Americká ekonomika v júni vytvorila mimo poľnohospodárskeho sektora zhruba 147-tisíc pracovných miest. To zodpovedá priemernému mesačnému rastu za posledný rok, uviedlo dnes ministerstvo práce.
Miera nezamestnanosti potom prekvapivo klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 4,1 percenta. Od vlaňajšieho mája sa tak stále drží v pásme štyri percentá až 4,2 percenta. Ekonómovia pritom podľa agentúry Reuters očakávali nárast nezamestnanosti na 4,3 percenta.
Najviac miest pribudlo v samospráve jednotlivých štátov a v zdravotníctve, zatiaľ čo vo federálnej vláde pokračoval úbytok pracovných miest. Zdravotníctvo pridalo 39-tisíc pracovných miest, najmä v nemocniciach a zariadeniach dlhodobej starostlivosti.
Rast pokračoval aj v sociálnej pomoci, kde pribudlo 19-tisíc miest, hlavne v individuálnych a rodinných službách. Priemysel, stavebníctvo, obchod a doprava zaznamenali v júni len minimálne zmeny.
Priemerná hodinová mzda v súkromnom sektore mimo poľnohospodárstva vzrástla o osem centov na 36,30 dolára, čo predstavuje medziročný nárast o 3,7 percenta. U zamestnancov vo výrobe a mimo vedúcej pozície vzrástla o deväť centov na 31,24 dolára. Priemerná dĺžka pracovného týždňa mierne klesla a predstavovala 34,2 hodiny.
Počet dlhodobo nezamestnaných sa zvýšil o 190-tisíc na 1,6 milióna osôb, čo predstavuje 23,3 percenta všetkých nezamestnaných. Ako dlhodobo nezamestnaných ministerstvo definuje ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako 27 týždňov.
Americká centrálna banka (Fed) potrebuje viac času, aby zistila, či rastúce clá vyvolajú vyššiu infláciu. Až potom môže začať uvažovať o znížení úrokových sadzieb, povedal na konci júna pred výborom pre finančné služby Snemovne reprezentantov šéf Fedu Jerome Powell.
Powell dodal, že ekonomika zostáva v solídnom stave, s nízkou nezamestnanosťou a infláciou hlboko pod vrcholom z doby pandémie covidu-19. Colná politika prezidenta Donalda Trumpa sa však stále vyvíja, a zatiaľ nie je jasné, ako nakoniec bude vyzerať. Centrálnu banku k znižovaniu úrokov tlačí práve Trump.