V súčasnej finančnej kríze sa americké dlhopisy a dolár, ktoré sa tradične považujú za bezpečný prístav, správajú netypicky.
Ceny dlhopisov klesajú a výnosy rastú, čo je v čase finančných otrasov nezvyčajné. Martin Mašát, ekonóm a portfólio manažér Partners Group, sa zamýšľa nad tým, čo to spôsobilo.
V čase turbulencií investori zvyčajne presúvajú prostriedky do bezpečia, napríklad do amerických štátnych dlhopisov, čo zvyšuje ich ceny a znižuje výnosy. Dnes sa však deje pravý opak – hodnota amerického dlhu klesla za týždeň o päť percent.
Desaťročné americké štátne dlhopisy ešte počas 3. a 4. apríla 2025, po oznámení nečakane brutálnych ciel, prinášali výnos 3,85 percenta. K 11. aprílu však výnos nečakane vyskočil na 4,59 percenta. Cenovo to u desaťročného dlhopisu znamená prudký päťpercentný pokles ceny. Ak vlastníte takýto dlhopis, po náhlom päťpercentnom poklese hodnoty vám prejde mráz po chrbte.
Martin Mašát, ekonóm Partners
Americký prezident Donald Trump vtedy situáciu zhodnotil slovami, že trh s dlhopismi má „slabšiu chvíľku“. Mal pravdu. Za posledné tri roky sa výnosy 10-ročných amerických štátnych dlhopisov pohybovali medzi 3,5 a piatimi percentami, takže z dlhodobého hľadiska sa súčasný pohyb nezdá byť taký dramatický.
Netypické správanie
O príčinách takého rýchleho poklesu ceny amerického dlhu, ktorý akoby nezodpovedal súčasnej situácii na finančných trhoch, sa vedú rôzne špekulácie. Nájsť príčiny však nebude ľahké ani jednoduché. Štandardné postupy nefungujú a na celý problém sa musíme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu.
Zvyčajne je rast výnosov dlhopisov (alebo pokles ich cien) spôsobený zvýšenými inflačnými očakávaniami. Ďalší faktor môže byť hodnotenie kreditnej kvality. Tentoraz to v prípade USA nie je spôsobené vyššou pravdepodobnosťou bankrotu krajiny ani nezhodami v otázke dlhového stropu. Týmto spôsobom sa takýto prudký pokles vysvetliť nedá.
Súčasný vývoj je pravdepodobne reakcia na možné narušenie jednej z najväčších istôt na trhoch – toho, že USA sú a aj naďalej budú jeden z najdôveryhodnejších partnerov. Dôvod je zrejmý. Kroky nového amerického prezidenta spôsobujú obrovské turbulencie nielen na trhoch, ale najmä v medzinárodnom obchode, kde môže dôjsť k najväčšej zmene za mnoho desaťročí.
Kto financuje americký blahobyt?
Nevypočítateľná a agresívna povaha krokov Donalda Trumpa odradila mnohých veriteľov, ktorí požičiavajú Amerike prostredníctvom dlhopisov, a preto sa rozhodli znížiť ich váhu alebo aspoň požadovať vyšší výnos.
Celkový americký dlh predstavuje približne 36 biliónov dolárov, z čoho približne 8,5 bilióna držia zahraniční veritelia. Najväčší veriteľia sú Japonsko s viac ako jedným biliónom a Európska únia s 1,5 bilióna dolárov v amerických štátnych dlhopisoch.
Ilustračné foto: Pexels.com
Dokonca aj Čína stále vlastní dlhopisy v hodnote približne bilióna dolárov. Čína sa však na takéto situácie dlhodobo pripravuje a postupne znižuje svoju expozíciu voči americkým dlhopisom a samotnému doláru.
Ešte v roku 2012 vlastnila Čína takmer štrnásť percent celého amerického dlhu. Teraz sú to asi len tri percentá. Nateraz nie je dôvod myslieť si, že by Čína zrazu začala rýchlym tempom rozpredávať svoje „sklady“ s americkými dlhopismi.
Trh s dlhopismi je veľmi efektívny a zvyčajne na ňom dominujú veľkí inštitucionálni investori. Na jeho cielené rozhýbanie by preto bolo potrebné obrovské množstvo peňazí. Nemyslím si, že by bolo možné koordinovať spoločný postup zahraničných veriteľov, ktorá by naviac znížila aj hodnotu ich ďalších dolárových investícií.
USA sa odrezávajú od sveta
Hlavný dôvod prudkého poklesu ceny amerických štátnych dlhopisov bude súhra viacerých faktorov. Medzi tie patrí zvýšená neistota vinou rizika budúcej vyššej inflácie spôsobenej Trumpovou colnou politikou aj pokračujúce znižovanie objemu amerických dlhopisov v držbe zahraničných vlastníkov.
Pridajme ešte jeden vplyv súčasnej colnej politiky USA. Donald Trump chce znížiť dovoz zahraničného tovaru do USA. To bude mať za následok menej dolárov v obehu vo svete a menší dopyt po aktívach, kam by sa zarobené doláre ukladali. V budúcnosti teda môžeme očakávať ďalší pokles dopytu po amerických dlhopisoch.
Na záver možno konštatovať, že súčasná situácia je veľmi zaujímavá a smeruje k nižšiemu využívaniu dolára v globálnom obchodnom a investičnom prostredí.
Všeobecne sa predpokladá, že súčasná hospodárska politika povedie k väčšej izolácii USA a zníženiu ich podielu na medzinárodnom obchode. To by mohlo viesť k poklesu podielu dolára na devízových rezervách a nižšiemu zahraničnému dopytu po amerických dlhopisoch.
Američania by tak zostali odkázaní sami na seba, čo by v dlhodobom horizonte viedlo v priemere k vyššej hodnote úrokov na splátkach, než na akú sú zvyknutí.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Martin Mašát.
