„Nikto by sa nestal úspešným influencerom, ak by bol naozaj autentický. Úspech je výsledkom disciplíny, vedomej práce a konkrétnych krokov, ktoré mali jasný cieľ. To všetko je opakom autentickosti,“ myslí si marketér Tony Dúbravec. Ako vnímajú trend autentickosti na sociálnych sieťach človek z reklamy, influencerka a psychologička?
Ukazujú iba pozlátku a neodzrkadľujú realitu – to sú najčastejšie výhrady k príspevkom na sociálnych sieťach. V posledných rokoch sa preto čoraz viac hovorí o autenticite, na ktorú sa odvolávajú mnohí followeri, zadávatelia reklamy aj samotní influenceri. Zdá sa, že spoločnosť sa chce posunúť od zdieľania dokonalých životov k väčšej úprimnosti.
Byť prijatý
Podľa psychologičky Veroniky Raganovej je to prirodzené. „Dlho sme chceli žiť životy druhých ľudí, napasovať sa do škatuliek, aby sme boli prijateľní, respektíve hodní lásky. Veľa problémov v oblasti duševného zdravia vzniká práve z pocitu, že to, akí sme, nie je dosť,“ hovorí.
Podľa nej potom dochádza k rôznym hyperkompenzáciám – či už povrchovým (mejkap, plastické operácie, veľké autá), alebo osobnostným (maskovanie zraniteľnosti a jej vnímanie ako slabosti). Podľa Raganovej vďaka nim zažívame pocit akceptácie, ale nezažijeme pocit prijatia.
„Každému z nás dobre padne, keď nás ľudia majú radi takých, akí sme,“ dodáva psychologička.
Ľudia ako my
Nedávno túto tému otvorila aj influencerka Kristína Suchánková, známa pod prezývkou @thetolerantcook. Sama si všimla, že ľudia žiadajú čoraz viac „nefalšovanosti“.
„Podľa mňa sú followeri presýtení reklamou na Instagrame, ktorá naozaj často pôsobí veľmi neúprimne. Nechcú vidieť len dokonalé a strojené fotky, ale aj nahliadnuť do bežného života influencerov a vidieť, že napríklad aj slávny herec či športovec je len človek, ktorý má doma občas neporiadok, ‚faldy‘ na bruchu a podráždené deti,“ hovorí pre Forbes.
Ona sama sa však zamýšľa nad tým, do akej miery je aj obsah tohto typu skutočne autentický a do akej tak trocha účelový, aj keď možno podvedome.
Kalkulovanie s obsahom
Človek môže podľa odborníkov veľmi ľahko stratiť kontrolu nad svojím správaním a zdieľať na sociálnej sieti všetko, čo ocení publikum. V zahraničí sa už napríklad hovorí o tzv. „vulnerability porn“, teda o posadnutosti zraniteľnosťou.
„Keď niekto začne poukazovať na to, že život každého má aj temnú stránku a ťažšie chvíle, je to niečo reálne, s čím sa ľahko stotožní ktokoľvek. Lenže v tom momente nastáva problém, keď sa takýto ‚iný‘ obsah ľuďom páči, pretože je to niečo nové, tak tvorcovia sú automaticky motivovaní tieto témy otvárať čoraz častejšie,“ myslí si marketér Tony Dúbravec.
V takejto chvíli podľa neho autentickosť prestáva existovať a nahrádza ju kalkul.
Marketér Tony Dúbravec. Foto: archív Tonyho Dúbrava
Nie je preto na škodu uvedomiť si, aký je náš motív, keď zdieľame svoj život na sociálnych sieťach, radí psychologička. Je to preto, že sa cítim osamelo a som hladný po pozornosti od druhých? Chcem si potvrdiť, že to, ako žijem, je vlastne správne? Hľadám pocit prijatia a saturujem si ho ocenením vo forme lajkov?
„Na žiadnom z týchto motívov nie je nič zlé, avšak ak si nerozumieme, môže dochádzať k nenapĺňaniu našich potrieb. A pocity smútku či osamelosti sa môžu len prehlbovať,“ dodáva Raganová. Sociálne siete sú podľa nej čiastkovou manifestáciou nášho bytia, ale to, ako sa prezentujeme, len vypovedá o tom, akí ľudia sme.
Všetkého veľa škodí
Dúbravec so Suchánkovou sa však zhodujú na tom, že stopercentná autenticita na sieťach neexistuje. „Všetok obsah, ktorý tam pridávame, prejde do istej miery ‚autocenzúrou‘. Myslím si, že je prirodzené, že influenceri aj bežní užívatelia zverejňujú na sociálnych sieťach tie krajšie a lepšie momenty svojho života,“ hovorí influencerka.
Marketér dopĺňa, že všetkého veľa škodí. Nechceme vidieť stále dokonalé fotky, ale ani také, s ktorými si tvorca nedá žiadnu prácu. Tak ako v médiách nechceme stále čítať len správy o politike, ale občas nám padne dobre aj nejaká lifestylová až bulvárna téma.
Psychologička Veronika Raganová stojí za instagramovým profilom @spomiluj. Foto: Anton Karpita
„Podľa mňa všetci v obsahu hľadáme nejaký ideálny mix, ktorý nám dáva stále nové zaujímavé impulzy. Takže si myslím, že followeri iba volajú po niečom novom,“ dodáva Dúbravec.
Nedosiahnuteľná pravosť?
Z psychologického hľadiska môže byť dôvodom hľadania „autentického obsahu“ aj to, že všetci chceme byť sami sebou a cítiť sa prijatí. Preto „bažíme“ po autenticite aj na Instagrame. „Keď nám niekto predšliape cestu, tak sa nám po nej jednoduchšie kráča. Od druhých chceme často to, na čo si my sami možno v živote netrúfame,“ hovorí psychologička.
Otázkou tiež ostáva, či naozaj chceme viac autenticity na Instagrame, alebo o nej len hovoríme. Podľa skúseností influencerky a jej zisťovania medzi „kolegami“ sú stále najúspešnejšie príspevky, ktoré sú neobyčajné, teda výnimočne krásne, vtipné, zaujímavé či kontroverzné.
„A takýto obsah podľa mňa autenticky na pravidelnej báze dosiahne len málokto, ak vôbec niekto,“ uzatvára Kristína Suchánková.
