S investormi sa spolupracuje korektne, tvrdí architekt Oliver Sadovský zo štúdia Sadovsky & Architects. Pri aktuálnom dianí na realitnom trhu však často ustupuje kreativita na úkor dopytu po množstve bytov.
Čo vás aktuálne vo vašom architektonickom štúdiu najviac zamestnáva?
Prvýkrát od pandémie nám toto leto prinieslo viac priestoru na regeneráciu. Chceli sme na chvíľu spomaliť, keďže sme dlhodobo išli vo vysokom tempe. Od začiatku septembra zase nabiehame do starých koľají, máme aktuálne rozpracovaných viacero projektov. Tie sú v rôznych štádiách, niektoré sa už realizujú, iné sú v príprave.
V ateliéri sa snažíme zachovať si širokú škálu projektov čo sa týka typológie alebo mierky, to platí aj o štruktúre klientov. Architektúra je vo všeobecnosti pomalá profesia, takže väčšie projekty kombinujeme s menšími, ktoré majú inú dynamiku a dajú sa rýchlejšie zrealizovať.
Počas jesene si opäť ideme zasúťažiť, boli sme vyzvaní do dvoch architektonických súťaží, no o detailoch zatiaľ nebudem hovoriť.
Pre mestá áno, pre štát nie
Ide o developerské projekty?
Áno, prevažne s privátnym sektorom, či už ide o individuálnych klientov alebo developerov. Teraz sa zapájame aj do súťaží pre samosprávy, ale nikdy sme napríklad nerobili žiadnu štátnu zákazku.
A chceli by ste?
Úprimne, ani neviem. Zapájame sa do súťaží, ktoré sú transparentné, s dobrou porotou a majú za cieľ nájsť najlepšie riešenie, nie najnižšiu cenu. Nič také však na úrovni štátu neevidujem.
Naopak, na úrovni samospráv nastal výrazný posun. Existujú príklady z miest ako Leopoldov, Trnava či Bratislava, kde sú súťaže zorganizované kvalitne a výsledkom sú dobré projekty.
Ako sa vám teda spolupracuje s developermi?
Korektne. Spolupracujeme s nimi v podstate od začiatku, inak by sme zrejme žiadne projekty nemali možnosť realizovať. V podstate ako architektonické štúdio máme dve možnosti – buď prácu na menších veciach s individuálnymi klientami, alebo spoluprácu s developermi. Väčšinu našich zákaziek sme získali práve prostredníctvom súťaží vyhlásených developermi.
Samozrejme, trh sa vyvíja, rovnako aj tieto spoločnosti. Dnes je to úplne iné ako pred 10 alebo 15 rokmi, v segmente bývania sa hrá viac-menej na istotu. Každý už vie, ako má vyzerať ideálne predajný byt alebo čo najefektívnejšia budova. Súťaže aj celá spolupráca sa dejú čoraz viac v pragmatickej rovine.
Hľadanie nejakých nových riešení či typológií je pri spomínaných atribútoch čoraz ťažšie. Na druhej strane sa pozornosť viac sústreďuje na verejné či komunitné priestory a landscape. To je určite pozitívny posun.
„Vzťah s mestom alebo štvrťou sa nevytvára z auta, ale z perspektívy chodca,“ hovorí architekt Oliver Sadovský. Foto: Miro Nôta/Forbes.
Menší priestor na kreativitu
Ovplyvňuje situácia na realitnom trhu aj architektov?
Určite. Vysoký dopyt po bytoch a ich nedostatok spôsobil, že naša práca pre developerov začala byť pomerne monotónna. Aj keď sa snažíme zachovať si rozmanitosť v našich návrhoch a stále sa pokúšame v bývaní hľadať nevyšliapané chodníčky, bolo by príjemné, ak by tých príležitostí na tvorbu iných zadaní bolo viac.
Ide vaša kreativita na úkor funkcie bývania?
Možno to platí skôr naopak: ponuka bývania objavila bezpečný stred, kde je síce menej zlých projektov, ale aj menej výnimočných a inovatívnejších foriem bývania, ktoré poznáme napríklad zo zahraničia.
Rád spomínam na to, ako sme v Košiciach robili projekt Nová Terasa. Bol to náš prvý väčší zámer a zároveň prvý rezidenčný projekt od daného developera. Táto vzájomná „neskúsenosť“ mala ten efekt, že nám vtedy prešli také riešenia, ktoré by už v dnešnej situácii asi nedostali priestor.
Navrhli sme tak širokú škálu rôznych foriem bývania, napríklad byty, ktoré majú v strede patio, alebo strešné jednotky so sedlovou alebo pultovou strechou s veľkými terasami, akoby bývanie v rodinnom dome na streche. Tomuto projektu sme vtedy venovali veľa času a energie a vždy, keď som v Košiciach, tak sa tam zastavím a sledujem, ako sa táto štvrť vyvíja.
Projekt Nová Terasa v Košiciach architektonického štúdia Sadovsky & Architects. Foto: Tomáš Manina (2 fotografie)
Navrhovali aj dom v džungli
Robili ste aj projekt v Kambodži. Čím sa líši od tých, ktoré ste navrhovali pre slovenský trh?
Úplne vo všetkom. Navrhovali sme ho do prostredia, ktoré sme nepoznali, a bez možnosti obhliadky pozemku. Mali sme k dispozícii len veľmi skromnú fotodokumentáciu daného miesta a nejaké informácie o okolí. Museli sme si niečo naštudovať o lokálnej stavebnej kultúre, akými spôsobmi sa tam dá stavať, čo je možné zrealizovať, aké materiály sú dostupné a podobne.
Vytvorili sme koncept hybridného átriového domu, ktorý je umiestnený v podstate v džungli. Dom je betónový, keďže je to materiál dostatočne robustný a zároveň dobre odoláva vplyvom počasia. Átrium chráni objem domu pred prenikaním bujnej vegetácie.
Projekt átriového domu v Kambodži. Foto: štúdia Sadovsky & Architect (4 fotografie)
Pri tomto projekte sme si uvedomili, aké limitujúce vie byť naše klimatické pásmo a akú slobodu v navrhovaní vieme mať na mieste, kde je teplota stabilná a treba sa chrániť len pred dažďom. Prekrytý exteriér tam vie fungovať rovnocenne s interiérom. To nám dovolilo vytvoriť dom, ktorý tvorí sústava uzavretých a otvorených priestorov, a poskytuje obyvateľom veľkú variabilitu využitia.
Ktorý z vašich projektov je vašou srdcovou záležitosťou?
Ku každému pristupujeme tak, aby sme sa zaň nemuseli hanbiť, aby nám robil radosť a mohli by sme naň byť hrdí. Okrem domu v Kambodži, ktorý má v našom portfóliu špeciálne miesto, je to určite projekt Nádvoria v Trnave. Venujeme sa mu už desať rokov, aktuálne sa dokončuje posledná časť.
Výnimočné na tomto projekte je to, že súkromný investor zrekonštruoval kus starého mesta a verejného priestoru, ktorý slúži všetkým obyvateľom aj návštevníkom. Je tam pestrý mix prevažne verejných funkcií ako gastro, služby, kultúra či študentské bývanie.
Priestory sa podarilo naplniť veľmi rôznorodými subjektmi, ktoré v Trnave pôsobia už dlhšiu dobu, čo prinieslo ten efekt, že prakticky od začiatku projekt funguje naplno a hladko splynul s okolitým mestom.
Projekt Nádvorie v Trnave architektonického štúdia Sadovsky & Architects. Foto: Boys Play Nice, Nora a Jakub Čaprnkovci (5 fotografie)
Ideálna štvrť
Ako má podľa vás vyzerať dobrá a funkčná štvrť?
Asi každý už zažil to, že navštívil nejaké európske mesto a zrazu, stojac na chodníku, si uvedomil, že niečo je tu správne. Čím to teda je? Z hľadiska fyzických parametrov je to väčšinou o mierke – o tom, ako sú budovy ďaleko od seba, aké sú vysoké a o proporciách priestorov medzi nimi. Vzťah s mestom alebo štvrťou sa nevytvára z auta, ale z perspektívy chodca.
Preto je veľmi dôležité, ako vyzerá ulica, či je tam dostatok zelene, dobrý mix funkcií či dostupnosť služieb. Rovnako je dôležité, aby bola štvrť bezpečná, dobre napojená na mestskú hromadnú dopravu a cykloinfraštruktúru.
Všetky tieto vlastnosti vytvárajú identitu štvrte, ku ktorej si obyvatelia vedia vybudovať vzťah. A práve tento vzťah a záujem o svoje okolie môže umožniť vznik dobrých susedských komunít.
Spĺňa toto niektorá z tých bratislavských?
Dobrým príkladom môže byť napríklad štvrť 500 bytov, vrátane Svätoplukovej ulice až po Dulovo námestie, alebo v Starom Meste časť medzi Dunajskou ulicou a Dostojevského radom.
Čo hovoríte na aktuálny development na nábreží Dunaja v rámci vznikajúceho downtownu v Bratislave?
Bratislava je aj v území širšieho centra značne fragmentovaná s množstvom rozvojových plôch. Je prirodzené, že sa zahusťuje práve v týchto častiach, a vnímam to skôr tak, že sa zaceľuje a prepája. Mesto sa stáva kompaktnejším a dostupnejším.
Keď sa povie zahusťovanie, tak hneď sa celá debata strhne smerom k doprave a parkovaniu, akoby to bol jediný ukazovateľ kvality života v meste. Ale pritom práve to skompaktovanie môže skrátiť vzdialenosti medzi službami, odľahčiť individuálnu dopravu a podporiť využívanie hromadnej či cyklodopravy.
Myslím, že by sme mali prehodnotiť náš obsesívny vzťah k autám a uvedomiť si, že keď stojíme v zápche, tá zápcha sme my.
Pamiatky zachraňujú dobrovoľníci
Venuje sa na Slovensku dostatočná pozornosť pamiatkam?
Jednoznačne nie. Ale čo sa dá čakať, keď naši politickí predstavitelia posielajú umelcov k lopate, vzdelanie pre nich nemá hodnotu a za vrchol obnovy sa tu považuje rekonštrukcia Bratislavského hradu so sochou Svätopluka.
Náš ateliér má skúsenosti s obnovou pamiatok práve v Trnave, robili sme taktiež menšie zásahy v interiéri Kaštieľa Betliar alebo v poslednej dobe v kláštore v Rožňave.
Mám pocit, že pri tejto téme úlohu inštitúcií suplujú aktívni jednotlivci, skupiny nadšencov či občianske združenia. Tí to často robia na úkor vlastných súkromných životov, no s veľkým odhodlaním a s dobrými výsledkami. Skvelým príkladom sú napríklad aktivity občianskeho združenia Čierne diery.
Čo hovoríte na zbúranie Istropolisu?
Chcel by som žiť v krajine, ktorá si váži svoje kultúrne dedičstvo, ktorá si váži pamäť a kontinuitu, a vedela by sa postarať o takéto kvalitné stavby slovenskej moderny. Ale realita je taká, že Istropolis bol odpredaný developerovi a jemu už ťažko vyčítať, že s pozemkom a so stavbou narába tak, ako mu dovoľuje zákon či územný plán.
Takže už môžeme iba pozerať dopredu a dúfať, že to, čo na tom mieste vznikne, bude adekvátnou náhradou.
Architektúra vs. planéta
Aké sú aktuálne trendy v architektúre?
Architektúra je dnes viac multidisciplinárnou ako kedysi, na celom procese sa zúčastňuje viac ľudí. Investor, mesto, architekt, verejnosť, projektové a stavebné tímy… Je to viac o kooperácii, architekt je mediátor, ktorý kroky procesu vyhodnocuje a koordinuje.
Čo sa týka samotných tém, najviac v popredí je aktuálne klimatická kríza a spôsoby, ako sa s ňou vysporiadať, ako sa zodpovedne postaviť k zdrojom a energiám, plánovaniu miest či ku krajine.
Aké riešenia implementujete do vašich projektov, aby boli udržateľnejšie?
Stavebníctvo je jedným z najväčších znečisťovateľov planéty, no zároveň sa veľmi ťažko mení podstata tohto segmentu, ktorá je vlastne už stovky rokov rovnaká. Navyše všetky tradičné riešenia sú výrazne lacnejšie oproti tým „zeleným“.
Udržateľnejšie projekty brzdí aj legislatíva. Napríklad požiarna norma nedovoľuje viac ako trojpodlažnú drevostavbu, dopravná norma zase predpisuje počet parkovacích miest, svetlotechnika nedovoľuje stavať domy v príjemnej mestskej hustote. V zahraničí je pritom bežný development bez parkovacích miest.
V našom štúdiu máme aktuálne rozpracovaný projekt na Mlynských Nivách na pozemku bývalej panelárne. Ide o blokovú zástavbu s mestským výrazom na vonkajšom perimetri, dopravou vedenou po obvode a vnútri štruktúry sa nachádza veľký prírodný park.
Projekt na Mlynských Nivách. Vizualizácie: Monolot (3 fotografie)
Koncept nie je postavený na rôznych technologických „smart“ riešeniach, ale na silnom prírodnom prvku. Verím, že sa nám to podarí úspešne zrealizovať, ide o prácu na niekoľko rokov a aktuálne je tento projekt vo fáze prípravy.
„Chcel by som žiť v krajine, ktorá si váži svoje kultúrne dedičstvo, ktorá si váži pamäť a kontinuitu, a vedela by sa postarať o takéto kvalitné stavby slovenskej moderny,“ komentuje Sadovský búranie Istropolisu. Foto: Miro Nôta/Forbes.
Hudba ako vyváženie hektického života
Aký ďalší vývoj môžeme v slovenskej architektúre očakávať?
Architektúra je vždy odrazom stavu spoločnosti, takže myslím, že nás bude dosť zamestnávať naša planéta a jej ochrana.
Pôsobíte aj na hudobnej scéne v rámci skupiny Para. Existuje prienik medzi svetom architektúry a svetom hudby?
Tie svety sú oddelené tým, že architektúra je moja profesia a hudba zase hobby. Kapelu máme už 27 rokov, takže už dlhý čas beží na pozadí našich osobných a profesných životov. Kým tam sa veci menia a vyvíjajú, kapela ostáva takou komfortnou časovou kapsulou, kde sa veci cyklicky opakujú.
Chodíme na našu Para chalupu pracovať na nových pesničkách, potom vydáme album a následne ideme na turné, už roky do tých istých klubov. Je to skvelý protipól k našim hektickým životom, čistá radosť z hudby a z ľudí, naša bezpečná zóna, kde najhoršie, čo sa môže stať, je, že nezložíme dobrú pesničku alebo príde málo ľudí na koncert.
Zatiaľ to vyzerá, že nás to ešte chvíľu bude držať.
Oliver Sadovský
Pôsobí v architektonickom štúdiu Sadovsky & Architects, ide o niekdajší ateliér Vallo & Sadovsky architects. Medzi ich projekty patria napríklad Nová Terasa v Košiciach, Nádvorie v Trnave, Bory Home II od Penta Real Estate či interiér bratislavského Klubu pod lampou. Sadovský sa okrem toho venuje aj hudbe, je perkusionistom v skupine Para.
