Rodinné vinárstvo Kracherovcov z malého mestečka Illmitz na východ od Neziderského jazera vyrába luxusné sladké vína. Pretlačili sa aj medzi smotánku vinárskeho sveta v Bordeaux.
Čo všetko môže znamenať „hors Bordeaux“? Nuž, všeličo, napríklad to môže byť aj taký Seewinkel.
Že to znie záhadne? Slovné spojenie hors Bordeaux sa vo svete vína zaužívalo pre vybranú skupinu vín, ktoré nepochádzajú z Bordeaux (zrodili sa „mimo“ – po francúzsky „hors“ tejto oblasti), napriek tomu sa však uvádzajú na trh v tradičnom centre obchodu s vínom, La Place de Bordeaux.
La Place v Bordeaux. Foto: Unsplash, Michael
La Place v Bordeaux. Foto: Unsplash, Michael
A Seewinkel je zasa prírodná rezervácia na juhovýchod od Neziderského jazera pri hraniciach Rakúska a Maďarska. V preklade asi „roh jazera“.
Hoci sme tu ešte v Rakúsku, krajina je tu už maďarská. Z Álp tu nezostala ani stopa, veľké bahnité jazero prechádza cez pás rákosia takmer „zarovno“ do maďarskej roviny. Steppensee, jazero v stepi, hovoria rozľahlej vodnej ploche bez odtoku miestni.
Ideálne podmienky pre vinohradníctvo by tu teoreticky byť nemali. A prakticky? Rodina Kracherovcov dokázala počas troch generácií využiť unikátnu mikroklímu a vybudovala celý vlastný svet množstva jedinečných sladkých zberateľských vín. Rakúsku pomohli stať sa celosvetovo známou vinárskou krajinou.
Očarili aj tých najtradičnejších kupujúcich sveta, ktorí poznajú len Bordeaux, Burgundsko, Champagne. Všetko ostatné, od Čile cez Nemecko po Nový Zéland je už pre nich len ten zvyšok sveta.
Nemôžete zaklopať a povedať: tak som tu
„Pred dvomi rokmi som sa opýtal, či by si vedeli predstaviť, že by prostredníctvom La Place predávali aj nejaké „Kracher-Wein“, hovorí Gerhard Kracher. „Samozrejme, nemôžete jednoducho zaklopať a povedať – som tu,“ dodáva so smiechom.
Gerhard Kracher. Foto: Weinlaubenhof Kracher
„Do tohto systému predaja sme sa prepracovali ako jediné víno z Rakúska a prvé z regiónu po nemecky hovoriacich krajín.“
Prínos zalistovania je zrejmý, aj také slávne vinárstvo ako Weinlaubenhof Alois Kracher, má ešte stále méty, ktoré na trhu nedosiahlo. „Sme zastúpení už v 85 krajinách, obchod beží veľmi dobre,“ vysvetľuje Gerhard Kracher. „Počas posledných pár desaťročí, keďže toľko si to vyžiadalo, sme vďaka tvrdej práci vybudovali silnú značku a tak sa nám teraz skutočne darí.“
Hoci majú najmä ich hrozienkové výbery miesto na vínnych kartách v top reštauráciách na celom svete, od predaja cez La Place si Kracherovci sľubujú, že dosiahnu oveľa širšie publikum. „Tamojší obchodní zástupcovia majú možnosti, aké si my nedokážeme ani predstaviť.“
Grilovaný lupeň ruže
Aké sú teda vína, ktoré očarili francúzskych obchodníckych špecialistov – a nielen ich, už dávno predtým aj kritikov po celom svete, od New York Times cez Wall Street Journal po Christie´s?
Ťažká otázka. Kritici sa skutočne snažia, aby zachytili ich výnimočnosť. „Ak by ste mohli ugrilovať lupienok ruže,“ napísal David Marcus z portálu The Street, mohol by vraj mať vôňu ako Rosenmuskateller od Krachera.
A kým sa vám, pokračuje, „mozog zasekáva, aby prišiel s menom pre túto arómu, tá sa premení na zmrzlinu z ružových lupienkov, a keď trochu pohnete pohárom, tak aj na čerstvú ružu.“
Hrozienkový výber edície Nouvelle vague (Nová vlna). Foto: Weinlaubenhof Kracher
Iný časopis, The Drinks Business , zasa o inom víne konštatuje, že má farbu „Tutanchamónovho zlata“. A vždy vecný kritik Eric Asimov z NY Times sumarizoval už pred rokmi, že „vína Kracherovcov sú po celom svete vyhľadávané pre ich zamatové finesy a vyváženosť, ale aj pre intenzitu ich sladkých chutí najrôznjšieho ovocia v mede.“
Je zrejmé, že tu sme ďaleko za hranicou „normálneho“ vína, a to aj toho sladkého. Vína od Kracherovcov sú skôr predmetom – a inšpiráciou pre – eseje o tom, či víno môže byť umením, rovnako ako obraz či hudba.
Slová ako artefakt, kadencie,či dokonca krescencie, sú príkladom výrazov, ktorými sa často oháňajú publicisti. A to pritom hovoríme o vínach, ktorých základom je niekedy aj taká „obyčajná“ odroda ako rizling vlašský.
Úplnosť? Dokonalosť!
Kracherovci sami si pre svoje vína vybrali slovo „vollendet“, čo môžeme preložiť sucho ako „úplné,“ ale skôr sa hodí iný význam: „dokonalé“. Je známe, že koncentrácia, bohatosť, dĺžka, šírka, všetky možné a nemožné aspekty vína dosahujú tie najunikátnejšie vyjadrenia práve v sladkom víne. Akurát musí byť – vollendet.
Vyrobiť také víno nie je žiadna samozrejmosť, nie je to ani otázka peňazí či nejakých technológií. Tokaj či sladké Sauternes z Bordeaux sa vyrábajú stáročia, stvoriť v priebehu pár desiatok rokov na mieste bez tradícií špičkové vinárstvo so sladkými vínami by malo byť teoreticky vlastne nemožné.
Vinárstvo Kracherovcov. Foto: Weinlaubenhof Kracher
Otec Gerharda Krachera Alois, prezývaný „Luis“ to na konci minulého storočia dokázal. „Vytvoril nový štýl sladkých vín, v ktorom boli ovocný charakter, jemnosť a balans oveľa dôležitejšie ako samotná sladkosť,“ spomína na dielo vinárskeho vizionára web Kracherovcov.
Z vidieka do sveta
Rodinka z odľahlého konca Rakúska začala od konca 80. rokov ťahať z kaše celú vinársku krajinu, ktorá sa v tom čase topila v monumentálnom škandále s miliónmi litrov vína, kontaminovanými etylénglykolom.
Kracherovci, a tiež rizlingy a veltlíny z Wachau dali rakúskym vínam nový život, novú identitu. Veľmi rýchlo a veľmi úspešne. „Na vinárstvo sme vlastne stále mladí, to býva vždy prácou väčšieho počtu generácií,“ hovorí Gerhard Kracher.
„Od roku 1959 sme u nás len tretia generácia. Keď si pozriete tie najúspešnejšie vinárstva z celého sveta, tak sme jednoducho mladí,“ hovorí, keď vysvetľuje, ako veľmi ho prienik do „La Place“ potešil.
Zbierka raritných vín Kracherovcov. Foto: Weinlaubenhof Kracher
Podaril sa v čase, keď svetový obchod s vínom (a aj jeho produkcia) hľadajú novú rovnováhu po veľkom výpadku počas pandemických rokov, po nástupe mladej generácie konzumentov, ktorá má na víno radikálne nový pohľad a uprostred neistoty o ďalšom vývoji na obrovskom čínskom trhu.
Špeciálne ťažký je – už pred koronou bol – trh pre špičkové sladké vína, vrátane spomínaného Sauternes. Tie možno vďaka slabému dopytu kúpiť za priaznivé ceny – iba desiatky a nie stovky eur za fľašu, ktoré dosahujú špičkové červené Bordeaux či Burgundsko.
Sladké víno s konfitovanou treskou
„Celkový vývoj na trhu veľmi nesledujeme,“ hovorí Gerhard Kracher. „Za nás môžem povedať len toľko, že v posledných desiatich rokoch sme stále výrazne rástli, čo je na trhu myslím skôr výnimka.
Uprostred každodennej práce im na analýzy trhu veľmi nezostáva čas, vraví diplomaticky muž, ktorý pred rokmi spustil veľký online obchod so špičkovým vínom a ktorý do Rakúska roky dováža tie najslávnejšie vína z Francúzska, Kalifornie či Nového sveta.
A ktorý do dvapolitisícového Illmitzu pred rokmi dostal vinársky kongres s tisíckou hostí, aby sledovali michelinských kuchárov, ako párujú sladké vína s konfitovanou treskou či cisárskym trhancom.
More? Slané jazierko
Ako sa rodia tie jeho vína? A kde? Samozrejme, v spomínanom „Seewinkli,“ a ešte jedno nemecké pomenovanie, s ktorým prišli Kracherovci, pridajme: „Zwischen den Seen“. Termín, ktorý vtipne pripomína francúzske „Entre-Deux-Mers“, podoblasť v Bordeaux.
Hmla vo vinohrade, podmienka pre výrobu botrytických vín. Foto: Weinlaubenhof Kracher
V preklade to znamená „medzi jazerami“ (či morami). V tomto prípade však ide o neveľké jazierka v spomínanej stepi, odtrhnuté od Neziderského jazera, a ešte k tomu aj slané. Miestni ich volajú aj „Lacken“ a patria k unikátnemu koloritu oblasti.
Jazierka ako „Zicklacke“, „Schrädlsee“ či „Darscho“ patria u ekológov medzi akési senzory dlhodobého počasia, najmä úrovne zrážok. Vlani z nich museli uprostred leta núdzovo vyloviť ryby, lebo sa v horúčave dusili. V posledných rokoch niektoré malé jazerá vo veľkej miere vysychajú.
„Vinice máme obklopené veľkým počtom nízko položených lúk, ktoré zadržiavajú vlhkosť,“ vraví Gerhard Kracher. „Na jeseň nám ešte stále, aj napriek zmene klímy, dávajú podmienky pre botrytídu,“ hovorí. Ušľachtilá pleseň, typická pre tokajský región, pôsobí vo viniciach a pridáva vínam na rafinovanosti aj tu, vďaka pravidelným jesenným hmlám.
Na zber už máte len tri dni
„Aké je ideálne počasie pre naše vína?,“ zopakuje vinár otázku. „To je také, keď je v lete nie celkom sucho, až také, aké bolo v minulých rokoch, ale iba prevažne sucho, asi tak ako v tomto roku. Teplo skôr bez extrémov, stabilný ráz počasia, a na jeseň, keď hrozno zreje, dostatok vody na lúkach a v jazierkach. Ten je pritom závislý od zrážok aj z predchádzajúcej zimy. Až potom je to pre nás na jeseň perfektné.“
Potom stačí, vysvetľuje, vystihnúť presne moment, okno, v rámci ktorého treba zozbierať primerane prezreté hrozno. Kedysi mávalo toto okno aj desať dní, dnes skôr tri.
Strapec hrozna napadnutý ušľachtilou plesňou. Foto: Weinlaubenhof Kracher
A zvyšok je know-how.
