Patrí k vplyvným globálnym intelektuálom, jeho knihy sú medzinárodnými bestsellermi a pozná ho aj slovenský čitateľ. Yuval Noah Harari sa preslávil najmä dielom Sapiens, ktoré strhujúcim spôsobom popisuje, prečo si človek podmanil planétu ‒ teraz však varuje pred opačným scenárom. „Ak Putin uspeje, všetko sa zmení a my sa vrátime do džungle,“ hovorí.
Izraelský historik v posledných dňoch komentuje pre BBC, píše eseje pre The Economist, má výstupy v indickej televízii, dáva hodinové rozhovory pre TED. Medzi tézami, ktoré opakuje, je jedna zásadná a má mnohé spoločné práve s jeho knihou Sapiens, zameranou na históriu ľudstva.
„Vojna je len možnosť, nie nevyhnutnosť. Nevychádza z ľudskej prirodzenosti. Ak to budeme tvrdiť, tak vlastne ospravedlňujeme zločincov, že to nie je ich chyba. Že nejde o Putinovu vojnu, ale o prirodzenosť našej povahy. To je neakceptovateľné,“ zdôrazňuje Harari. „Ľudia preukázali, že sú schopní oveľa lepších vecí. Toto predsa nie je prírodná katastrofa, ale následok rozhodnutia jediného človeka.“
Návrat k agresii ako norma
Aj jeden človek však dokáže pohnúť dejinami. Odpudzujúci ruský ťah vrátil do Európy dobyvačnú vojnu.
„A teraz ide o to, či stále môžete prepisovať mapu sveta pomocou agresie. Áno, aj posledné desaťročia tu boli vojny, ale stále išlo o najmierumilovnejšie obdobie dejín a stalo sa neprijateľným vziať si niečiu krajinu len silou. Pokiaľ sa to stane normou a Putin uspeje, vstupujeme do novej temnej éry,“ varuje Harari.
Od osudného dátumu 24. februára 2022 je Harari mimoriadne činný a jeho slová, bohužiaľ, pri pohľade na svetové trhy začínajú pôsobiť ako rýchlo sa napĺňajúce čierne proroctvo.
Rusko okrem plynu a nafty nič zásadné nevytvára. Ale je to benzínka s jadrovými zbraňami.
„Svetom sa začnú šíriť šokové vlny. Pocítite ich aj vtedy, ak žijete v Austrálii alebo v Brazílii,“ varuje Harari, pretože podstata všetkého podľa neho tkvie v štátnych rozpočtoch. Chápe, prečo sa napríklad Nemecko cez noc rozhodlo zdvojnásobiť svoje výdavky na obranu, upozorňuje však na následky.
„Ďalšie krajiny sa pozerajú a budú sa cítiť ohrozené. Začnú tiež zvyšovať náklady. Váš sused ich zdvojnásobí, vy tiež. Potom ich strojnásobí – a vy budete zase držať krok. Každý si povie: Vojna je prirodzená vec, musíme sa pripraviť,“ predvída. „Peniaze pôjdu na tanky a rakety, nie na zdravotníctvo, vzdelávanie či na boj s klimatickou zmenou. Ak zvíťazí agresia a ruský prístup, dotkne sa to každého človeka na planéte.“
Yuval Noah Harari sa preslávil dielami Sapiens: Stručná história ľudstva a Homo Deus: Stručná história zajtrajška. Foto: HarperCollins Publishers
Harariho ďalším oceňovaným dielom je kniha Homo Deus, ktorá sa nepozerá naspäť, ale do budúcnosti. V súlade s tým upozorňuje, že ruský útok teraz môže zásadne ovplyvniť aj ďalšiu podstatnú hrozbu, ktorá nie je námetom zo science-fiction, ale realitou.
Ak neukončíme vojny, ukončia vojny nás
„Sme uprostred pretekov nových technologických zbraní a potrebujeme celosvetovú dohodu, ako v tomto smere obmedziť umelú inteligenciu,“ tvrdí. „Ako to však chceme urobiť, keď je vojna? Ako sa na niečom dohodnúť? Aj to sú ďalšie dôsledky. Preto je toto celé oveľa vážnejšia záležitosť než len obyčajný regionálny konflikt.“
Harari súhlasí s charakteristikou Ruska ako obrovskej benzínovej pumpy – okrem ropy a plynu podľa neho nič zásadné neprodukuje. „Ale je to benzínka s jadrovými zbraňami,“ upozorňuje.
„Džingischán alebo napríklad mogulská ríša dokázali zabiť milióny ľudí, ale nie zničiť celé ľudstvo. S technológiami 21. storočia sa to mení. Ak je vojna skutočne súčasťou ľudskej povahy, sme stratení. Ak nenájdeme spôsob, ako ukončiť vojnu, ukončia vojny nás. Neprežijeme toto storočie.“
Podľa Harariho je v prvom rade nutné maximálne podporovať Ukrajincov a výhľadovo, v narážke na americký jadrový program, vyzýva na projekt Green Manhattan, teda na výraznú akceleráciu snahy o nezávislosť na fosílnych palivách.
„Ak bude ropa stáť dvadsať dolárov za barel, Putinov režim skončí,“ hovorí. „Už sa to deje, ale je potrebné všetko urýchliť, získať lepšie zdroje energie a vybudovať lepšiu infraštruktúru. To je najlepšia cesta.“
Dôvod na optimizmus
Napriek tomu v ťažkých časoch nachádza aspoň niektoré dôvody na mierny optimizmus. Prvý spočíva v tom, čo predviedla Ukrajina, ako statočne zatiaľ odoláva prevahe nepriateľa aj barbarským útokom na civilistov.
Kyjev pred vpádom ruskej armády. Foto: Unsplash/Gleb Albovsky
„Jedinou neznámou celého prípadu bolo práve to, ako zareagujú Ukrajinci. Možnosť, že sa splnia Putinove fantázie, oni sa vzdajú a Zelenskyj utečie zo zeme, vždy teoreticky existovala. Ale teraz už vieme, že to boli len fantázie.“
Kultúrne vojny sú chybami Západu.
Ďalej by podľa neho Západ mohol využiť príležitosť a konečne ukončiť kultúrne vojny, ktoré ho zbytočne oslabujú a odďaľujú od seba jednotlivé skupiny spoločnosti, ktoré pritom spája demokracia a túžba po slobode.
„Za mňa sú kultúrne vojny veľkými chybami,“ hodnotí. „Veď napríklad u Ukrajincov teraz vidíme, že liberalizmus a nacionalizmus (vo význame vlastenectvo/patriotizmus, pozn. ed.) nejdú nutne proti sebe. Chcú ochrániť svoju demokraciu, svoje liberálne hodnoty, lenže ľudia si často pletú nacionalizmus s nenávisťou voči cudzincom a minoritám. Pravý nacionalizmus však nestojí na nenávisti, ale na láske k svojim blízkym a nutnosti vedieť sa o nich postarať.“
Kde je v konflikte Čína
Podľa Harariho je teda kľúčové neprepadnúť do džungle, do primitívneho sveta z úsvitu dejín, kde víťazí vždy ten silnejší, prípadne zákernejší. Čo je paradigma, ktorú sa Vladimir Putin aktuálne snaží vnútiť planéte.
„Dlhé obdobie mieru v Európe predsa nebolo žiadnou ‚hipisáckou‘ fantáziou, ale realitou. Bohužiaľ, vládne nerovnováha v tom, že potrebujete veľa múdrych ľudí na to, aby ste zaistili mier, ale stačí jeden zlosyn na to, aby začala vojna. Toto je zlomový bod dejín. Pevne dúfam, že dokážeme túto vojnu ukončiť a zastaviť tým zostup do pekla.“
Harari napríklad verí, že sa v celej kríze bude viac angažovať Čína – podľa neho by rozpadom poriadku aj ona veľa stratila. A, naopak, v prípade zaistenia mieru by veľa získala, vrátane vďačnosti svetového spoločenstva: „Neviem, či to urobia. Ale dúfam, že áno.“
A predovšetkým si Harari udržuje vieru v to, že ľudstvo nie je odsúdené na opakujúci sa reťazec ozbrojených konfliktov. Napokon, žiadny iný scenár podľa neho neskončí pre ľudské pokolenie šťastne. Pretože so súčasnými vojenskými možnosťami by to bola pre ľudstvo konečná.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je redaktor Miroslav Nemý.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
