Riziko recesie, vysoká inflácia, pokles reálnych miezd, to sú faktory, s ktorými sa musí hospodárstvo vysporiadať. Na čo sa tento rok máme pripraviť v ekonomike?
O súčasnej situácii v makroekonomike a jej dosahu na bankový biznis aj spotrebiteľa, sme sa rozprávali s makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo je dnes príčinou inflácie,
- či budú reálne mzdy klesať aj v tomto roku,
- či bude rásť nezamestnanosť,
- aká bude tento rok situácia na hypotekárnom trhu.
Aký je váš výhľad slovenskej ekonomiky na tento rok? Vyhneme sa recesii?
Napriek tomu, že z niektorých zdrojov či krajín prichádzajú informácie o hroziacej recesii, na Slovensku je situácia iná a je pomerne vysoká šanca, že sa recesii vyhneme. Náš základný scenár teda je, že recesia na Slovensku tento rok nebude. Aj keď sa medzikvartálny rast spomaľuje, nemyslíme si, že sa dostaneme do technickej recesie.
Jedným z hlavných dôvodov je možnosť vyčerpať v tomto roku 7,7 miliardy eur z európskych fondov, čo je obrovské množstvo peňazí, ktoré môžu predstavovať výrazný fiškálny impulz pre rast ekonomiky a majú potenciál uchrániť nás pred recesiou.
Tieto prostriedky však musíme efektívne minúť. Z minulých programových období vieme, že sme schopní do ekonomiky dostať ročne štyri až päť miliárd eur. Toto však môže byť už priveľké sústo. Absorpčná schopnosť ekonomiky je obmedzená a máme tu aj administratívne limity.
Zlá príprava na krízu
V akom stave sme vstúpili do náročných časov?
Slovensko v rámci Európy nepatrí medzi najzadlženejšie krajiny, situácia však mohla byť podstatne lepšia. Ani v rokoch pred pandémiou, teda relatívne dobrých časoch, sme nemali vyrovnané hospodárenie, nevytvárali sme si tak priestor na to, aby sme mohli v prípade potreby reagovať.
Preto sme do pandemickej krízy vstupovali s obmedzenými možnosťami. Navyše, preklopenie do energetickej krízy bolo rýchle a nemali sme priestor na regeneráciu. Ekonomika už mala rany, ktoré sa nestíhali zahojiť.
Paradoxne nám teraz vo fiškálnej politike pomôže vyššia inflácia, keď zadlženie (pomer dlhu voči HDP pozn. red.) bude kvôli rastu nominálneho HDP klesať.
Čo je dnes príčinou inflácie?
Zárodky vznikli ešte vinou pandémie. Išlo o nedostatok niektorých vstupov, obmedzenia v produkcii alebo problémy v logistike a vlani vo februári sa k tomu pridal veľký tlak na energetický trh. Vysoké ceny energií a problémy v ponuke sa pretavili do rastu cien v mnohých oblastiach.
Keď si pozrieme štruktúru inflácie, vidíme príspevok veľkého množstva tovarových skupín, keďže energie vstupujú do produkcie tovarov a služieb. Domácnosti to však najviac pocítili na cenách potravín, ktoré sú až za tretinou celkového zdražovania.
Rastúce ceny prirodzene vplývali aj na mzdové očakávania, takže ľudia začali žiadať vyššie mzdy. Keď k tomu dochádza vo väčšom rozsahu, ponuková inflácia – ktorou sa to celé začalo – sa mení na dopytovú. Toto má potenciál byť hýbateľom zdražovania v nasledujúcich mesiacoch.
Reálne mzdy budú klesať
Budú reálne mzdy klesať aj v tomto roku?
Mzdy reagujú na vysoký rast cenovej hladiny. Ich nominálny rast však vlani napriek tomu nestačil na vysokú infláciu. Predpokladáme, že v tomto roku bude situácia podobná a reálne mzdy mierne poklesnú.
Aký rast miezd očakávate?
Vývoj bude odlišný v súkromnom sektore a vo verejnej správe. Niektoré firmy dokážu vyššie mzdy preniesť do cien produkcie alebo ich vykryť zo zisku. Vo všeobecnosti však nepredpokladám, že priemerný nominálny rast miezd v súkromnom sektore bude presahovať osem či deväť percent.
Vo verejnej správe to bude viac?
Už dnes vidíme, že v zdravotníctve došlo k vysokému zvyšovaniu platov a niečo podobné bude pravdepodobne nasledovať aj v iných častiach verejného sektora, napríklad v školstve. Je tu silnejšie postavenie kolektívnych zmlúv. Preto rast miezd môže v priemere presiahnuť desať percent, čo sa už bude blížiť k úrovni očakávanej inflácie v budúcom roku.
Ako sa bude vyvíjať trh práce? Bude rásť nezamestnanosť?
V súčasnosti môžeme vidieť, že dochádza k útlmu ekonomickej aktivity, teda k spomaleniu hospodárskeho rastu. Trh práce sa však nateraz drží na veľmi silných úrovniach. Myslíme si, že kľúčovú úlohu zohráva štátna pomoc a podporné programy.
Kompenzačné schémy mali pozitívny vplyv už počas pandémie, napríklad z dočasného kurzarbeitu sa stal trvalý. Schémy tu s nami stále sú a vláda ďalšiu pomoc pre firmy, zameranú na kompenzáciu cien energií, predstavila nedávno.
Toto sú faktory, ktoré budú nezamestnanosť krotiť aj v tomto roku. Hoci útlm ekonomickej aktivity sa bude podľa nás premietať aj do miery nezamestnanosti, bude to len o desatiny percentuálneho bodu.
S infláciou sme sa teda vrátili do 90. rokov, no na trhu práce nám zatiaľ podobný scenár nehrozí?
Áno, presne tak. Spúšťače rastu cien, ale aj celkové makroprostredie sú neporovnateľné.
„Reakcia Európskej centrálnej banky mala prísť oveľa skôr,“ hovorí analytik Matej Horňák. Foto: Slovenská sporiteľňa
Obmedzené možnosti centrálnych bánk
Aký význam majú pri boji s infláciou centrálne banky? Napríklad Česká národná banka zaujala razantný postoj, no zatiaľ bez výsledku.
Centrálne banky v strednej a východnej Európe zareagovali pomerne rýchlo a ostro. Hovoríme nielen o Česku, ale napríklad aj o Maďarsku. Musíme však povedať, že nie je v ich silách zatočiť s rastom cien vyvolaným problémami na strane ponuky, keďže štandardné nástroje centrálnych bánk nedokážu bojovať s ponukovou infláciou. Vo svojej podstate sú zamerané na dopytovú infláciu, teda na situáciu súčasného rýchleho ekonomického rastu, zvyšovania miezd, a teda aj cien.
To je dôvodom, pre ktorý sa národným centrálnym bankám zatiaľ nepodarilo rast cien utlmiť, hoci reagovali oveľa skôr a razantnejšie ako Európska centrálna banka. Okrem toho prirodzene chvíľu trvá, kým sa ich kroky v ekonomike prejavia. Konečný efekt navyše závisí aj od reakcie iných krajín, keďže otvorenosť našich ekonomík je výrazná.
V neposlednom rade má razantné zvýšenie základných sadzieb aj signalizačnú funkciu, uvidíme to na inflačných očakávaniach v ďalších rokoch. V Česku už tento rok čakajú pomerne výrazný pokles inflácie s návratom k inflačnému cieľu už v roku 2024.
Európska centrálna banka (ECB) zvyšuje sadzby oveľa miernejšie. Ako hodnotíte jej politiku?
Sú špecifiká, s ktorými sa ECB musí vyrovnať. Ide napríklad o rozmanitosť trhov. ECB musí hľadať zlatú strednú cestu, pretože tvorí politiku pre viacero krajín, ktoré majú svoje osobité problémy. Napríklad inú výšku nezamestnanosti či reguláciu cien. Okrem toho ECB dlho pripisovala infláciu iba „dočasným“ ponukovým faktorom. To spôsobilo, že vyčkávala z môjho pohľadu až príliš dlho. Preto sme v oneskorení oproti vývoju v USA. Reakcia mala prísť oveľa skôr.
Je teda zatiaľ predčasné hovoriť o znižovaní sadzieb?
Už dnes môžeme počuť sťažnosti na to, že sadzby rastú príliš rýchlo, s otázkou, kedy začnú opäť klesať. Musíme si však uvedomiť, že dlhé roky sme mali úroky na veľmi nízkych úrovniach. To, čo teraz vidíme, je teda len normalizácia. V uplynulých rokoch sme tu nemali štandardnú menovú politiku. Je to učebnicový príklad toho, že keď dlho uplatňujete stimulačnú politiku, ľudia si na ňu postupne zvyknú, ona stratí účinok a stane sa normálom.
Predpokladáme, že sadzby na hypotékach ešte porastú. Ak sa situácia výrazne nezhorší, sadzby by už nemali rásť tak výrazne ako v minulom roku.
Matej Horňák
Vyššie sadzby však ekonomiku prirodzene škrtia…
Už pri zvýšení z nuly na 0,5 percenta sme mohli počuť názory, že centrálna banka tlmí ekonomiku. Nie je to pravda, pretože pri úrovniach pod neutrálnou sadzbou, ktorá je okolo dvoch-troch percent, centrálna banka ekonomiku podporuje – ECB tak len znižovala stimul. Až nad neutrálnou sadzbou sa dostaneme do reštriktívneho pásma.
Aká je vaša prognóza budúceho zvyšovanie sadzieb ECB?
Myslíme si, že tento rok dôjde ešte dvom zvýšeniam po 0,5 percentuálneho bodu, čím sa s kľúčovou sadzbou dostaneme na 3,5 percenta. Udeje sa to pravdepodobne v prvej polovici roka a predpokladáme, že na tejto úrovni sa budeme nejaké obdobie držať.
Hypotéky ešte zdražejú
Ako bude reagovať hypotekárny trh?
Predpokladáme, že sadzby na hypotékach ešte porastú. Nemusí to však byť nevyhnutne v pomere jedna k jednej, závisieť to veľmi bude od toho, aké očakávania budú mať finančné trhy. Ak sa situácia výrazne nezhorší, sadzby by už nemali rásť tak výrazne ako v minulom roku. Možno lepším indikátorom vývoja hypotekárnych sadzieb sú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré sú rovnako závislé od dlhodobých očakávaní investorov.
Pre toho, kto dnes uvažuje o refinancovaní hypotéky, to teda ešte dáva zmysel?
Vždy to závisí od individuálnej situácie konkrétneho človeka. Je síce predpoklad, že sadzby na hypotékach v tomto roku ešte o niečo vzrastú, ale ten nárast by nemal byť drastický. Preto je často výhodnejšie, najmä pri relatívne dlhom období do ďalšej refixácie, ponechať si pôvodnú výhodnú sadzbu čo najdlhšie.
Kedy sa vyššie sadzby centrálnej banky prejavia aj na vkladoch?
Pohľad do minulosti nám ukazuje, že rozdiel medzi úrokovými sadzbami na hypotékach a na vkladoch býva zhruba päť až šesť percentuálnych bodov. Tam ešte nie sme. Je to však aj otázkou likvidity bánk. S určitosťou vieme povedať, že zvyšovanie bude začínať u termínovaných vkladov s dlhšou splatnosťou, nasledovať budú kratšie splatnosti, sporiace účty a až potom bežné účty. Kedy však k tomu príde, nateraz nevieme s určitosťou povedať.
Ako sú na tom v súčasnosti banky s likviditou?
Likvidita slovenských bánk nebola roky problémom, a aj keď sa situácia výrazne mení, banky by stále mali mať dostatok prostriedkov. I keď na jednej strane vklady domácností v minulom roku klesali, do bánk sa vracali vklady firiem a verejného sektora. Financovanie na finančných trhoch je stále dostupné, aj keď cena je výrazne vyššia.
Siahame na úspory
Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite uviedla, že miera úspor klesla na šesť percent, čo je na úrovni historického minima. Prečo je to tak?
Štandardne počas krízy väčšinou platí opak. Ľudia začnú škrtať svoje výdavky, keďže sa boja, či budú mať prácu, aká bude situácia v ekonomike, a začnú si vytvárať rezervu. Vtedy miera úspor, alebo inak povedané podiel úspor na disponibilnom dôchodku, začína rásť.
Súčasná kríza je špecifická v tom, že ľudia síce začali škrtať výdavky – potvrdzuje sa nám, že odkladajú niektoré väčšie nákupy, napríklad auta či bytu, no zároveň klesá miera úspor. To znamená, že spotrebitelia síce škrtajú výdavky, rast cien tovarov a služieb však obmedzuje ich schopnosť tvoriť úspory.
Ako zmenilo ochladenie úverov bankový biznis?
Úrokové výnosy tvorili v minulosti 80 percent výnosov bánk, postupne tento podiel klesol až k 65 percentám. Teraz – s postupnou normalizáciou menovej politiky – je potenciál, že sa tento hlavný zdroj výnosov bánk opäť stane viac dominantný, a to aj napriek menšiemu objemu poskytnutých úverov. Hovoríme skôr o normalizácii, keďže „business model“ bánk pri nulových sadzbách prestával dávať z dlhodobého hľadiska zmysel.
To, že objem nových úverov klesol, teda nie je pre banky katastrofa?
Asi by sme to tak mohli povedať a to vďaka návratu marží úverov na normálne hodnoty.
Platobná disciplína sa zatiaľ nezhoršuje
Rastie riziko nesplácaných úverov?
Riziko, samozrejme, existuje a je určite vyššie ako v predkrízových rokoch. Dáta však nateraz nehovoria o raste nesplácania. Ak vychádzame z našich predpokladov o solídnom trhu práce, malom zvýšení nezamestnanosti či svižnom raste miezd, o výraznom zhoršení platobnej disciplíny sa asi nedá hovoriť. V každom prípade riziká tu sú, banky si ich však uvedomujú a pracujú s nimi.
Banky počas pandémie tvorili masívne opravné položky. Dochádza k tomu aj v súčasnej situácii?
Ako som už spomenul, tvrdé dáta nám zhoršenú situáciu zatiaľ neukazujú, a tak až takú výraznú tvorbu opravných položiek, ako počas pandémie, na bankovom trhu nevidíme. Banky vnímajú potenciálnu komplikovanú situáciu dlžníkov, pripravujú sa teda na rôzne scenáre, aj na prípadné zhoršenie finančnej situácie klientov.
