V uplynulých dvoch týždňoch došlo ku krachu viacerých bánk v USA a Európe. Čo to znamená pre slovenské banky a našich investorov? Hrozí, že sa nákaza bankového sektora bude šíriť ďalej? A sú aj ďalší adepti na krach?
„Najslabším článkom trhu bola švajčiarska banka Credit Suisse, o ktorej problémoch sa už dlhšie vedelo. Rozumný investor nemal s tou bankou nič spoločné už dlhé mesiace predtým,“ hovorí Michal Májek, investičný riaditeľ v Tatra Asset Management.
„My sme sa napríklad už pred trištvrte rokom pozerali na to, či v portfóliu náhodou nemáme na Credit Suisse nejaké prepojenie, hoci aj nepriame,“ prezrádza v rozhovore pre Forbes.
Run na banky v USA
Všetko odštartoval krach Silicon Valley Bank (SVB). Čo za ním stálo?
Dôvodov bolo viacero. Jedným z tých najdôležitejších je zvyšovanie sadzieb centrálnymi bankami. Spôsobilo to inverziu výnosovej krivky, keď sú výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou nižšie, ako tých s krátkou splatnosťou.
Ide o anomáliu, keď sú sadzby dvoj-, troj- či päťročných zdrojov výrazne nižšie ako pri splatnosti na dva či tri mesiace.
Čo konkrétne to pre banky znamená?
Tlačí to banky zvyšovať sadzby na vkladoch, pričom na druhej strane to limituje možnosti, koľko zarábať na poskytnutých úveroch. Hovoríme najmä o situácii v USA, v Európe to prichádza len postupne.
Banky nie sú schopné dostatočne úročiť vklady v porovnaní s inými alternatívami, akými sú napríklad americké vládne pokladničné poukážky alebo peňažné fondy, ktoré poskytujú výnos vo výške rádovo 4,5 percenta alebo päť percent.
Ľudia teda vyberajú z bánk peniaze?
Objem depozít v amerických bankách vplyvom nízkych úrokov klesol odhadom o 700 miliárd až o jeden bilión dolárov. Vklady v USA dnes dosahujú zhruba 16 biliónov dolárov.
Peniaze postupne odchádzajú do lepšie zarábajúcich alternatív a menšie a slabšie banky na to veľmi citlivo reagujú.
Týkalo sa to aj SVB?
Banka mala veľmi malú a koncentrovanú skupinu vkladateľov. Orientovala sa na startupy, ktoré si u nej ukladali prebytočnú likviditu. Za posledný rok však zdroje týchto firiem citeľne vyschli. Začali si teda svoje vklady vyberať.
Banka v snahe plniť požiadavky klientov začala predávať dlhopisy, do ktorých predtým investovala. A to bol začiatok jej konca.
Pád Silicon Valley Bank (SVB) zatriasol trhmi, akcie klesli nadol aj v Európe. Foto: Unsplash
Čo konkrétne máte na mysli?
SVB predtým väčšinu likvidity smerovala do štátnych dlhopisov. Mala ich v portfóliu oveľa viac ako iné banky – až 60 percent, kým štandard je zhruba 25 percent.
Účtovne sú tieto dlhopisy ocenené v nominálnej hodnote, no v momente, keď ich potrebovala predať, musela to urobiť za trhové ceny. A trhové ceny týchto dlhopisov za ostatný rok výraznejšie klesli.
Kvôli zrealizovaniu týchto strát jej chýbali kapitálové zdroje, tak sa rozhodla emitovať nové akcie. Trh to však už nezobral. Vznikla panika, ktorá ešte viac zrýchlila snahu klientov vybrať si peniaze.
Banka nestíhala tieto požiadavky uspokojovať a obmedzila výbery. Na druhý deň prebral kontrolu nad ňou regulátor.
Bol to teda klasický run na banky?
Banka mala veľký počet klientov, ktorých vklady prevyšovali limit zákonného krytia americkým fondom ochrany vkladov, teda 250-tisíc dolárov. Hrozilo im, že o svoje peniaze prídu.
Títo veľkí klienti začali vyberať peniaze a banka mala problém s likviditou.
Hrozí riziko nákazy?
Môžu sa do podobných problémov dostať aj iné banky?
Doteraz vykázali problémy len menšie regionálne alebo sektorové banky, žiadna z významných amerických bánk. Okrem SVB ide o Signature Bank, Silvergate Bank, či First Republic Bank. SVB bola navyše veľmi zle riadená banka z pohľadu rizika.
Pri ostatných bankách, ktoré sa v USA dostali do problémov, bol dôvod podobný ako pri SVB?
Áno, no boli v o niečo lepšej situácii. Tiež boli citlivé na odlev depozít, najmä vkladateľov, ktorí mali na účtoch viac ako 250-tisíc dolárov. Títo nechceli riskovať a radšej si vklady presunuli do väčších bánk ako JP Morgan alebo Bank of Amerika.
Veľké banky totiž nemajú problém s kapitalizáciou a pravdepodobnosť ich krachu je veľmi nízka. K odlevom depozít ešte aj dnes dochádza, no v menšej miere ako v prvých dňoch krízy.
„Európsky bankový sektor je oveľa silnejší ako americký. Platí tu totiž silnejšia regulácia. Banky majú oveľa väčší kapitál,“ hovorí Májek. Zdroj: archív Michala Májeka
To naznačuje systémový problém. Ozaj ide len o limitované riziko?
Vysoké úrokové sadzby a tým vyvolaná inverzná krivka spôsobujú bankám problémy, no nemyslím si, že by mali byť systémového rázu. Banky by sa s tým mali vedieť vysporiadať. Sú oveľa lepšie financované ako v minulosti.
Najmä systémovo dôležité banky. Podiel dlhopisov v ich portfóliách nie je vysoký a sú navyše často hedžované voči riziku rastu sadzieb. Nemyslím si teda, že tu máme systémový problém.
Existuje nejaké riešenie?
Na trhu sú isté veci pre banky nepríjemné. Napríklad vysoké úrokové sadzby. Tento problém sa však dá veľmi rýchlo vyriešiť. Stačí, aby Fed prestal so zvyšovaním sadzieb, alebo ich dokonca znížil. Zmizne inverzia výnosovej krivky a trh sa vráti do svojej prirodzenej podoby.
Navyše tu je samoregulačný mechanizmus. Dlhopisy v portfóliách bánk sú v prevažnej miere štátne. Vždy, keď na trhoch zavládne neistota, cena bezpečných aktív, akými sú štátne dlhopisy, stúpa.
Čím väčšia panika, tým nižšie výnosy a vyššia cena amerických štátnych dlhopisov. Hodnoty dlhopisov držané bankami sa tak automaticky vylepšujú.
Je to celkom iná situácia ako v roku 2008, keď mali banky v portfóliách cenné papiere naviazané na hypotéky, ktorých hodnota v kríze naopak ešte viac padala.
Ťažko spôsobí štrukturálny problém aktívum, ktoré sa s prehlbujúcou krízou stáva hodnotnejšie.
Úspešný zásah Fedu
Ako situácia vyzerá dnes?
Regulátorom sa úspešne podarilo zabrániť panike. Americký fond ochrany vkladov FDIC prisľúbil garanciu aj depozitám nad 250-tisíc dolárov. To bol veľmi dôležitý krok.
Fed okrem toho zaviedol novú facilitu – bankám umožnil si požičať za kolaterál štátnych dlhopisov. Banky teda môžu dlhopisy v ich nominálnej hodnote použiť ako zábezpeku za úver od centrálnej banky.
Tie, ktoré majú problém s likviditou, tak nemusia dlhopisy predávať pod cenu.
Platí to len pre problémové alebo aj pre ostatné banky?
Platí to pre všetky banky na trhu. Je to veľmi dôležité opatrenie, ktoré rieši podstatu problému. Banky nie sú nútené speňažovať aktíva so stratou.
Ide o návrat k tlačeniu peňazí, aké sme tu mali uplynulú dekádu?
Nie v pravom zmysle slova. Nevznikajú nastálo nové peniaze. Ide len o výmenu kolaterálu za úver a navyše na ohraničený čas. Tlačenie peňazí odoberá natrvalo zo systému cenné papiere a dodáva peniaze.
Že padla Credit Suisse? Žiadne prekvapenie
Problém sa však objavil aj na európskom bankovom trhu. Ide o podobnú situáciu ako v USA?
Dôsledky sa v Európe prejavili až s odstupom času. Chvíľu trvalo, kým sa nedôvera preniesla cez oceán. Najslabším článkom trhu bola švajčiarska banka Credit Suisse, o ktorej problémoch sa už dlhšie vedelo.
Rozumný investor nemal s tou bankou nič spoločné už dlhé mesiace predtým. My sme sa napríklad už pred trištvrte rokom pozerali na to, či v portfóliu náhodou nemáme na Credit Suisse nejaké prepojenie, hoci aj nepriame.
Nebolo žiadne prekvapenie, že banka padla. Mala nízku rentabilitu, problémy s praním špinavých peňazí a zlý manažment. Položila ju nedôvera, ktorá prišla z USA. Investori sa v takej chvíli snažia vycúvať čo najskôr a nepýtajú sa na dôvody.
Hovorí sa aj o problémoch Deutsche Bank. Čaká ju rovnaký osud?
Táto banka má dosť zlú reputáciu, no jej výsledky za ostatné roky nie sú zlé. Banka prešla veľkou zmenou a vnútornou reorganizáciou. Je preto oveľa zdravšia ako v minulosti.
Nemyslím si teda, že by mala nasledovať príklad Credit Suisse, hoci strata dôvery dokáže zamávať aj so silnou bankou.
Ďalší adepti na krach?
Je nejaká banka v Európe na hrane bankrotu alebo iných problémov?
Častým terčom kritikov je napríklad nemecká Commerzbank. Aj talianske a španielske banky sú celkovo označované za slabšie, no najmä preto, že sú v ekonomicky slabších krajinách, ktorých dlhopisy aj držia. Nemyslím si však, že by nejaká z nich bola adeptom na krach.
Navyše európsky bankový sektor je celkovo oveľa silnejší ako americký. Platí tu totiž silnejšia regulácia. Banky majú oveľa väčší kapitál. Nemyslím si, že by sme mali očakávať systémovú bankovú krízu.
Pád švajčiarskej Credit Suisse nie je prekvapením, bankári s ňou nechceli mať dlhšie nič spoločné. Foto: SITA/AP
Pád švajčiarskej Credit Suisse nie je prekvapením, bankári s ňou nechceli mať dlhšie nič spoločné. Foto: SITA/AP
Ako hodnotíte reakciu regulátorov v Európe a v USA?
Treba povedať, že reagujú veľmi dobre. Od štvrtka do nedele (10 – 12. marca) sa v prípade SVB podarilo zamedziť šíreniu paniky. Kúpa Credit Suisse bankou UBS bola tiež rýchla.
Rýchlu reakciu sme videli aj v Európe, ktorá tradične koná pomalšie. Bankové akcie sú síce ešte stále nízko, no nákaza sa ďalej nešíri.
Použili centrálne banky vopred pripravené scenáre?
Áno, vedia ako reagovať aj na základe skúseností z roku 2008. Sú si vedomé, že to musia urobiť rýchlo, dôrazne a s dostatočným efektom. Najnebezpečnejšia je panika.
Aký odkaz vyslala Európska centrálna banka?
Boli to vyjadrenia typu, že bankový sektor je stabilný a dobre kapitalizovaný. Iné opatrenia neboli potrebné. Jednotlivé centrálne banky si však začali uzatvárať dolárové swapy s americkou centrálnou bankou, aby si zaistili prístup k dolárovému financovaniu v prípade potreby. Osvedčilo sa to aj počas korony.
Michal Májek, investičný riaditeľ v Tatra Asset Management. Zdroj: archív respondenta
Ak sa zmení politika ich matiek, môžu pristupovať aj slovenské banky k poskytovaniu úverov konzervatívnejšie, mieni Májek. Zdroj: archív Michala Májeka
Ekonómovia dnes špekulujú, že problémy v bankovom sektore môžu spomaliť alebo zastaviť zvyšovanie sadzieb. Aký vývoj predpokladáte?
Rast sadzieb v Európe a v USA sa pravdepodobne už čoskoro zastaví. Sme na vrchole cyklu. Treba si však uvedomiť, že súčasná situácia prinúti banky byť viac konzervatívne.
Budú chcieť minimalizovať riziko a dôsledkom bude obmedzenie úverovania. To má ešte väčší antiinflačný efekt ako politika centrálnych bánk. Tie tak nemusia zvyšovať sadzby.
Môže prísť k sprísňovaniu úverov
Pristúpia podľa vás k obmedzeniu úverov aj slovenské banky?
Boli dosť konzervatívne už aj doteraz a nemajú teda potrebu byť prísnejšie. Môže sa však zmeniť politika ich matiek, takže k nejakému sprísneniu úverovania predsa len môže prísť.
Banky budú selektívne v tom, komu požičajú a koľko. Na druhej strane, na Slovensku chýba alternatíva bankových vkladov. Nie je tu silná tradícia investovania, a teda ani tlak na rast depozitných úrokov.
Aký dopad môže mať banková kríza na Slovákov, ktorí vlastnia akcie bánk?
Veľa takých nie je. Držia ich skôr prostredníctvom fondov. Efekt teda pocítia len obmedzene, ak vôbec. Index S&P 500 je napríklad vyššie ako pred bankovou krízou.
Pokles bankových akcií vykompenzovali totiž iné sektory, najmä technologické firmy. Bežný investor teda pokles bankových akcií veľmi nepocítil.
Navyše, napriek oslabeniu akcií európskych bánk v uplynulých dvoch týždňoch, sú tie ešte stále v pluse. Od októbra sa posilnili o zhruba 20 percent. Bankový sektor totiž dosahuje dobré hospodárske výsledky.
