Prezidentovi sa podarilo skrotiť infláciu, ale iné ukazovatele nie sú veľmi povzbudivé.
Argentínsky prezident Javier Milei je vo funkcii už dva roky a tamojším voličom sa jeho neortodoxný prístup k ekonomike zatiaľ nezunoval. Naopak – jeho strana v nedávnych parlamentných voľbách získala podporu viac než 40 percent hlasujúcich, takže prezident môže vo svojich razantných krokoch pokračovať. Tie sledujú s nadšením zahraniční investori, no s obavami domáci výrobcovia a časť Argentínčanov.
Milei prevzal vedenie druhej najväčšej ekonomiky Južnej Ameriky s cieľom skrotiť desaťročia rastúcu infláciu – a podľa štatistík sa mu to podarilo. Zraziť ju z medziročnej úrovne nad dvesto percent na 31,8 percenta presvedčilo mnohých voličov, ktorí jeho strane vo voľbách pridali hlasy aj vďaka lepšiemu vyrovnaniu štátneho rozpočtu.
Prezident tak môže pokračovať v reformách – hoci niektoré ukazovatele sa, na rozdiel od inflácie, zhoršujú a mnohí argentínski podnikatelia verejné nadšenie nezdieľajú.
Podľa Carlosa Péreza, riaditeľa poradenskej spoločnosti Fundación Capital z Buenos Aires, sa sľubované zlepšenia zatiaľ neprejavili. Niektoré odvetvia sú na tom dokonca horšie než pred Mileiovými zásahmi – napríklad chemický priemysel trpí nadprodukciou, ktorá rýchlo oslabuje konkurencieschopnosť argentínskej výroby.
Ani po dvoch rokoch vlády nie sú všetky čísla povzbudivé. Medzinárodný menový fond znížil prognózu rastu argentínskeho HDP na 4,5 percenta z pôvodných 5,5 percenta, index spotrebiteľských cien stále výrazne rastie a priemyselná produkcia v druhom štvrťroku medziročne klesla o 0,1 percenta.
„Statisticky je pokles výroby zanedbateľný, no pridal sa k ďalším makroekonomickým ukazovateľom, pri ktorých sa po nástupe Mileia očakávali lepšie výsledky. Ak chce vláda ekonomiku udržateľne ozdraviť, možno bude musieť po októbrových voľbách situáciu prehodnotiť a urobiť sebareflexiu,“ uviedol Pérez.
Foto: SITA/AP Photo/Natacha Pisarenko
K tomu však zrejme nedôjde, pretože ani Milei, ani časť podnikateľov jeho smerovanie nepovažujú za problematické. „Rýchlosť, s akou sa situácia v Argentíne mení, šokovala všetkých,“ povedal David Vélez, šéf brazílskej Nubank. André Chaves z Mercado Pago dodáva: „Úverové podmienky sa výrazne zlepšili a vďaka väčšej predvídateľnosti v inflácii a úrokových sadzbách môžeme poskytovať viac úverov.“
Menej nadšení sú tí, ktorých reformy zasiahli najtvrdšie – často priamo domáci výrobcovia. Rodinná firma Lumilagro, ktorá existuje viac než 80 rokov, musela pred 18 mesiacmi vypnúť sklársku pec a prepustiť sto zo svojich 160 zamestnancov. Deregulácia trhu otvorila dvere lacným dovozom, ktorým domáce firmy nedokážu konkurovať.
Argentínske peso má tiež problémy – stabilizovať ho sa rozhodol americký prezident Donald Trump „záchranným balíkom“ vo výške 40 miliárd dolárov (čo v eurách predstavuje približne 37 miliárd). Program má pomôcť krajinám s nedostatkom devízových rezerv v dolároch.
Mileiove devízové opatrenia však vyvolali najväčšiu vlnu firemných bankrotov od roku 2020. Podľa Josého Antonia Molinu z agentúry Moody’s trh viazaný na dolár prakticky zmizol. Nezamestnanosť stúpla na takmer osem percent – najvyššie za posledné štyri roky – a štvrtina pracujúcich trávi v zamestnaní viac než 45 hodín týždenne.
Niektorým vrstvám spoločnosti však reformy prospeli – v krajine nastal spotrebiteľský boom. Začiatkom roku 2025 vzrástol predaj nových áut o 84 percent a realitných transakcií o 66 percent.
Na opačnej strane stoja tí, ktorým reformy život nezlepšili. Desiatky tisíc ľudí protestovali proti škrtom v školstve a pediatrii, ďalšie pochody organizujú najmä argentínski seniori. Polícia ich opakovane rozháňa slzným plynom a gumovými projektilmi. Reportéri bez hranic informujú aj o fyzických útokoch na novinárov.
Foto: SITA/AP Photo/Gustavo Garello
V auguste po Mileiovi hádzali nahnevaní Argentínčania kamene po tom, čo prepukla korupčná kauza jeho sestry. Podľa úniku z nahrávky Diega Spagnuola, šéfa Národnej agentúry pre osoby so zdravotným postihnutím, si údajne nechala vyplácať podiel z vládnych zmlúv určených na sociálnu pomoc.
Z ekonomickej situácie ťažia zahraniční investori – aj českí. Na argentínsky trh vyvážajú tovar za asi 50 miliónov dolárov ročne (čo v eurách predstavuje približne 46 miliónov), no ich aktivity komplikuje absencia zastúpenia CzechTradu, ktoré v krajine fungovalo len dva roky po otvorení v roku 2013.
Do Argentíny sa však vracajú niektoré české firmy. Patrí k nim aj Pilsner Urquell – jeho pivo tam distribuuje spoločnosť Slon Certificate. Prvá zásielka sa rýchlo vypredala a pivovar už poslal ďalšiu, dvojnásobnú. „Teší nás, že sú naše pivá obľúbené takmer na všetkých kontinentoch, no ekonomické či spoločenské pomery v jednotlivých krajinách nekomentujeme,“ uviedol Václav Rokyta z Plzenského Prazdroja.
Liberalizácia trhu a meny či daňové reformy priťahujú nielen Čechov. Zmiernenie dovozných obmedzení pochválil Alexander Seitz z Volkswagenu Južná Amerika a Mileiove kroky pritiahli aj čínsky kapitál. Firma Ganfeng Lithium oznámila projekt ťažby lítia zo slaných jazier a Čína má v Argentíne rozpracované investície v hodnote 14 miliárd dolárov (čo predstavuje asi 13 miliárd eur). Hoci Milei v kampani kritizoval čínsky režim, dnes ho označuje za „veľmi zaujímavého obchodného partnera“.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Filip Vokoun.
