Predseda hnutia ANO, Andrej Babiš, sa vzdáva kontroly nad holdingovou spoločnosťou Agrofert a prevádza svoje aktíva do slepého trustu, ktorý bude spravovať nezávislý orgán.
Cieľom je predísť konfliktom záujmov a zabezpečiť, aby Babiš nemal žiadny vplyv na spoločnosti. Ako funguje slepý trust a aké sú jeho právne a praktické dôsledky?
Agrofert, ktorý zahŕňa viac ako 250 spoločností pôsobiacich v tuzemsku aj v zahraničí, bude naďalej spravovaný prostredníctvom trustovej zmluvy.
Nezávislý správca a ochranca, obaja menovaní nezávislým orgánom, zabezpečia, aby Babiš nemohol ovplyvňovať riadenie spoločností. Jeho rodina dostane majetok až po jeho smrti.
Podľa Babiša je toto riešenie oveľa prísnejšie ako požiadavky stanovené v legislatíve. Je to však naozaj tak?
„Z právneho hľadiska je slepý trust inštitúciou správy majetku, v ktorej zakladateľ nemá možnosť ovplyvňovať nakladanie s investovaným majetkom a zároveň nemá prístup k informáciám o jeho správe a zložení počas obdobia správy,“ vysvetľuje Jakub Hollmann, partner advokátskej kancelárie Portos a autor knihy Trustové fondy.
Babišovo riešenie
V praxi to znamená, že osoba, ktorá môže byť v konflikte záujmov, napríklad verejný činiteľ, sa úplne vzdá kontroly nad svojím majetkom, ako sú akcie alebo podiely, a jeho správu prevedie na nezávislého správcu, na ktorého rozhodnutia nemá žiadny vplyv.
Výhodou tohto riešenia je, že eliminuje konflikty záujmov a posilňuje dôveru verejnosti.
„Pre vkladateľa je subjektívnou logickou nevýhodou strata vplyvu na majetok, potreba absolútnej dôvery v správcu a riziko, že ak nie je štruktúra usporiadaná správne, táto štruktúra fondu môže byť zneužitá,“ poznamenáva Hollman.
Foto: Forbes Česko
Naopak, ak si zakladateľ alebo vkladateľ zachovajú určitý vplyv na majetok, konflikt záujmov nemusí byť eliminovaný.
„Zakladateľ alebo prispievateľ aktív však vždy vedia, aké aktíva vložili do fondu, a preto určité vedomie o forme portfólia aktív nikdy úplne nezmizne,“ dodáva Hollman.
Jimmy Carter a ďalší
Markéta Flanderková, expertka na trustové fondy v spoločnosti CCS Premium Trust, vysvetľuje, že zakladateľ alebo prispievateľ zveria svoje aktíva nezávislému správcovi a následne sa do ich správy vôbec nemiešajú ani nemajú prístup k informáciám o tom, ako sa aktíva spravujú.
„Slepé trusty sa používajú hlavne v prípadoch, keď existuje riziko konfliktu záujmov, ktorý nemusí byť len politický. Napríklad v zahraničí sa používajú aj v prípade členov štatutárnych orgánov. Inštitút slepých trustov je typický pre riešenie konfliktov záujmov v angloamerickom právnom prostredí, kde ho opakovane využívajú politici,“ hovorí Flanderková.
SITA/AP
Nie je presne známe, kto ako prvý použil slepý trust, čiastočne preto, že tento koncept sa vyvíjal postupne. Prvý slepý trust pravdepodobne použil Lyndon B. Johnson, 36. prezident Spojených štátov, keď nastúpil do úradu v roku 1963.
Pred nástupom do úradu v januári 1977 Jimmy Carter previedol rodinnú farmu na pestovanie arašidov do slepého trustu. Počas správy fondu však spoločnosť utrpela straty.
Čo na to hovorí právo?
Český právny systém výslovne neuznáva pojem slepý trust. Je však možné zriadiť trustový fond týmto spôsobom a podobné usporiadanie je možné aj v prípade nadačného fondu zriadeného na súkromné účely.
„Súčasná právna úprava štruktúr fondov v Českej republike je flexibilná a nie je problém ju usporiadať tak, aby verejný činiteľ stratil právnu možnosť ovplyvňovať investované aktíva vrátane holdingovej spoločnosti. Najmä v prípadoch, keď verejný činiteľ nie je zakladateľom, zriadenie takejto štruktúry sa nezdá kontroverzné,“ vysvetľuje Flanderková.
Jakub Hollman, partner advokátskej kancelárie Portos, vysvetľuje fungovanie trustov podľa českého práva. Foto: Forbes Slovensko
Zákon neudeľuje žiadne dozorné ani iné právomoci ovplyvňovať fungovanie fondu a správu majetku v ňom samotnému prispievateľovi majetku do fondu, ktorý nie je zakladateľom.
„Aby štruktúra fungovala ako skutočný slepý trust, zakladateľ musí byť efektívne odrezaný od akýchkoľvek informácií alebo vplyvu, čo je možné dosiahnuť len prostredníctvom prísneho prístupu k zakladateľskej dokumentácii a výberu úplne nezávislých osôb na pozície správcu a ochrancu,“ vysvetľuje právnička.
Prísne riešenie
V prípade Andreja Babiša budú skutočné dôsledky závisieť od toho, či zakladajúce dokumenty skutočne zodpovedajú princípom, ktoré verejne oznámil.
„Ak budú správca a ochranca úplne nezávislí a Andrej Babiš a jeho blízki spolupracovníci budú vylúčení z okruhu beneficientov, bude to relatívne prísne riešenie, ktoré je v súlade so zákonom o konflikte záujmov,“ uvádza Hollmann.
Takáto štruktúra môže byť nezvratná, ak je správne usporiadaná. „Andrej Babiš by nemal mať možnosť meniť zakladajúce dokumenty, odvolávať správcu alebo ochrancu ani akýmkoľvek spôsobom zasahovať do správy majetku. Zároveň je potrebné poznamenať, že rovnakému účelu môžu slúžiť aj subjekty založené mimo Českej republiky,“ dodáva Flanderková.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Jana Divinová.
