Michal Bosák, americký Slovák s podpisom na dolári. Bohatý bankár, ktorý sa preslávil aj tým, že rodnej obci sľúbil postaviť školu – za predpokladu, že v dedine nebude krčma. Menej sa vie, že v rovnakom období boli americké noviny plné inzerátov na jeho záhadný alkoholický nápoj, ktorý sa mu podarilo udržať na trhu aj v čase prohibície.
Keď v roku 2022 zomrel starosta pensylvánskeho Olyphantu John Sedlak, mestská rada, v ktorej sedel aj Robert Hudak, určila za nového „mayora“ mestečka jeho syna Johna Sedlaka jr. Miestny obyvateľ Gerald Luchansky pre televíznu stanicu WBRE povedal, že je to skvelé rozhodnutie. Netreba ani veľa pátrania a je jasné, že v tomto bývalom baníckom centre zanechali Slováci silnú stopu.
Miestne uhoľné bane otvorili v roku 1858, slovenskí emigranti začali do mestečka vo veľkom prichádzať o tri dekády neskôr. Keď sa teda 24-ročný Michal Bosák rozhodoval, kde si otvorí svoju prvú krčmu, istý kamarát a podomový obchodník mu poradil, že najviac slovenčiny počúva vždy v Olyphante. V roku 1893 tam teda Bosák prebral krčmu od krajana Glinského a začal sa jeho fascinujúci podnikateľský príbeh.
Okrem pohostinstva sa veľmi skoro začal venovať aj výrobe vlastných alkoholických nápojov. Jeho Michael Bosak Company vyrábala najskôr domácu „salloonovú“ whiskey Olyphant Club, neskôr aj populárnejšie značky Old Dole Spring Whiskey a Old Cold Spring Rye, ktoré sa predávali aj v obchodoch v regióne. Jeho najznámejším produktom však bolo takzvané Horké víno. Na trhu sa prvýkrát objavilo pred stotridsiatimi rokmi. Ako liek!
Boss Michael
Michal Bosák sa narodil v roku 1869 v obci Okrúhle, ktorá sa dnes nachádza v okrese Svidník. Pochádzal z dobrej rusínskej rodiny, ktorá však v chudobnom regióne pre syna nevidela budúcnosť. Ako šestnásťročného ho teda rodičia poslali do Ameriky, kde začínal ako mnoho ďalších krajanov – v uhoľnej bani.
TASR
Michal Bosák, prvý americký bankár zo Slovenska. FOTO TASR: Milan Kapusta
Tá sa však nestala jeho konečnou stanicou, pomáhali mu pri tom jeho schopnosti i šťastie.„Jeho šéf (v bani) si všimol, že kôň, s ktorým Bosák pracoval v podzemí bez svetla a v prachu, vydrží oveľa viac ako iné kone,“ píše Martin Bosák v knihe o Michalovi Bosákovi z roku 2018. Dôvodom bolo, že Bosák ešte z domoviny vedel, ako sa o kone starať, a tým, že zviera pravidelne umýval, chránil mu zdravie a predlžoval výkon. Za tento svoj postreh dostal odmenu – už viac nemusel do podzemia.
Pri koňoch zostal aj pri ďalšom zamestnaní, keď v pensylvánskom Freelande rozvážal so záprahom pivo. Práca mu išla výborne, no keď sa v roku 1891 oženil s krajankou Zuzanou Hudákovou, rozhodol sa, že sa čoskoro osamostatní. Pôvodne si chcel otvoriť „saloon“ vo Freelande, ale dobrá rada od kamaráta ho zaviala do Olyphantu. Práve tu sa rozbehol jeho gastro, ale aj peňažný biznis.
Jeho finančné služby sa najskôr opierali o krajanov. Slováci nedôverovali americkým bankárom (často odôvodnene, podvody boli veľmi bežné) a keď mali posielať ťažko zarobené peniaze rodine do starej vlasti, Bosák bol stávka na istotu. Keď sa úspešný Slovák začiatkom 20. storočia presťahoval do mesta Scranton, bol už významnou osobnosťou miestneho biznisu s klientmi rôznych národností.
Bosákov bankársky príbeh je dobre známy, o dolárovke vydanej olyphantskou bankou písali snáď každé noviny, rovnako aj o jeho biznisovom páde po krachu na burze v roku 1929. V tieni bankárskych výšin a pádov však zostal gastrobiznis, ktorý bol po dlhý čas rovnako výrazný ako ten bankársky. Napokon, jeho budova v Olyphante mala dva veľké výklady. Na jednom bol nápis „BANK“, v druhom fľaše Horkého vína.
Zdravie nadovšetko!
Pár rokov pred narodením Bosáka sa v Slovenských novinách písalo: „Na slovenských stráňach veľké plochy zaujíma borovčiak plodiaci čierne, okrúhle bombale obsahujúce v sebe mnoho oleja borovičkovitého. Tieto borievky nech žiaden človek nedrží za vec ponižujúcu, už z ohľadu toho, že veľmi často, čo odvarok v domácnosti, slúžia ako liek. Z nich páli sa aj borovička, čo je nápoj zdravý.“
newspaper.com
Inzerát z novín z roku 1913. Zdroj: Newspapers.com
Práve na stredoeurópsku tradíciu údajne liečivej kombinácie bylín a alkoholu sa v roku 1893 odvolával Michal Bosák, keď nafľaškoval svoje prvé Horké víno. Určite však vedel aj o konkurenčnom produkte – Hořkom víne českého prisťahovalca Jozefa Trinera, ktorý svoj likér predával od roku 1890. A napokon, vedomý si bol určite aj ďalšieho „bonusu“ – inej sadzby dane, ak zrazu nepredávate alkohol, ale liečivo.
„Chudobný, ale zdravý a silný robotník má sa omnoho lepšie než chorlivý milionár,“ písalo sa v reklame na Horké víno s titulkom Zdravie nadovšetko! Aké malo mať účinky? „Privádza črevá k naturálnemu výkonu, takže zácpa pominie, pritom čistí a posilňuje krv a človek, ktorý ho užíva dľa predpisu, pociťuje v celom tele posilu, občerstvenie, mladnutie. Jeho myseľ je veselšia a svet zdá sa mu byť krajším, život cennejším.“
Inzeráty boli naozaj vynaliezavé. „Bosákovo horké víno posilňuje krv unavených žien,“ bol titulok reklamy zacielenej na nežnejšie pohlavie. „Bosákovo Horké víno je dobré na červené krvinky. Nová krv je nový elán, vďaka čomu postupne odídu vaše pocity depresie. Vašej pokožke sa vráti zdravé vyžarovanie, do vášho života príde opäť radosť.“ Podtitul Horkého vína znel „nature’s tonic“, teda prírodné liečivo.
Začiatkom 20. storočia zrejme kampane na liečivé účinky alkoholu fungovali výborne, keďže ich Bosák uplatňoval aj pri reklamách na whiskey. Inzerát s obrázkom muža v bezvedomí, ktorému ďalší pán k ústam prikladá pohárik, dopĺňal text: „Krízy najlepšie vyrieši pohárik dobrej whiskey. Vo vašom – a vlastne v každom dome by teda mala byť fľaša Old Dole Spring Whiskey. Je čistá, stimuluje a posilňuje. Dolár za fľašu.“
Lekári videli „chľast“
Whiskey inzerát z roku 1911 – to bol „úlet“. Pri Horkom víne však medicínske účinky nedeklaroval len Bosák, ale aj Ministerstvo financií Spojených štátov. Od roku 1916 pre tento nápoj opakovane vydávalo oficiálne potvrdenie. Martin Bosák vo svojej knihe uverejnil aj kópiu listu z ministerstva pre Michael Bosák Company z roku 1919, v ktorom úradníci Horké víno uznávajú za liečivo. A list obsahuje aj recept!
Ak sa ten v priebehu rokov nemenil, Bosákovo Horké víno sa malo pripravovať kombináciou približne 1 900 litrov červeného vína, 45 kilogramov rešetliaka prečisťujúceho a menšieho množstva rebarbory, aloy a aróm. Vo výsledku mal nápoj osemnásť až dvadsať percent alkoholu. Skeptickejší než úradníci však boli doktori. Americká lekárska asociácia v publikácii Nostrums and Quackery označila Horké víno za „chľast“.
Smithsonian
Fľaša Horkého vína.
Keďže bežní ľudia čítali oveľa viac Scranton Times a Scranton Truth ako medicínske magazíny, Horkému vínu sa darilo dobre. Pred Vianocami či Veľkou nocou platila Michael Bosak Company svojim alkoholickým produktom aj celostranové inzeráty. Americký novinár Joseph X. Flannery písal, že v najlepších časoch Bosák predával tisícky debničiek Horkého vína – fľašu za dolár, tucet fliaš za desať dolárov.
V januári 1920 však do platnosti vstúpil 18. dodatok americkej ústavy a v celej krajine začal platiť zákaz predaja alkoholu. Kliatba pre Bosákove whiskey a krčmy, avšak zlaté časy pre liek – Horké víno. Tento nápoj mal totiž zo zákazu výnimku. A keďže tým priťahoval ešte oveľa väčšiu pozornosť verejnosti, všímať si ho začala aj vláda. Najskôr ministerstvo predlžovalo výnimku, v roku 1924 však prišli kontroly.
Výsledok? Horké víno zostalo na trhu počas celej prohibície. Výrobca vládu presvedčil, že nápoj má také silné laxatívne účinky, že piť ho „pre potešenie“ vo veľkom množstve je vylúčené. Obhajoba Horkého vína vtedy bola už v rukách novej spoločnosti – Gold Seal Manufacturing. Bosák totiž začiatkom dvadsiatych rokov predal aj poslednú vetvu svojho alkoholického biznisu, a to istému Frankovi Chipakovi.
Prežilo vynálezcu
V roku 1925 vložil Michal Bosák do ním financovanej novostavby školy v Okrúhlom listinu, v ktorej sa okrem iného písalo: „Jedinou podmienkou darcu bolo, aby nebola v obci krčma povolená, čo i všetci občania podpísali a ministerstvo ich žiadosti vyhovelo.“ V Spojených štátoch prežívalo Horké víno v rovnakom čase zlaté prohibičné časy, čo dokazujú aj mnohé inzeráty na Bosak’s Horke Vino v amerických novinách.
Nad alkoholom vydávajúcim sa za liek sa už však postupne sťahovali mračná. V starej Bosákovej vlasti sa v roku 1928 vo Zvästníku sväzu slovenských pálenic písalo, že „brandy, borovička atď., ačkoľvek môžu byť pravé a prvotriednej jakosti, predsa ich len neslobodno označiť názvom medicinálna, ponevač neobsahujú žiadne súčiastky, ktoré sú uvedené v úradnej pharmakopei“.
V roku 1941 si na Horké víno posvietil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv. Etiketu nápoja označil za klamlivú. Ak má byť podľa úradu Horké víno liečivo s laxatívnym účinkom, mal by výrobca uvádzať, po aký dlhý čas má pacient liek užívať. Zároveň sa úrad ohradil proti označeniu prírodné liečivo: „Neposkytuje nijaký hodnotný prínos pri liečbe zápchy, poruchy trávenia či telesnej slabosti.“
Spoločnosť Gold Seal Manufacturing Franka Chipaka fungovala ešte do šesťdesiatych rokov, slávne časy Horkého vína sa však skončili približne v čase, keď skonal jeho vynálezca. Michal Bosák zomrel v roku 1937 v čakárni u zubára v Scrantone. V rovnakom meste, na bývalom sídle Bosákovej banky (na ulici 434 Lackawanna Ave) nájdete ešte aj dnes niekoľko metrov široký vyblednutý nápis Bosak’s Horke Vino.
Článok vznikol v spolupráci s Triumph Gallery.
