O (mimoriadne pomalom) nástupe elektromobility na Slovensku hovorí Peter Badík, zakladateľ a CEO skupiny GreenWay, najväčšieho poskytovateľa nabíjacích služieb pre elektromobily v strednej Európe. V aprílovom vydaní ho magazín Forbes vybral medzi dvanásť slovenských Changemakerov, osobností, ktoré posúvajú vpred svoju oblasť aj Slovensko.
V kupovaní nových elektromobilov je Slovensko dlhodobo medzi najpomalšími trhmi v Európskej únii. Čo to znamená pre vašu firmu?
Všeobecne platí, že v strednej Európe, teda od Nemecka na východ, sme v sektore trochu „preinvestovaní“ alebo „prestavaní“. Nabíjačiek je tu aktuálne v pomere k počtu áut dosť veľa. Hoci budovanie infraštruktúry je dlhodobý proces, nízky podiel nových elektrických áut medzi novo predanými nás trápi.
V tomto ohľade je Slovensko úplne posledná krajina Európskej únie, čo sa už nedá vysvetliť ani ekonomickou výkonnosťou. Veď máme aj ekonomicky silné regióny ako Bratislava, ktoré by trend mohli ťahať.
Prečo je rast taký pomalý, takmer nulový?
Takmer v každom štáte, kde sa elektromobilita rozbehla, bolo potrebné prekonať počiatočnú bariéru. Keď z novo predaných áut tvoria elektrické asi päť, šesť percent, nastúpi multiplikačný efekt. Na začiatku boli v každej krajine dôležité aj dotácie, ktoré sa v ideálnom prípade predvídateľne znižovali až zanikli.
U nás sa spravili chyby aj v tom, že štát ohlásil, že príde podporná schéma a potom sa rok nič neudialo. To ľudí, samozrejme, odradilo.
Kliknite a pozrite si výber 12 osobností, ktoré menia Slovensko – Forbes changemakeri 2024.
Čo určuje tempo rastu siete nabíjačiek, teda okrem dopytu?
Celý sektor, a nielen na Slovensku, aktuálne čelí veľkej výzve v podobe rozvoja energetických sietí. Dôležité sú nielen pre elektrifikáciu dopravy, ale aj pre obnoviteľné zdroje elektriny či pre tepelné čerpadlá. Potrebujeme tiež, aby sa „stransparentnili“ procesy, vďaka čomu by sme investície mohli lepšie plánovať.
V našej firme nám paralelne beží štyristo projektov v rôznej fáze rozpracovanosti, potrebujeme teda presne vedieť, kde a ako sa budeme môcť pripojiť. Dnes čakáme iba na túto informáciu bežne šesť až dvanásť mesiacov, pritom by sme si ju mohli odčítať z webu za dve sekundy.
Už dnes nám tak budovanie väčších nabíjacích „hubov“ štandardne trvá osemsto dní od momentu, keď podpíšeme nájomnú zmluvu.
Je na výstavbu infraštruktúry dostupný kapitál a ľudia? Prípadne aj dostatok firiem v tejto oblasti?
V zásade nie je v prípade potreby problém aktivovať ľudské zdroje ani financie. Z organizačného hľadiska je to ale dosť veľká výzva, žiada si to, aby ste mali dobre digitalizované interné procesy. Na tom však už dlhodobo intenzívne robíme. Aktuálne napríklad zavádzame interný informačný systém, čo je projekt na tri roky a stojí tri milióny eur.
Začali sme v roku 2011 ako klasický startup, štyria ľudia, dnes je nás vyše 220. Keby sme nemali históriu, ktorou sme si postupne prešli, preskočiť túto fázu a dostať sa rýchlo na tú úroveň sofistikovanosti, kde sme, by bolo naozaj veľmi ťažké.
Na čom stojí váš biznis? Na stavaní nabíjačiek alebo skôr na ich spravovaní?
V našom sektore existujú tri základné roly: prvá je vlastník, druhá operátor nabíjacieho bodu, potom je tu vzťah so zákazníkom, ktorý riešia takzvaní EMP, čiže e-Mobility „provideri“. Vlastník projekt financuje a znáša aj riziko, či sa nabíjačka bude dostatočne využívať.
Operátor vďaka informačnému systému nabíjačky spravuje najmä po dátovej stránke, hoci môže zabezpečovať aj technický servis. „Provideri“ sa špecializujú najmä na zákaznícke aplikácie, registráciu, uzatváranie zmlúv a podobne.
Všetky roly môžete mať aj pod jednou strechou, a to GreenWay aj robí. Ročne investujeme asi 20 miliónov eur do vlastných nabíjačiek.
Čo je teda vaším základným biznisom?
Základ je, samozrejme, verejné nabíjanie a gro našich príjmov tvoria platby za poskytovanie služieb nabíjania. Pôsobíme na Slovensku, v Poľsku a od minulého roka aj v Chorvátsku a na prvých dvoch trhoch sme aj dominantný hráč.
Špeciálnou kategóriou zákazníkov sú pre nás firemné flotily. Na Slovensku a v Poľsku už firmy, ktoré prechádzajú na elektromobilitu, potrebujú vybudovať vlastnú infraštruktúru, Tú my dodáme – od ideového zámeru cez projektovú prípravu až po možnosť spravovania. Jednoducho povedané, my zabezpečíme, aby všetko fungovalo.
Nad celou fyzickou infraštruktúrou máme, samozrejme, aj dátovú infraštruktúru, čo je pri fleetoch veľmi dôležité. Aj preto zamestnávame štyridsať „ítečkárov“, ktorí robia softvér. Je to dosť komplexný biznis model, v sektore patríme medzi „end to end“ firmy, takzvaných „generalistov.“
Nerobíme však B2C, projekty pre koncových zákazníkov v individuálnej garáži domu. Rozbiehame však aktivity pre developerov v bytových domoch s veľkým počtom garážových státí, kde je potrebné použiť sofistikovaný energetický manažment a správu nabíjania.
Vzniklo to tak organicky alebo to bol váš cieľ?
Nemôžem povedať, že by som už v roku 2015 mal víziu, že takto bude celý systém fungovať. Napokon, samotný trh sa len tvoril a postupne sa mení. V posledných rokoch napríklad rastú všade, aj u nás, najmä rýchle nabíjačky, teda DC huby.
Jednak je tu dopyt po takomto rýchlom nabíjaní, keďže elektrické automobily už umožňujú aj cestovanie na dlhšie trasy, ale prebieha aj určitý „land grabbing“, súťaž o najlepšie lokality.
Veľké nabíjačky sa už stavajú aj tak, že sa pri nich postavia napríklad aj reštaurácie. Relatívne skoro nám však vo firme bolo jasné, že potrebná bude po prvé spomínaná veľkosť firmy, po druhé kvalita a s ňou spojená interná digitálna kompetencia, napokon aj geografická expanzia.
Na trhu je dopyt po rýchlom nabíjaní, keďže elektrické automobily už umožňujú aj cestovanie na dlhšie trasy, ale prebieha aj určitý „land grabbing“, súťaž o najlepšie lokality.
PETER BADÍK
Ak by sme fungovali iba na Slovensku, tak už ani dnes nedokážeme poskytnúť kvalitné služby. Zabezpečiť dobrý užívateľský zážitok a zároveň veľkú spoľahlivosť, takzvanú „success rate“, teda že všetko funguje „na prvú dobrú“, ako má, vôbec nie je triviálne.
Prečo ste zo Slovenska išli práve do Poľska a Chorvátska?
Stredoeurópske prostredie je pre budovanie infraštruktúry pomerne drsné – je tu málo elektromobilov a teda aj zákazníkov. Vytvorilo to trochu bariéru pre firmy zo západnej Európy. Nevedeli, aká rýchla tu bude adopcia a aj vďaka tomu sme tu mohli vyrásť a stať sa sofistikovanejšími.
V roku 2016 sme išli do Poľska, pričom biznis, ktorý robíme, nemôžete len tak jednoducho exportovať. Potrebujete budovať vzťahy s konkrétnymi zákazníkmi, musíte kopať do zeme, nejde tu iba o predaj tovaru. Poľsko bol dôležitý krok, dostal nás na európsku úroveň.
Pre Chorvátsko zasa platilo, že chceme ísť tam, kde dokážeme byť jednotkou. Ísť na západný trh a biť sa tam o nižšie priečky nemá pre nás aktuálne veľký zmysel.
Aké máte čísla? A čo určuje kondíciu firmy, akou je tá vaša – dostupnosť kapitálu, rast podielu na trhu alebo tempo posunu k ziskovému hospodáreniu?
Aktuálne máme tisíctristo nabíjačiek, okolo štyristo lokalít a približne 2 600 nabíjacích bodov. Počas histórie firmy sme už zabezpečili rôzne druhy financovania, od vlastných peňazí na úplnom začiatku cez venture kapitál a neskôr úver Európskej investičnej banky, rôzne granty, naposledy pred dvoma rokmi od inštitucionálnych investičných fondov, ktoré investujú do infraštruktúrnych projektov
Dokopy je to už takmer 150 miliónov eur. Hovorí to aj o našich kompetenciách, firma musí byť dobre riadená, aby ste presvedčili investorov. Doteraz sme vždy investovali do rastu a najmä do ľudí. Na výplatách sme zatiaľ vyplatili viac, ako sme dali do hardvéru. Budovanie tímu a firmy stojí peniaze, to sa prejaví v strate.
V roku 2024 by sme už však mali byť v prevádzkovom pluse. Obrat by sme mali mať vyše 25 miliónov a maržu takú, aby sme na konci roka vedeli zaplatiť okolo 250 ľudí aj ďalšie prevádzkové náklady. Ďalší rozvoj sa bude prispôsobovať počtu áut.
Ako správne načasovať tempo expanzie? Môže strednú Európu čakať aj skokový nárast počtu elektromobilov?
Investície, ktoré robíme, sú balansom medzi tým, aby sme si udržali miesto na trhu, na ktorom máme v Strednej Európe podľa rôznych parametrov vyše 30 percent a tým, aby naše aktíva nestáli a teda stále zarábali.
V roku 2024 by sme už mali byť v prevádzkovom pluse. Obrat by sme mali mať vyše 25 miliónov a maržu takú, aby sme na konci roka vedeli zaplatiť okolo 250 ľudí aj ďalšie prevádzkové náklady.
PETER BADÍK
Omnoho viac ako my však majú v rukách to, aké autá budú predávať, samotné automobilky. Tie európske ale zaspali a v súčasnosti je obrovská téma, ako sa postaviť k čínskej konkurencii.
Pre vás to znamená potenciálne nakopnutie dopytu, však?
Téme sa venujeme aj na európskej úrovni, sedím v rade európskej asociácie ChargeUp Europe, kde túto tému diskutujeme napríklad aj s (asociáciou automobiliek, pozn. red.) ACEA. Automobilky hovoria, že nestíhajú a potrebujú obmedziť predaj čínskych áut.
Môj postoj je taký, že hoci podporovať dlhodobo konkurenciu z krajín, ktoré nie sú úplne geopoliticky kompatibilné, nie je rozumné, krátkodobo európske automobilky „prefackať“ naozaj potrebujú. Ich najväčším problémom totiž nie je zaostávanie v špecifickej technológii, v tomto prípade elektrických automobiloch, ale v neschopnosti skrátiť svoj inovačný cyklus.
Čo sa týka úlohy Číny pri dopyte po nabíjačkách, sú tu aj názory, že regióny, kde je cenová citlivosť väčšia, zareagujú v momente, keď obstarávacia cena klesne, dosť citlivo. Rast dopytu v takom prípade môže byť aj o to rýchlejší. V každom prípade, lacné elektrické autá z Číny sú pre nás ešte dôležitejšou témou ako pre Západ.