Je to už dvadsať rokov, odkedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Hoci Brusel poslal pod Tatry miliardy eur z eurofondov, to najväčšie bohatstvo priniesol krajine prístup na spoločný európsky trh.
Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz v rozhovore pre Forbes vysvetľuje, ako sa prístup na jednotný európsky trh premietol do spotreby slovenských domácností, prečo má telco operátor v USA sto miliónov klientov, no v Európe päť miliónov a prečo čínske a americké firmy kúpia skôr európsky biznis.
Ste spoluautorom novej štúdie, ktorá mapuje prínos jednotného európskeho trhu pre Slovensko. Prečo je dôležité sa tejto téme venovať?
Prínos a pomoc Európskej únie často vnímame cez eurofondy, vďaka ktorým sa Slovensku podarilo postaviť alebo zrekonštruovať diaľnice, železnice, nemocnice či školy. Ide o obrovské finančné prostriedky, ktoré sem prišli, ale málokto si uvedomuje, že oveľa väčšie bohatstvo priniesol Slovensku samotný vstup na spoločný európsky trh.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. Foto: Iness
Skúste to upresniť.
Nebudem hovoriť žiadne novinky. Slovensko sa vstupom do EÚ stalo súčasťou priestoru, v ktorom platí voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu. Znamená to, že slovenskí podnikatelia môžu predávať svoje produkty v Nemecku, Belgicku, Francúzsku či ďalších krajinách EÚ bez toho, aby tam museli zaplatiť clá, ktorými členské krajiny obmedzujú dovoz z tretích krajín.
Slováci zase môžu pracovať v členských krajinách EÚ bez toho, aby žiadali miestne úrady o špeciálne pracovné povolenie. Otvorenie európskeho trhu pre Slovensko znamenalo obrovský nárast domácej ekonomiky a s ňou aj bohatstva a životnej úrovne obyvateľov.
Nepomerne viac ako z eurofondov
Môžete to nejako vyčísliť alebo porovnať so spomínanými eurofondami?
Od vstupu do Únie získalo Slovensko z eurofondov každý rok v priemere 1,3 miliardy eur – po odpočítaní príspevkov, ktoré sme do európskej kasy zaplatili. V súčte je to za dvadsať rokov vyše 25 miliárd eur. Možnosť slobodne pracovať a podnikať na spoločnom európskom trhu za ten istý čas zväčšilo našu ekonomiku, inak povedané HDP, o 15 až 20 percent.
Vlani bol HDP Slovenska zhruba 122 miliárd eur, takže sa bavíme o zhruba dvadsiatich miliardách eur navyše, ktoré dokázali podnikatelia, zamestnanci a ďalšie subjekty v slovenskej ekonomike vytvoriť vďaka voľnému obchodu – za jediný rok. Zhruba polovica tejto sumy bola vyplatená v podobe miezd.
Veľkú časť z tohto bohatstva ľudia nemusia cítiť, napríklad zisky, ktoré nadnárodné spoločnosti pošlú do zahraničia. Mohli by sme to prepočítať na jednotlivcov?
Môžeme sa pozrieť napríklad na ročnú spotrebu domácností. Slovensko zaznamenalo za dvadsať rokov pozoruhodný nárast zo štyritisíc eur na takmer 16-tisíc eur v prepočte na jedného obyvateľa. To je 280 percent.
Pre porovnanie – susedná Česká republika za rovnaký čas poskočila o 190 percent, z 5600 eur na 16 300 eur na obyvateľa. Vyšší rast ako Slovensko v rokoch 2004 až 2023 zaznamenali Rumunsko a Bulharsko, v prípade Rumunska išlo o rast o viac ako štyristo percent.
Prečo Európska komisia v súčasnosti rieši budúcnosť voľného trhu?
Vlani oslávil jednotný trh v Európe už tridsiate výročie. Európska komisia si pri tej príležitosti objednala viaceré analýzy, ktoré mali priniesť pohľad na ďalší rozvoj jednotného trhu. Bývalý taliansky premiér Enrico Letta v apríli zverejnil kritickú štúdiu, v ktorej upozornil napríklad na to, že napriek deklarovanému voľnému pohybu kapitálu a služieb v EÚ funguje jednotný trh v tejto oblasti veľmi slabo. Naša štúdia prináša podobné zistenia.
Bývalý taliansky premiér Enrico Letta v apríli zverejnil štúdiu, ktorá navrhuje zlepšenia jednotného európskeho trhu. Foto: Európska komisia
Problémy jednotného trhu
Prečo nefunguje?
Poviem príklad. V Európskej únii platí nariadenie o spoločnom telekomunikačnom trhu. Teoreticky by mala regulácia umožniť, aby o slovenských zákazníkov mohli bez prekážok bojovať aj španielski, nemeckí či dánski operátori, prípadne, aby časom vznikli veľkí európski operátori s celoeurópskou pôsobnosťou.
Napriek tomu má EÚ stále 27 samostatných národných elektronických telekomunikačných trhov, ktoré sa líšia rôznymi podmienkami pre firmy, ktoré chcú v tejto oblasti podnikať. Výsledkom je, že v Európe je vyše sto operátorov a priemerný európsky operátor má päť miliónov predplatiteľov paušálnych služieb. Pre porovnanie, priemerný americký operátor má vyše sto miliónov a čínsky dokonca viac ako 400 miliónov klientov.
To však znie ako veľký priestor na fungovanie pre malých a stredných podnikateľov…
Áno, ale z pohľadu ekonóma je to príklad veľkej neefektivity. Európski operátori sa totiž potom nesústredia na boj s konkurenciou, ale snažia sa udržať krok s lokálnymi úradmi a predpismi. Menej zákazníkov znamená menšie výnosy a menšie investície do rozvoja technológií a inovácií, menej kvalitné a drahšie služby pre klientov.
Na čele Európskej komisie je v súčasnosti Ursula von der Leyen. Foto: SITA, AP
Kým v Európe investuje telco operátor do rozvoja v prepočte 104 eur na osobu, v Číne 110 eur a v USA 150 eur. To znamená nižšiu konkurencieschopnosť a šancu na úspech európskych firiem na zahraničných trhoch. Američan v súčasnosti vyprodukuje o polovicu vyššie HDP ako Európan, pričom tento rozdiel nedobiehame, naopak, s rokmi sa zväčšuje.
Zaostávame za konkurentmi
Situácia v sektore služieb sa zrejme zmenila aj v dôsledku digitálnej transformácie ekonomiky. Pred rozmachom online sveta neexistovalo toľko služieb, ktoré by bolo možné poskytovať na diaľku. Aký ďalší príklad zlyhania jednotného trhu môžete uviesť?
Môžeme spomenúť lekárne. Podnikateľ, ktorý by chcel expandovať na európskom trhu rýchlo zistí, že v piatich krajinách platí päť rôznych legislatívnych balíčkov, ktoré upravujú prevádzku lekárne odlišne – koho je možné zamestnať, či je možné v lekárni očkovať, či je možné lieky doručovať, či je povolený predaj nepredpisových liekov mimo lekárne.
Nezabúdajme tiež na desiatky rôznych jazykov, ktorými sa v Európe hovorí. Je potom logickým dôsledkom, že podniky v Amerike alebo Číne rastú oveľa rýchlejšie a skôr kúpi veľká americká alebo čínska korporácia európsky biznis ako naopak. Aj preto je v zoznamoch najväčších firiem sveta tak málo zástupcov z krajín EÚ.
Áno, napríklad v aktuálnom Forbes Global 2000 sú v prvej tridsiatke len dve firmy z Európskej únie – nemecký Volkswagen a francúzsky Total Energies, a to až na konci zoznamu. Spomínali ste zatiaľ systémové chyby, ktoré sa týkajú celého trhu. Existuje problém, ktorý je typický pre Slovensko?
My sa veľmi bránime voľnému pohybu osôb. Slovensko je krajinou s tretím najvyšším počtom regulovaných povolaní v EÚ. Máme definovaných vyše tristo profesií, ktoré môže občan inej členskej krajiny EÚ vykonávať len pod podmienkou, že získa od slovenských úradov licenciu na výkon povolania. V Nemecku či Švédsku je to sotva polovica – to nedáva zmysel.
Slovensko, ktoré uskutoční v rámci EÚ 80 percent exportu a importu, by malo byť medzi prvými bojovníkmi za udržanie a posilňovanie jednotného trhu. My z neho najviac benefitujeme.
Opatrenia, ktoré by pomohli
Aké opatrenia by pomohli zlepšiť jednotný trh v Európe?
Európska únia by mala určiť maximum, ktoré môžu členské štáty od podnikateľov v oblasti služieb požadovať a nič navyše. Môže sa pritom inšpirovať členským štátom, kde je najnižšia regulačná záťaž v danom odvetví a daný sektor bez problémov funguje a garantuje bezpečnosť a zdravotnú či environmentálnu nezávadnosť poskytovaných služieb.
Ďalším nástrojom je dôsledné otvorenie verejného obstarávania pre firmy zo zahraničia – neobmedzovať tendre len na domácich hráčov vytváraním rôznych umelo vytvorených dôvodov a prekážok.
Pomohlo by tiež rýchlejšie transponovanie smerníc jednotného trhu EÚ do vnútroštátnych zákonov – pre podnikateľa je jednoducho problém, ak v jednej krajine platí iný set pravidiel ako v druhej.
Čo sa stane, ak žiadne zmeny alebo reforma jednotného trhu nenastane?
Budeme čoraz viac zaostávať za ekonomikami, ktoré majú lepšie podmienky pre podnikanie. Európska únia má v súčasnosti ekonomický rast sotva nad nulou. Ak sa má priblížiť Číne či USA, nie sú potrebné väčšie eurofondy, viac štátnej pomoci. Musíme byť dôslední v otváraní trhu.
Jednotný trh je ohromná príležitosť pre celú EÚ, ale nesmieme ten potenciál brzdiť tým, že udržiavame 27 regulačných systémov v rôznych odvetviach. Problém pritom nie je v bruselských reguláciách, ale skôr protekcionistická a nacionalistická snaha členských štátov udržať si „to svoje“.
Európsky jednotný trh bude len taký dobrý a efektívny, ako budú chcieť členské štáty. Ak budú členské štáty trvať na vlastnom „piesočku“, tak to bude jednoducho verdikt nad budúcim ekonomickým rastom Európy.
