Stále nové ultimáta voči Iránu, vulgárna rétorika a stúpajúce ceny v USA. Donald Trump nevyzerá ako líder, ktorý vyhráva.
„Je to šialené.“ To je odpoveď Američana na otázku, čo „stvára Trump“, ktorú dostal autor tohto článku. The Economist vyšiel s titulnou stranou s jasným odkazom „Vojna bez stratégie“. The Guardian píše o egotripe.
A to všetko sa stalo pred pár týždňami. Cez Veľkú noc Donald Trump situáciu ešte viac vyeskaloval a prichádza s vyhrážkami, ktoré prekonávajú aj Vladimíra Putina a pripomínajú skôr rétoriku z Nemecka 30-tych rokov minulého storočia.
Iránu dal ultimátum pre otvorenie Hormuzského prielivu, ktoré vypršalo o druhej v noci nášho času z utorka na stredu.
V rovnakom čase napokon Irán a USA oznámili dvojtýždňové prímerie, ktoré Donald Trump označil za absolútne víťazstvo USA.
Podľa Bieleho domu sa prímerie vzťahuje aj na Izrael a Hizballáh. Irán by mal otvoriť Hormuzský prieliv. Aj po oznámení prímeria však ešte v regióne pokračovali raketové útoky.
Trump dáva Iránu konečné ultimáta a potom ich zase sťahuje a predlžuje. Pre amerického prezidenta je to obľúbená stratégia.
Začnime odpoveďou na poslednú otázku. Okrem Vladimíra Putiuna, ktorý znova môže predávať svoju sankcionovanú ropu, je, zdá sa, hlavným víťazom konfliktu Čína.
Čína ako víťaz
Stúpajúce ceny plynu a ropy a ich nedostatok nútia krajiny obzerať sa po alternatívnych zdrojoch energie. A práve v tejto oblasti má Čína náskok pred zvyškom sveta.
Čína dnes jednoznačne dominuje globálnej výrobe solárnych panelov. Podľa dostupných údajov ovláda približne 77,8 percenta celosvetovej ročnej produkcie.
Najväčším výrobcom solárnych panelov na svete je čínska spoločnosť Tongwei Solar, ktorá bola založená v roku 2009. Firma sa za relatívne krátky čas vypracovala na lídra v odvetví najmä vďaka masívnym investíciám do výrobných kapacít.
Dominancia Číny nekončí pri samotnej výrobe panelov. Krajina kontroluje veľkú časť celého reťazca solárneho priemyslu – od spracovania surovín až po finálnu produkciu.
Čína vyrába takmer 80 percent svetového polysilikónu, ktorý je základnou surovinou pre solárne články. Má dominantné postavenie aj vo výrobe solárnych článkov a modulov.
Ropa pre Čínu
Čína cez Hormuzský prieliv denne prepravovala 5,4 milióna barelov ropy od svojich dodávateľov z krajín Perzského zálivu. To je viac ako dvojnásobok objemu ropy, ktorý Čína dováža z Ruska.
Čína sa pripravovala na riziko narušenia dodávok ropy. Pravdepodobne v očakávaní možného útoku zo strany USA a Izraela zvýšila Čína v januári a februári tohto roka dovoz ropy o 16 percent. Rusko do Číny denne exportovalo približne o 300-tisíc barelov ropy navyše.
Tieto kroky zvýšili ruský námorný export ropy do Číny na približne 2,1 milióna barelov denne. Čínske kombinované strategické a komerčné zásoby teraz dosahujú približne 1,3 až 1,4 miliardy barelov, čo pokrýva asi štyri mesiace dovozu.
Čína tak napĺňala svoje zásobníky v čase, keď bola ruská ropa stále výrazne zlacnená a ešte predtým, než trhy započítali do cien očakávané narušenie dodávok.
Príprava?
V roku 2021 podpísal Peking s Iránom 25-ročnú dohodu o spolupráci. V rámci nej boli aj dodávky iránskej ropy do Číny. Peking dovážal denne 1,4 milióna barelov ropy za nižšie ako trhové ceny.
Výmenou za to investoval prostriedky do iránskej infraštruktúry. Čína dovážala z Iránu 13 percent svojej ropy.
Výhodou Číny je, že ropa a plyn tvoria relatívne malý podiel na jej celkovom energetickom mixe – 26,2 percenta, zatiaľ čo v Európe je to 57 percent.
Podiel obnoviteľných zdrojov v čínskom energetickom mixe pritom rýchlo rastie a Čína je svetovým lídrom v prechode na elektrické vozidlá, čo môže zmierniť dopady prípadného dlhodobého zníženia dodávok ropy.
Koniec civlizácie a bastardi
„Dnes v noci zomrie jedna celá civilizácia, ktorá sa už nikdy neobnoví,“ to je vyhrážka, ktorú adresoval Donald Trump Iránu iba pár hodín pred koncom utorkového ultimáta.
Ešte predtým sa Iráncom vyhrážal tým, že ich vybombarduje do „doby kamennej“. A prišlo aj na vulgarizmy: „Utorok bude v Iráne Dňom elektrární a Dňom mostov v jednom. Nič podobné tu ešte nebolo!!! Otvorte ten skur*** prieliv, vy šialení bastardi…“
Táto neslýchaná rétorika amerického prezidenta je, zdá sa, príliš už nielen pre jeho kritikov, ale aj pre niektorých z jeho najvernejších.
SITA/AP
„Armáda sa musí vzbúriť. V normálnej krajine by ho okamžite odvolali. Toto je šialenstvo,“ napísala na sociálnej sieti X podcasterka a demokratická kandidátka do Kongresu Krystal Ball. „To, čo navrhuje, je genocída,“ ozval sa liberálny influencer Brian Krassenstein, ktorý má viac ako milión followerov.
Za „šialenstvo“ označil Trumpove najnovšie vyjadrenie aj jeho bývalý podporovateľ populárny moderátor Piers Morgan. „Toto je drzé predbežné priznanie genocídy voči iránskemu ľudu, čo by bolo očividne vojnovým zločinom,“ napísal Morgan na sociálnej sieti.
Proti Trumpovi sa obrátil aj jeden z predstaviteľov hnutia MAGA Vance Murphy, ktorý sa chváli tým, že vrátane primárok volil Trumpa šesťkrát. Ten dokonca navrhuje uplatniť 25. dodatok Ústavy a Trumpa odvolať z funkcie.
„Som šesťnásobný volič Donald Trumpa. Venoval som tisíce hodín jeho obhajobe a pomoci pri jeho zvolení… Napriek tomu: aktivujte 25. dodatok a pokúsme sa zachrániť čokoľvek, čo sa ešte dá z tejto katastrofy. Amerika na prvom mieste.“
Rast inflácie a pokles miezd
Energetický šok spojený s vojnou v Perzskom zálive by tým pádom mohol čoskoro prinútiť Európsku centrálnu banku k zvýšeniu oficiálnych úrokových sadzieb v snahe skrotiť infláciu na úroveň dvoch percent.
Analytici očakávajú tento krok prvýkrát v júni alebo v júli. A potom ešte dvakrát, možno až v budúcom roku.
Spotrebiteľská inflácia v tomto scenári v priemere za celý rok v menovej únii vzrastie na 3,3 percenta a vrchol dosiahne v októbri na úrovni 4,2 percenta, keďže vyššie ceny energetických komodít sa premietnu do nákladov nielen v doprave, ale aj do cien potravín či iných tovarov a služieb.
Napríklad analytici VÚB banky preto očakávajú, že inflácia na Slovensku sa do konca roka zvýši k úrovni šiestich percent, možno aj vyššie. NBS to vidí podstatne optimistickejšie, maximum očakáva len na úrovni 4,3 percenta.
No príjmy firiem – a následne možnosti zvyšovať platy zamestnancov – na inflačné šoky zvyknú reagovať až s oneskorením.
Priemerná mzda na Slovensku tak čoskoro s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená po očistení o infláciu pokles.
To znamená nižšiu kúpyschopnosť voči tovarom a službám, čo prispeje k už predtým očakávanému miernemu poklesu spotreby domácností v tomto roku.
