Kľúčovým faktorom za robustnou chorvátskou ekonomikou je aj schopnosť krajiny čerpať peniaze z európskych fondov.
Pozerať sa na Chorvátsko ako na krajinu, kam si maximálne zájdete v lete na dovolenku, by bolo trochu krátkozraké. V posledných rokoch sa z neho totiž stala ekonomická mašina, ktorá šliape výrazne lepšie ako zvyšok Európy. A to vďaka relatívne jednoduchému receptu, ktorým by sa mohlo inšpirovať aj Česko či Slovensko.
V čase, v ktorom nie je o vonkajšie šoky práve núdza, je Chorvátsko jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európe. V posledných štyroch rokoch konzistentne poráža priemer ekonomík Európskej únie s dosť výrazným rozdielom. Vlani vzrástlo o slušných 3,2 percenta, teda zhruba rovnako ako ďalší európsky rastový premiant Poľsko.
Chorvátsko sa rovnako stalo dôležitým hráčom v európskej energetickej bezpečnosti, tamojšia startupová scéna generuje jednorožcov a index záhrebskej burzy má za sebou niekoľko rokov solídneho rastu.
Cesta na výslnie bola dlhá. Po kríze v roku 2008 si Chorvátsko prešlo dlhou recesiou a skutočné oživenie pocítilo až po pandémii. Hlavné dôvody sú dva: vstup do Schengenu a prijatie eura k 1. januáru 2023.
Eliminovanie kurzového rizika výrazne pomohlo. Skokovo zrazilo transakčné náklady v dôležitých exportných odvetviach a hlavne v cestovnom ruchu. Na ňom je Chorvátsko stále extrémne závislé, cestovný ruch a naň nadviazané služby generujú zhruba pätinu HDP krajiny, čo je v rámci Európskej únie jednoznačne najviac.
Spôsobilo zavedenie eura zdražovanie?
- Po 1. januári 2023 a v nasledujúcej letnej sezóne zaplavovali médiá správy o skokovom zdražovaní naprieč Chorvátskom, ktoré euroskeptici pripisovali výhradne prechodu na európsku menu.
- Z analýz Európskej centrálnej banky a Chorvátskej centrálnej banky však vyplýva, že dosah tohto kroku na infláciu bol minimálny – efekt zaokrúhľovania ju zdvihol iba o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu.
- Rast cien v krajine bol primárne ťahaný energetickou krízou a celoeurópskou inflačnou vlnou.
Chorvátska národná banka odhaduje objem „úspor“ zo zmiznutých nákladov na menovú konverziu zhruba na 160 miliónov eur ročne. Zrušenie hraničných kontrol zasa viedlo k rozmachu takzvaného spontánneho turizmu, čo motor chorvátskej ekonomiky naštartovalo ešte viac.
V roku 2024 trojica popredných svetových ratingových agentúr – Standard & Poor’s, Fitch a Moody’s – posunula Chorvátsko do najprestížnejšieho investičného pásma začínajúceho sa písmenom A. Jedným z dôvodov zvýšenia ratingov je fakt, že chorvátsky štátny dlh v pomere k HDP klesá. Na konci roka 2024 sa ustálil na približne 57 percentách, čo je o markantných 14 percentuálnych bodov menej ako pred pandémiou v roku 2019.
Tisíc kilometrov nových diaľnic
Kľúčovým faktorom za robustnou chorvátskou ekonomikou je aj schopnosť krajiny čerpať peniaze z európskych fondov. Vo februári tamojšie ministerstvo pre miestny rozvoj uviedlo, že za 13 rokov členstva Chorvátsko z Európskej únie získalo o dvadsať miliárd eur viac, než koľko do európskeho rozpočtu odviedlo. V prepočte „na hlavu“ je tak Chorvátsko najväčším čistým príjemcom európskych peňazí.
Nasmerovalo ich hlavne do energetickej a dopravnej infraštruktúry. Najdrahším príkladom z posledných rokov je výstavba Pelješackého mosta spájajúceho rovnomenný polostrov na juhu krajiny s chorvátskou pevninou.
Most dlhý 2,4 kilometra prepojil územie Chorvátska s jeho južnou pobrežnou exklávou oddelenou krátkym pobrežím Bosny a Hercegoviny. V prevádzke je od roku 2022, stál viac ako pol miliardy eur, pričom zhruba 357 miliónov dotovala Európska únia zo svojho kohézneho fondu.
Únia svojimi prostriedkami za poslednú dekádu masívne prispieva aj na ďalšiu výstavbu chorvátskej diaľničnej siete, ktorá sa v 21. storočí rozrástla o zhruba tisíc kilometrov. Hlavné dopravné tepny, ako napríklad diaľnica A1, dlhá skoro päťsto kilometrov a spájajúca Záhreb so Splitom, alebo 145 kilometrov diaľničného pokrytia Istrie (Istrijský ypsilon), však vznikli už pred vstupom krajiny do Európskej únie.
Toto rýchle tempo sa neobišlo bez komplikácií. V roku 2017 sa chorvátske cestné spoločnosti ocitli na hrane kolapsu pre obrí dlh z predchádzajúcej výstavby vo výške 5,2 miliardy eur, čo vtedy predstavovalo viac ako 11 percent celého chorvátskeho HDP. Na pomoc vtedy musela prísť až Svetová banka.
Vďaka chorvátskej diaľničnej sieti sa však z Jadranu stala pre strednú Európu destinácia zvládnuteľná autom na jeden záťah. V priebehu rokov tak vďaka nej do chorvátskej štátnej kasy pritiekli na príjmoch z turizmu desiatky miliárd eur.
Prví dvaja jednorožci
Chorvátsko si je svojej nezdravej závislosti od turizmu vedomé a usilovne pracuje na diverzifikácii smerom k sektorom s vyššou pridanou hodnotou. V posledných rokoch sa tu etabloval silný, hoci svojou škálou značne obmedzený technologický sektor.
Krajina s tretinovou populáciou oproti Česku už dala svetu dvoch jednorožcov: softvérovú spoločnosť Infobip a firmu Rimac Automobili vyrábajúcu športové elektromobily a batériové komponenty. O status jednorožca sa uchádzala aj chorvátska matematická aplikácia Photomath, no v roku 2023 ju kúpil Google. Odhady, koľko za ňu asi dal, sa pohybovali v rozmedzí 220 až 550 miliónov eur.
Na súčasnej chorvátskej startupovej scéne sú najhorúcejšími kandidátmi na titul jednorožca firma Gideon (zaoberajúca sa robotikou a AI v logistike) a Project 3 Mobility (sesterský projekt Rimacu zameraný na autonómne riadenie).
Ďalší úspešný príbeh sa v uplynulých rokoch písal na záhrebskej burze. Tamojší trh zažil znateľné oživenie a od roku 2023 dosahoval hlavný index každoročne zhodnotenie v nižších desiatkach percent. Ponuka na záhrebskom parkete však zostáva značne obmedzená a trh ťahá – podobne ako v Česku – hŕstka bankových gigantov, ktorým sa vlani mimoriadne darilo.
Terminál na Krku
Po začiatku vojny na Ukrajine sa z Chorvátska stal takisto významný hráč na poli európskej energetickej bezpečnosti vďaka plávajúcemu terminálu na skvapalnený zemný plyn na ostrove Krk, ktorý bol spustený už v roku 2021.
Jeho pôvodná kapacita predstavovala 2,9 miliardy kubických metrov ročne, čo na pokrytie chorvátskej vnútroštátnej potreby stačilo. Invázia na Ukrajinu však primäla stredoeurópske krajiny hľadať náhradu za ruský plyn, takže chorvátska vláda sa spoločne s prevádzkovateľom terminálu rozhodla navýšiť kapacitu na 6,1 miliardy kubíkov LNG ročne.
Projekt bol dokončený vlani za pomoci financovania z úniového balíčka REPowerEU, ktorého cieľom je zbaviť Európsku úniu závislosti od ruských fosílnych palív. Terminál na Krku dnes popri zaisťovaní dodávok plynu pre Chorvátsko slúži ako hlavný alternatívny uzol pre krajiny bez (väčšieho) prístupu k moru – predovšetkým Slovinsko, Maďarsko a Rakúsko.
