Na čítanie kvalitnej literatúry je niekedy potrebné poriadne spomaliť. Letné obdobie je však ideálne na to, aby sme siahli aj po silných textoch od domácich i zahraničných autorov.
Šéfa vydavateľstva Brak Františka Malíka sme sa opýtali na knihy, ktoré by tento rok nemali chýbať na dovolenkovom čitateľskom zozname. Medzi tipmi je napríklad román nielen o hľadaní strateného brata po vojne na Balkáne či detská kniha od Toma Gaulda, ktorý je známy aj svojou tvorbou pre magazín The New Yorker.
O otcovi a synovi počas apokalypsy
Cormac McCarthy: Cesta (orig. The Road)
Zdroj: vydavateľstvo ArgoV júni tohto roka zomrel americký autor Cormac McCarthy, ktorého literárny kritik Harold Bloom zaradil medzi najvýznamnejších spisovateľov súčasnosti. Stojí za dielami Táto krajina nie je pre starých, Krvavý poludník či Strážca sadu.
„Do slovenčiny bolo jeho kníh preložených menej, ale práve román Cesta – apokalyptický príbeh otca so synom, ktorí sa potulujú po bezútešnej krajine a snažia sa všemožne prežiť –, vyšiel dávnejšie aj u nás,“ dodáva Malík.
Dnes je síce tento preklad viac-menej dostupný len z druhej ruky alebo vo forme e-knihy, no českú verziu čitateľ nájde takmer v každom kníhkupectve. Otec a syn sa v príbehu, za ktorý dostal McCarthy v roku 2007 Pulitzerovu cenu, snažia dostať k moru. Hladní prespávajú v lesoch či pod mostami a vyhýbajú sa ľuďom, pretože od tých, čo prežili, nemôžu čakať nič dobré.
Príbeh Cesta bol sfilmovaný Johnom Hillcoatom v roku 2009. Režisér, ktorý často spolupracoval aj so spevákom Nickom Caveom či kapelou Depeche Mode, aktuálne režíruje aj film ku knihe Krvavý poludník.
„V hlavnej úlohe bude herec Viggo Mortensen, ale ako to už býva, aj tu je kniha úplne iný a stokrát lepší zážitok. Dobrá príležitosť si prečítať McCarthyho opäť, prípadne načítať, čo sme ešte nestihli.“
Ako Alica v krajine zázrakov (alebo život po vojne)
Lana Bastašić: Chyť zajaca (orig. Uhvati zeca)
Zdroj: vydavateľstvo BRAKMá len 36 rokov, debutovala v roku 2018 a následne v roku 2020 získala za svoj román Chyť zajaca Cenu Európskej únie za literatúru. Lana Bastašić vo svojom diele otvára tému exilu, vojny na Balkáne a pri tvorbe sa inšpirovala aj klasickým príbehom o Alici v krajine zázrakov. Ten je totiž rozdelený na 12 častí a rovnaký počet kapitol má aj Chyť zajaca.
Spisovateľka pôvodom z Juhoslávie uviedla slovenský preklad počas 10. ročníka knižného festivalu Brak. „Je to jej debutová kniha, no jej suverenita na pódiu prezradila, že podobných podujatí absolvovala už neúrekom,“ vysvetľuje Malík s tým, že jej dielo bolo preložené do viac ako desiatky jazykov.
S hlavnými postavami Sárou a Lejlou prežijete takpovediac road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Protagonistky podnikajú z Bosny cestu do Viedne, kde sa majú stretnúť s Lejliným bratom. Ten na začiatku vojny v 90. rokoch totiž bez stopy zmizol.
Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť. „Príbeh začína zdanlivo nevinným telefonátom z minulého života postavy a Sára s Lejlou majú veľa, čo si povysvetľovať.“
Detská kniha pobaví aj rodičov
Tom Gauld: Malý drevený robot a polienková princezná (orig. The Little Wooden Robot and the Log Princess)
Zdroj: vydavateľstvo Centrala„Neviem, ako ostatní, ale my pri balení sa na dovolenky už musíme mať na zreteli aj knihy pre dieťa. Naša Alma má štyri a pol roka a tento príbeh sme čítali dokola, až som poznal každú hlásku a začal ho neznášať,“ opisuje Malík dielo od Toma Gaulda.
Ide o uznávaného škótskeho komiksového autora, ktorého tvorba je podľa Malíka charakteristická minimalistickou kresbou a subtílnym britským humorom. Spolupracuje dokonca aj s časopisom The New Yorker. A hoci je známy najmä dielami pre staršieho čitateľa, pri spomínanej knihe pre deti sa zabavia aj rodičia.
Zatiaľ nevyšla v slovenčine, no dostupná je česká verzia. Príbeh je o kráľovskom páre, ktorý túži po deťoch, až sa im splní želanie a s láskou vychovávajú dreveného malého robota a čarovnú princeznú. Tá sa však každú noc mení na polienko a svoju ľudskú podobu dostane až vtedy, keď ju niekto osloví: „Zobuď sa polienko, zobuď.“
A keď sa nedopatrením princezná stratí a vymenia ju za obyčajný kus dreva, je na jej bratovi, aby ju našiel a priviedol domov.
Poklady z domácej scény
Anasoft litera. Finálová desiatka Anasoft litera v roku 2023.
Zdroj: Anasoft litera
Knižná inšpirácia nebude chýbať ani na obľúbenom festivale Pohoda v podobe literárneho stanu s množstvom zaujímavých hostí. „Tento rok zavíta už druhýkrát nórska Åsne Seierstad, autorka knihy Jeden z nás o Breivikovi (nórskom masovom vrahovi, pozn. ed.) či úžasný príbeh o odvážnom Kníhkupcovi z Kábulu,“ dodáva Malík.
Okrem toho je už tradične súčasťou literárneho podujatia na Pohode aj predstavenie finalistov ceny Anasoft litera. „Sú tam známe mená, ale aj autori, o ktorých som predtým vôbec nepočul. Ja som zatiaľ prečítal tri z nich a už sa neviem dočkať ďalších. Čítajme slovenskú literatúru!“ vyzýva šéf vydavateľstva Brak.
Vlani sa vo finálovej desiatke Anasoft litera umiestnila aj slovenská spisovateľka Nicol Hochholczerová a zároveň členka rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2023. V tej súčasnej je napríklad Dominika Moravčíková, ktorá za svoju debutovú poetickú zbierku získala aj Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie v kategórii mladý tvorca – literatúra.
Jedným z najvýraznejších hlasov súčasnej slovenskej prózy z tohtoročnej top desiatky je aj Jana Bodnárová a emóciu pridáva Jakub Spevák s na prvý pohľad útlym debutom, ktorý ukrýva veľmi silný text o smútku pozostalých.
