sme sa rozhodli vrátiť, pretože sme v roku 2014 v Oreskom spoznali našich bratrancov a sesternice a chceme sa s nimi znova vidieť,” povedal Hooks. „Ja sa asi najviac teším na to, že niekde uvidím svoje priezvisko – či už to bude v kronike, na náhrobku alebo inde,” dodal ďalší z delegácie zo Slovaku, Tim Bednar.
V pozornosti prezidentov
Kým sa potomkovia slovenských emigrantov vybrali na východ Slovenska, do obcí svojich pradedov, dostali v Bratislave možnosť pozrieť si Prezidentský palác a počas návštevy ich krátko prijala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Okrem neformálneho rozhovoru, v ktorom sa pýtala na ciele ich cesty, ocenila, že potomkovia Amerikánov nestrácajú puto s domovskou krajinou ani po mnohých rokoch. „Bolo to pre nás veľké prekvapenie a pocta,“ povedal po stretnutí Dan Hooks.
Nebola to však prvá hlava štátu, s ktorou sa ľudia zo Slovaku stretli. Táto spoločenská komunita má ešte jednu oveľa dlhšiu tradíciu, než je oslava Slovak Heritage Day.
Už od roku 1947 sa v Slovaku koná „Ústricová večera“. Z nápadu spraviť posedenie pri netradičnom jedle, o to viac, že Slovak je od najbližšieho oceánu vzdialený stovky kilometrov, vzniklo podujatie, na ktoré každoročne prichádza viac ako tisíc ľudí.
„V podstate poobede začneme pripravovať ústrice. Pred výdajným miestom sa vytvorí dlhý rad, ľudia sa najedia, porozprávajú sa a postupne odchádzajú. Musia sa striedať, keďže kapacita našej spoločenskej miestnosti je asi len dvesto miest,” usmieva sa Hooks.
Z Arkansasu pochádza aj bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý si viacero ústricových večerí nenechal ujsť. Po jednej z nich dokonca zaslal obyvateľom Slovaku ďakovný list za pohostenie. Politici nemajú priestor robiť na akcii prejavy, no každý rok sa na ústricovej večeri nejakí z nich objavia a využijú možnosť porozprávať sa pri čakaní v rade s voličmi.
Celý príbeh osady Slovak v Arkansase si môžete prečítať v knihe reportéra Milana Čupku What is huncút?,ktorá cez historické reportáže mapuje príbehy slovenských osád a mestečiek v Spojených štátoch amerických. Zároveň odkrýva pozadie najväčšej prisťahovaleckej vlny z dnešného územia Slovenska do USA. Vyšla vo vydavateľstve barecz & conrad books.
O Slovaku bude aj film
Družná komunita Slovaku fascinuje aj ľudí zo zámoria. Palovic, ktorá sa v piatich rokoch presťahovala s rodičmi zo Slovenska do Vancouveru, oceňuje ich otvorenosť, pracovitosť a držanie sa svojich hodnôt. Americká filmárka Deah Partak, ktorá má rovnako slovenské korene, zase so svojím tímom pripravuje o komunite zo Slovaku dokumentárny film.
Palovic verí, že po rokoch odlúčenia potomkovia slovenských vysťahovalcov do USA opäť obnovia vzťahy s krajinou predkov i s vlastnými rodinami. „V rámci ciest, ktoré organizujeme pre zahraničných Slovákov sú vždy najemotívnejšie tie momenty, keď sa podarí po rokoch spojiť pretrhnuté rodinné väzby,” dodáva Palovic.
Silnejšiemu prepojeniu Američanov so slovenskými koreňmi so Slovenskom pomôže aj zmena zákona z apríla 2022, ktorý zlepšil podmienky vydávania slovenského občianstva zahraničným Slovákom.