Keď v stredu 2. apríla americký prezident Donald Trump v Ružovej záhrade Bieleho domu vytiahol nadrozmerný kartón s rozpisom „recipročných“ ciel zo strany USA voči približne 90 štátom, svet zalapal po dychu.
Vlasy sa postavili dupkom čelným predstaviteľom krajín, obchodníkom, ba aj najvyšším predstaviteľom významných priemyselných odvetví.
Utrpia celé krajiny aj samostatné sektory
V deň, ktorý Donald Trump nazval „Dňom oslobodenia“, ohlásil americký prezident takzvané recipročné medzištátne clá vo výške minimálne 10 percent. Mnohí významní obchodní partneri USA však budú čeliť omnoho vyšším sadzbám.
Medzi nimi je aj Európska únia (20 percent), Japonsko (24 percent), Taiwan (32 percent), ako aj Čína (34 percent).
Aj z pohľadu priemyselných odvetví už analytici identifikovali niekoľko oblastí či producentov, ktorých Trumpove clá zabolia najviac. Najmä pre vysoký podiel exportu produktov do USA.
Automotive ako bojové pole
Aj keď Európa ako celok čelí 20-percentným americkým clám, automobilový priemysel ako taký si „vyslúžil“ ešte vyššiu, 25-percentnú sadzbu. Tá sa vzťahuje nielen na automobily, ale aj na autodiely.
Toto opatrenie tvrdo zasiahne nielen Čínu či iné ázijské krajiny, ale aj najväčších automotive producentov starého kontinentu vrátane Slovenska a európskeho ekonomického lídra Nemecka.
Ako informovala agentúra Reuters, ohlásené tarify nemeckých výrobcov poriadne pobúrili. Predstavitelia rôznych priemyselných odvetví v Nemecku očakávajú škody na odhadovanej úrovni okolo 200 miliárd eur.
„Ohlásené clá sú bezprecedentným útokom na medzinárodný systém svetového obchodu, na voľný obchod a na globálne dodávateľské reťazce,“ povedal Wolfgang Niedermark, člen Výkonnej rady Zväzu nemeckých priemyselných podnikov (Bundesverband der Deutschen Industrie, BDI).
BDI Európsku úniu rázne vyzval, aby v tejto situácii neváhala a rázne zabojovala za európske záujmy a „pružne zareagovala“.
„Európske hospodárstvo sa nesmie stať figúrkou v geopolitickom boji o moc. Európska únia je silná, keď koná jednotne,“ uvádza sa vo vyhlásení BDI z 3. apríla.
Luxus pod paľbou
Po ohlásení ciel zareagovali prepadom akcie po celom svete, nevynímajúc Európu. Pokles európskych akcií indexu Stoxx Europe 600 napríklad už dva dni po oznámení ciel dosiahol úroveň korekcie (to znamená, že index klesol o viac ako 10 percent od svojho ostatného maxima – pozn. red.).
Medzi zasiahnuté odvetvia budú patriť aj producenti luxusného tovaru, vrátane značiek ako Gucci. Foto: Dima Pechurin/unsplash.com
Tento pokles kopírovali aj jeho jednotlivé zložky, vrátane Stoxx Luxury 10, ktorý sa už deň po ohlásení amerických taríf oslabil o 5,2 percenta. Straty tak utrpeli zvučné európske mená z oblasti luxusného tovaru vrátane Burberry, LVMH či Keringa (majiteľ značky Gucci – pozn. red.).
Ako informoval spravodajský portál CNBC, analytici bankovej skupiny Citi podotkli, že k spoločnostiam s najväčším podielom tržieb práve na americkom trhu patrí nemecký výrobca obuvi Birkenstock, talianska módna značka Brunello Cucinelli či dánska šperkárska spoločnosť Pandora. Ako pripomína CNBC, USA sa totiž na tržbách týchto spoločností podieľajú 31 až 47 percentami.
Významný podiel zo svojich celkových tržieb dosahujú v USA aj spoločnosti ako Kering (Gucci), luxusný konglomerát LVMH, ktorý vedie jeden z najbohatších ľudí sveta, Bernard Arnault, či spoločnosť Richemont, pod ktorú patrí aj svetoznámy luxusný výrobca šperkov Cartier.
Na území USA tieto spoločnosti dosahujú minimálne 20 percent zo svojich celosvetových tržieb.
Nápoje a potraviny (nielen) z EÚ
Americké clá sú nočnou morou aj z pohľadu európskeho potravinárskeho sektora. Množstvo európskych producentov totiž vníma Spojené štáty americké ako jeden z najvýznamnejších exportných trhov.
Ako vo svojom štvrtkovom (3. apríl 2025) vyhlásení naznačuje organizácia spiritsEurope, zastupujúca záujmy európskych výrobcov liehovín, v tejto situácii sú namieste obavy nielen o objem obchodnej výmeny, ale aj pracovných miest.
Víno, syry, olivový olej, čokoláda… Aj potravinári v EÚ očakávajú pokles exportu do USA. Foto: Tai Oli/unsplash.com
„Naše odvetvia sú významne integrované cez Atlantik a náš spoločný obchod s liehovinami podporuje množstvo pracovných miest na oboch stranách, vo výrobe, distribúcii, poľnohospodárstve, maloobchode a reštauračnom a hotelovom odvetví.“
Francúzski výrobcovia a vývozcovia vín a liehovín z organizácie FEVS označili 20-percentné clo na nápoje z Európskej únie za „kolosálne“. Predseda FEVS Gabriel Picard v reakcii na Trumpovo vyhlásenie uviedol, že následkom ciel očakáva minimálne 20-percentný pokles predaja francúzskeho vína a liehovín v USA.
Tovar „Made in Asia“
K odvetviam, ktoré tarify zo strany USA poškodia, sa podľa CNBC radí aj veľké množstvo maloobchodníkov predávajúcich oblečenie, elektroniku a ďalšie produkty, ktorých výrobné kapacity sa nachádzajú v Ázii.
Mnohé ázijské krajiny totiž čelia v dôsledku Trumpovho rozhodnutia ešte vyšším clám ako európske krajiny.
Na ilustráciu – pre Indonéziu má platiť clo vo výške 32 percent, pre Bangladéš 37 percent a pre Kambodžu dokonca 49 percent. V týchto krajinách sa pritom vo veľkom šijú a produkujú výrobky značiek ako Adidas a H&M.
Farmabiznis (zatiaľ) s výnimkou
Trump zo svojich ohlásených rozsiahlych ciel vypustil farmaceutiká (spoločne s meďou, drevom, polovodičmi či energiami).
Farmaceutický priemysel sa tarifám zatiaľ vyhol. Foto: Myriam Zilles/Unsplash.com
Aj vďaka tomu si európski producenti farmaceutík zachovali silnú pozíciu aj na akciovom trhu. Európsky index Stoxx Pharmaceuticals and Biotechnology deň po ohlásení Trumpových ciel zaznamenal pokles len o takmer pol percenta, zatiaľ čo britské farmagiganty ako GSK a AstraZeneca sa posilnili o 2,2, respektíve o 1 percento.
Pozorovatelia sa však už teraz obávajú, že ani výrobcovia liečiv nemusia byť pred americkými clami v budúcnosti v bezpečí.
Ako upozorňuje The New York Times, cieľom Donalda Trumpa je prilákať čo najviac producentov farmaceutík do USA. Ak sa však neskôr tarify zavedú, mohlo by to viesť k nedostatku surovín a následnému zvyšovaniu cien za generické liečivá.
Polovodiče bez ciel
Okrem už spomínaných farmaceutík boli z ciel vyňaté aj polovodiče, teda materiály potrebné na výrobu čipov.
Vo veľkom ich potrebujú nielen producenti spotrebnej elektroniky, ale aj technologické korporácie ako NVIDIA, ktoré sú hnacím motorom rozvoja umelej inteligencie (AI) a na konci ktorých stoja veľkí technologickí hráči ako OpenAI či Google.
Vďaka tomu sa clám vyhla napríklad aj taiwanská spoločnosť TSMC, ktorá – napriek tomu, že Taiwan zo strany USA čelí 32-percentnému clu – nemusí pri importoch do Spojených štátov platiť ani cent navyše.
