Systém odstrašovania zlyhal, a preto Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Ako bude vojna pokračovať ďalej a či vyšle Vladimír Putin vojakov aj do ďalších častí Európy, závisí podľa amerického generála vo výslužbe Bena Hodgesa od Európy. Isté je podľa neho to, že starý kontinent sa vôbec nemôže spoliehať na USA.
Rodák z Floridy Ben Hodges velil v rokoch 2014 až 2017 americkým pozemným jednotkám v Európe, predtým sa zúčastnil vojny v Afganistane a ešte skôr viedol výsadkovú divíziu v Iraku. V súčasnosti žije v Nemecku, pracuje ako mentor NATO pre logistiku, je členom organizácie GLOBSEC a spolupracuje s Centrom pre analýzu európskej politiky (CEPA). Pôsobí tiež ako konzultant pre firmy v oblasti bezpečnosti.
V rozhovore pre Forbes Hodges vysvetľuje, čo musí Európa teraz urobiť, ako zastaviť ruského prezidenta a prečo dostatočne nefungujú ekonomické sankcie. Reč bola aj o Venezuele a Grónsku.
Je jasné, že vôbec nejde o drogy. Ide o ropu. A ide o to, že Trumpova administratíva chce presadiť americkú dominanciu v regióne v súlade s novou stratégiou národnej bezpečnosti, ktorá tvrdí, že západná pologuľa patrí dominantne Amerike. Aby to teda bolo jasné, ide o moc.
Je to veľmi otvorený útok na medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý bol taký úspešný posledných 80 rokov. Dokazuje to, že Trump sa necíti viazaný dodržiavať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a pôsobiť v jeho medziach.
Európania a ostatní by to mali brať vážne, keď prezident Trump niečo povie napríklad o Grónsku.
Čo to znamená pre globálnu bezpečnostnú situáciu?
Znamená to napríklad to, že Európania a ostatní by to mali brať vážne, keď prezident Trump niečo povie napríklad o Grónsku. Neznamená to nutne, že dôjde k americkej invázii na Grónsko, ale nie je to niečo, čo by som odbil bez povšimnutia.
Dúfam, že v americkej vláde, na ministerstve obrany, v diplomacii aj v Kongrese ľudia hovoria: „Počkajte, toto nemôžete urobiť. To je porušenie medzinárodného práva.“ Žiaľ, zatiaľ to nevidím, hoci mal práve Kongres dlhé vypočúvanie o Venezuele so štátnym tajomníkom Rubiom.
Možno sa Kongres presadí a zabezpečí kontrolu a rovnováhu, ktorú má podľa Ústavy USA poskytovať, ale myslím si, že ľudia by mali mať oči otvorené a pochopiť, že Trumpova administratíva sa zatiaľ necíti nijako obmedzená.
Myslím si, že by to bolo veľmi, veľmi škodlivé. Severoatlantická aliancia je postavená na dôvere a zdieľaných hodnotách. A keď jeden člen aliancie – či už sú to Spojené štáty, alebo Česko, Slovensko, Maďarsko či ktokoľvek iný – nedodržiava svoje záväzky, poškodzuje to súdržnosť NATO a vytvára to príležitosť pre Rusko.
Dúfam, že spojenci spoločne zatlačia na Spojené štáty a povedia, že to nie je prijateľné. A že je to navyše zbytočné. Trump tvrdí, že dôvodom, prečo chce Grónsko, je čínska a ruská hrozba. Ak Trumpova administratíva verí, že je táto hrozba taká vážna, potom by tam európske krajiny mali nasadiť vojakov alebo vyslať svoje námorníctvo. Ak budú len sedieť doma vo svojich hlavných mestách alebo v Bruseli, lámať rukami a sťažovať sa, súčasná administratíva si to ani nevšimne.
Európa vrátane Británie a Nórska z hľadiska ekonomiky, armády, technológií, populácie a bohatstva prevyšuje Rusko a určite sa vyrovná Spojeným štátom. Takže pracujte spoločne a povedzte USA: vážime si náš vzťah s vami, bolo to dobré 8 rokov, ale toto nie je prijateľné.
Európa by jednoducho mala ponúknuť nasadenie vojsk do Grónska rovnakým spôsobom, akým Spojené štáty nasadili vojská do Európy, aby jej pomohli s bezpečnosťou. Potom by sme zistili, či Trumpovi naozaj ide o bezpečnosť alebo o nerastné suroviny, ktoré by mohli byť pod grónskym ľadom.
USA zásahom vo Venezuele porušujú medzinárodné právo. Čo to znamená pre Rusko? Bude mať Putin ešte väčšie ambície?
Putin na svoje ambície nepotrebuje USA. Zelenského sa snaží zabiť už roky. Rusi vykonávajú operácie v šedej zóne proti európskym krajinám už roky. Rusko vedie vojnu s Európou už roky. Aj keď nevypúšťali rakety Kinžal, viedli vojnu. Je to zlyhanie európskych národov, že to nepochopili, neprijali a nekonali s naliehavosťou. Európa už nemôže len hovoriť o tom, že posilní svoje úsilie. Musí skutočne niečo urobiť.
V Európe sa čoraz hlasnejšie hovorí o možnosti ruského útoku na západnú alebo strednú Európu. Ako veľmi je to reálne?
Myslím si, že je to veľmi reálne, ak Ukrajina zlyhá. Ak my na Západe dovolíme, aby Ukrajina zlyhala, dramaticky vzrastie riziko rozšírenia vojny. Rovnako aj vtedy, ak bude Kremľu jasné, že nie sme jednotní, že nie sme schopní dať sa dokopy a vybudovať naše obranné kapacity, dramaticky stúpne riziko, že Rusko urobí fatálnu chybu.
Niekto by mohol namietať, že Rusko za viac než 10 rokov nedokázalo poraziť Ukrajinu a za obrovskú cenu nezískalo ani viac než 20 percent jej územia. Tak prečo by sme sa mali báť, že Rusi napadnú zvyšok Európy?
Rusko je s nami vo vojne už teraz. Aj hybridná vojna je vojna.
A aká je odpoveď?
Odpoveď je, že by to bol iný druh vojny, pretože iný je aj cieľ. Ich cieľom nie je dobyť Európu tak, ako chcú zničiť Ukrajinu. Ich cieľom je zničiť NATO. Ak by mohli napadnúť napríklad Daugavpils v Lotyšsku alebo zasiahnuť niekde v Suvalskom koridore v Litve, potom by vyvolali otázku, či naozaj chceme jadrovú vojnu pre taký malý kúsok územia. A ak by odpoveď bola nie, potom by NATO zlyhalo. To je to riziko.
ČTK/Profimedia
Ale Rusko je s nami vo vojne už teraz. Aj hybridná vojna je vojna. Sú to operácie v šedej zóne, ide o neustále porušovanie vzdušného priestoru, sabotáže, dezinformácie, zasahovanie do volieb, ničenie infraštruktúry. Každá z týchto akcií sama osebe sa nemusí zdať taká závažná, ale keď ich spočítate dokopy, je jasné, že s nami vedú vojnu, aj keď by sme si priali, aby to tak nebolo.
Ako sa zmenila stratégia Ruska od začiatku vojny s Ukrajinou pred tromi rokmi?
Začiatok bol v roku 2014. To je moment, keď napadli Ukrajinu. Teraz je to už viac než 11 rokov a viac než milión obetí, ale stále kontrolujú len časť územia. Ruská stratégia je dvojstranná. Prvá časť, ktorá sa týka Ukrajiny, chce zničiť oblasti, ktoré nemôžu Rusi dobyť. To znamená, že budú naďalej útočiť na civilné ciele a infraštruktúru, budú robiť všetko, čo môžu, aby nás na Západe prinútili prosiť, aby prestali. Dúfajú, že sa unavíme.
Aká je druhá časť?
Druhou časťou stratégie sú operácie v šedej zóne, ktoré smerujú proti Západu, aby sme prestali Ukrajinu podporovať. Chcú prinútiť Západ k rezignácii. Zároveň sa nás snažia destabilizovať, vystrašiť ľudí a rozložiť súdržnosť Západu prostredníctvom dezinformácií a podpory extrémistických strán na oboch stranách spektra.
Rusko vidí, že na zemi nemôžu poraziť Ukrajinu. Ani čiernomorská flotila už takmer nehrá rolu. A tak len pokračujú v tom, čo robili doteraz. Posielajú vlastných vojakov do mlynčeka na mäso a zameriavajú sa na nevinných civilistov. Putin nemôže prestať, kým ho k tomu nedonútime. Vojna ho drží pri moci.
Ako má Západ Putina donútiť, aby prestal?
Musíme dať jasne najavo, že sme s Ukrajinou stopercentne jednotní a že Putin nemôže vyhrať. Spočítajte všetky ekonomiky, obranný priemysel, bohatstvo a technológie EÚ, Nórska, Veľkej Británie, plus Kanady, a to ani nehovorím o USA, dokopy. Uvidíte, že mnohonásobne prevyšujeme Rusko. Ak povieme, že je v našom záujme, aby Ukrajina vyhrala a aby Rusko žilo vo svojich vlastných hraniciach, potom sa to stane, pretože máme oveľa viac toho, čo môžeme Ukrajine ponúknuť.
Neverím, že Trump urobí niečo, čo by ublížilo Putinovi.
Ako vidíte rolu USA? Pre Európu je ich správanie ako studená sprcha…
Áno, žiaľ. A, žiaľ, za tejto Trumpovej administratívy to ani nebude lepšie. Neverím, že Trump urobí niečo, čo by ublížilo Putinovi. Opakovane to ukazuje. Sám to neviem vysvetliť. Jeho administratíva sa neriadi tradičnými princípmi, ako sú suverenita a demokratické hodnoty. To ho nemotivuje. Vidí transakcie.
Trump povedal, že by sme mohli s Ruskom robiť „dobré obchody“, ukončiť vojnu a vrátiť sa k biznisu. To je jediná motivácia, ktorú vidí. Ukrajinci sa nemôžu spoliehať na Spojené štáty – bolí ma to, pretože je v záujme Ameriky, aby bolo Rusko porazené.
Rusko poškodilo ekonomiky v Európe, ktorá je najväčším obchodným partnerom USA. Náprava je teda aj v našom ekonomickom záujme. Narušenie dodávok potravín a energie zvyšuje ceny pre nás všetkých. Keby prezident Trump využil obrovskú ekonomickú páku, ktorú má nad Rusmi, aby pomohol zastaviť ruský export ropy a plynu, myslím si, že by bolo po všetkom.
Inými slovami: ekonomické sankcie nefungujú?
To nie je pravda. Sankcie majú efekt, ale, žiaľ, nie sú plne vynucované. Nestačí mať nejaký zákon či nariadenie, musíte ho aj vynútiť. Pred časom sa napríklad ukázalo, že litovská spoločnosť tankovala plavidlá ruskej tieňovej flotily. Ako sa to mohlo stať? V Dánsku zase jedna spoločnosť vykonávala údržbu týchto plavidiel. A niektoré americké spoločnosti posielajú tovar do Ruska cez Indiu.
Takže sankcie ako súčasť celkovej stratégie fungujú, ale musíte odstrániť všetky diery. Keď sa totiž pozriete na export európskych, ale aj napríklad juhokórejských spoločností do Kirgizska alebo Kazachstanu, uvidíte, ako prudko vzrástol. To je, samozrejme, tovar, ktorý smeruje ďalej do Ruska. Pred rokom a pol som bol v Gruzínsku a úplne ma ohromil počet ruských nákladných áut. Tovar sa privezie do Gruzínska a potom pokračuje do Ruska.
Podnikanie v čase vojny
Teraz pracujete ako bezpečnostný konzultant. Čo hovoríte firmám? Ako by sa mali správať v tomto neistom svete?
Snažím sa im vysvetliť, ako vyzerá moderné vedenie vojny. Čo sa učíme zo situácie na Ukrajine? Čo je tam efektívne, čo by platilo aj inde a čo sú veci, ktoré fungujú len tam? Vysvetľujem, aké schopnosti potrebujeme aj my ako spojenci. Snažím sa im vysvetliť, že Rusko je s nami vo vojne, aj keď tomu nechceme veriť. Ak chceme zabezpečiť, aby neprepukla tradičná forma vojny s Ruskom proti krajinám NATO, musíme pomôcť Ukrajine Rusko poraziť.
A po tretie im radím, že musia hovoriť s politickými lídrami. Našťastie, český prezident je jeden z najlepších. Hovorím, nech lídri ľuďom vysvetlia, o čo skutočne ide. A čo to bude stáť. Pretože ak zlyháme, cena bude oveľa vyššia, a to z hľadiska stratených životov, zničených životov a, samozrejme, aj peňazí.
Základom je teda odstrašenie Ruska?
Áno, pretože súčasná vojna na Ukrajine je príkladom toho, ako odstrašenie zlyhalo. Na Západe sme neurobili nič po tom, čo Rusko napadlo Gruzínsko v roku 2008. Neurobili sme nič, keď napadli Ukrajinu v roku 2014. Neurobili sme nič, keď prekročili červenú líniu v Sýrii v roku 2015.
Rusi nás celý čas sledovali. Videli naše katastrofálne stiahnutie z Afganistanu. Videli chaos v Amerike okolo Trumpa a Bidena. Počuli prezidenta Macrona hovoriť, že NATO má mozgovú smrť. Videli, že Nemci až do konca roku 2021 ďalej stavali Nord Stream 2. A v Kremli si hovorili: „Neurobia nič. Zamávajú päsťami alebo pridajú ďalšie sankcie, ktoré nevynútia. Poďme dokončiť našu prácu na Ukrajine.“ Preto sme tam, kde sme.
A čo Čína? Vidíte tam tiež hrozbu pre Európu?
Čína má, samozrejme, iný prístup. Nesnaží sa zaberať územia svojich susedov, s výnimkou Taiwanu. Pokiaľ ide o Európu, Čína chce byť dominantným obchodným partnerom, chce mať vplyv všade. Používajú svoju ekonomickú silu na to, aby ovplyvňovali politiku.
Nemecko zúfalo chce mať prístup na čínske trhy. Keď sa Trump nedávno stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom v Pacifiku, Čína z neho vyšla ako rovnocenný partner, dokonca by som povedal, že Si vyzeral silnejší než Trump. Čínsky prezident prinútil Američanov ustúpiť vo všetkom. Jediné, čo urobil, bolo, že o rok odložil páku, ktorú má na vzácne zeminy.
Číňania sú vo veľmi silnej pozícii. Žiaľ, nemyslím si, že Trumpova administratíva je pripravená urobiť čokoľvek, aby vojensky pomohla Taiwanu. Jeho administratíva vníma západnú pologuľu ako našu a región Indo-Pacifiku ako čínsky za predpokladu, že bude mať stopercentný prístup k čipom, vzácnym zeminám a obchodným trasám. A potom je tu Európa a Blízky východ. Tie zostávajú samy. Európa sa musí postarať sama o seba. Nesúhlasím s tým, ale tak to je.
Európa sa musí postarať sama o seba. Nesúhlasím s tým, ale tak to je.
Čo si myslíte o investíciách do obranného priemyslu v Európe? Nie sú to len slová?
Krajiny NATO dokopy vyrábajú viac munície než Rusko. V obrannom priemysle došlo k výraznému nárastu, ľudia a firmy reagujú. Česká republika bola lídrom. Neviem, či v tom bude pokračovať aj nový premiér, ale doteraz ste určite patrili medzi lídrov. Z histórie vieme, že odstrašenie nie je cieľ, ktorý by sa dal ukončiť, je to nepretržité úsilie. Funguje len tak dlho, ako dlho je dôveryhodné. Treba sa skutočne vedieť brániť a byť schopný to aj využiť.
Ak sa Rusi pozerajú cez hranice a vidia, že nemáme dostatok munície, necvičíme a máme nezhody, riziko rastie. Ale ak vidia, že cvičíme, sme jednotní a niet pochýb o tom, že Česká republika, Slovensko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko a USA prídu na pomoc ktorejkoľvek krajine NATO, potom sme na dobrej ceste.
Technológie obranného priemyslu sa menia veľmi rýchlo. V autokratických systémoch, ako je Rusko, môže vláda povedať priemyslu, čo má robiť. V USA alebo Európe je to iné. Nie je to problém?
Uprednostňujem náš spôsob, ale musíme dať priestor podnikateľom, firmám a inovátorom, aby sa učili a prišli na to, ako reagovať. Presne to urobila Ukrajina. Väčšina našich priemyslov na Západe sledovala, ako na Ukrajine rýchlo inovujú. Pre nás je to výzva.
Vlády môžu zohrávať úlohu v tom, že obmedzia regulácie, ale aj firmy musia byť ochotné podstúpiť určité riziko. Musíte získať správnu požiadavku a potom môže priemysel reagovať. Myslím si, že sme na tom lepšie, než sme boli, ale dúfam, že sa nikdy nedozvieme, či je to dosť dobré, pretože dúfam, že si Rusi radšej povedia: nechceme to skúšať.
Aj preto sú také dôležité operácie v šedej zóne. Ak nie sme schopní prísť na to, ako zastaviť drony, aby nelietali nad letiskami, ako je berlínske letisko, kodanské alebo bruselské, potom budú Rusi pokračovať.
Ak sa nestane niečo naozaj dramatické, myslím si, že o rok to bude vyzerať veľmi podobne ako dnes. Bude to takmer rovnaké. Ale ak budú Ukrajinci naďalej úspešní v ničení ruskej ropnej a plynárenskej infraštruktúry, bude pre Rusko čoraz ťažšie pokračovať.
Ak Rusi nebudú môcť vyvážať ropu a plyn do Číny, Indie a ďalších krajín, bude pre nich veľmi ťažké ďalej financovať túto vojnu. Ak však Ukrajina nebude schopná posilňovať svoj tlak a ak jej s tým nepomôžeme, Rusko sa nakoniec prispôsobí.
Čína nie je spojencom Ruska, ale určite nechce prísť o prístup k lacnej ruskej rope a plynu. Nemá záujem na rýchlom konci vojny, pretože teraz dostáva výhodné ceny. Rusko sa o obete nestará, to je jasné. Ukrajina má pred sebou výzvy, ale myslím si, že o rok to bude pravdepodobne vyzerať tak ako dnes, ak nenastane nejaká vonkajšia udalosť, ktorá by to naozaj zmenila.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
