„Zhruba dve tretiny ľudí dostanú takú hypotéku, o akú oficiálne žiadali. Nevieme však, ako veľmi okresali svoje požiadavky ešte pri konzultácii s poradcom. Okrem toho sa zvýšil počet tých, ktorým síce nejakú sumu schválime, no oni si hypotéku napriek tomu nezoberú,“ prezrádza Juraj Barta, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo.
Dôvodom je pravdepodobne to, že schválená suma im nestačí na nehnuteľnosť, ktorú si vyhliadli. Rozhodnú sa teda počkať. Čo tento stav spôsobuje bankám? Ako banky reagujú na pokles vkladov? A kam až porastú úrokové sadzby? Do akej roviny sa posunula bitka medzi bankami, čo sa týka udržovania vkladov a zúročovania investícií?
O týchto a ďalších témach sa rozprávame vo veľkom rozhovore s Jurajom Bartom, členom predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedným za retailové bankovníctvo.
Trh ochladol, ale ľudia potrebujú bývať
Hypotekárny obchod výrazne poklesol. Nie je ani tretinový v porovnaní s najlepšími mesiacmi z minulosti. Ako by ste dnes charakterizovali tento trh?
Sadzby na hypotékach pod jedným percentom boli bezprecedentnou situáciou. Viedlo to k vysokému dopytu po úveroch. Aj napriek vysokým cenám nehnuteľností si mnohé domácnosti brali hypotéku nielen na vlastné bývanie, ale aj na druhý alebo tretí byt, ktorý prenajímali. Nájom im dokázal pokryť všetky náklady vrátane hypotéky.
Môžete odhadnúť, aký podiel mali na tomto objeme investičné hypotéky?
V čase, keď trh vrcholil, smerovalo z počtu predaných úverov na investičné bývanie tak 20 – 30 percent.
Ako je to dnes?
Po zvýšení sadzieb vidíme ochladzovanie dopytu. Najviac boli zasiahnuté práve investičné úvery. Okrem toho sa utlmila aj turistika klientov medzi bankami.
A čo s vlastným bývaním?
Dopyt po ňom je naďalej relatívne vysoký. Klesol, no nie tak výrazne ako u iných segmentov. Ľudia aj naďalej potrebujú bývať. Budú si kupovať nehnuteľnosti, hoci menej ako pred dvomi rokmi.
Koniec vysnívaných hypoték
Povedzte, ako dnes vyzerá typický hypotekárny klient?
Mení sa životný štýl ľudí, v súčasnosti mnohí posúvajú vážne osobné rozhodnutia do vyššieho veku. Neskôr si zakladajú rodiny a teda aj neskôr kupujú vlastné bývanie. Priemerný vek, v ktorom si klient u nás berie hypotéku, je zhruba 37 rokov a postupne sa to zvyšuje. Drahšie hypotéky sú však len jedným z dôvodov.
Neplatí teda, že drahšie hypotéky vytlačili z trhu najmladších kupujúcich?
To sa udialo už pred niekoľkými rokmi. Dôvodom bolo zrušenie tzv. stopercentných hypoték. To, že dnes musia mať ľudia 20 percent z ceny bytu, teda niekoľko desiatok tisíc eur, z iných zdrojov, predstavuje pre mladých pomerne veľkú bariéru.
Tretina ľudí nedostane takú hypotéku, akú požaduje, hovorí Juraj Barta. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Dá sa povedať, aké percento žiadostí o úver na bývanie neuspokojíte v požadovanom objeme?
Je to ťažké presne definovať. Môžem len povedať, že zhruba dve tretiny ľudí dostanú takú hypotéku, o akú oficiálne žiadali. Nevieme však, ako veľmi okresali svoje požiadavky ešte pri konzultácii s poradcom.
Okrem toho sa zvýšil počet tých, ktorým síce nejakú sumu schválime, no oni si hypotéku napriek tomu nezoberú. Je to pravdepodobne preto, že schválená suma im nestačí na nehnuteľnosť, ktorú si vyhliadli. Rozhodnú sa teda počkať.
Koľko ľudí takto hypotéku nenačerpá?
Je ich možno desať percent.
Nárast sadzieb
Keď boli úvery na bývanie lacné, využívali ich banky ako vstupnú bránu ku klientovi pri predaji ďalších služieb. Platí to ešte?
Priznám sa, že ja som nikdy nebol zástancom tohto postoja. Keď si to dobre spočítate, strata na úvere, hoci aj pri malej zľave na sadzbe, je veľmi veľká. Sú to stovky eur. Museli by sme klientovi predať veľmi veľa iných produktov, aby sme to vykompenzovali.
Sú samozrejme banky, ktoré potrebujú rásť v počte nových klientov. Navyše možno počítajú s tým, že na klientovi viac zarobia pri ďalšej fixácii v budúcnosti. Z ich pohľadu je to forma investície. No aj pre nich to už prestalo dávať zmysel. Hypotéky už teda nie sú akvizičný nástroj.
Ako dnes vyzerá konkurencia pri hypotékach? Predtým banky lákali klientov nižšou sadzbou a dnes tým, že im aspoň nejaký úver schvália?
Keď sme sa v minulosti pozreli na situáciu klientov, bolo pre nich rozhodujúce, či dostanú takú sumu, o akú žiadajú. Dnes sa to deje v menšom počte prípadov. Posunulo sa to teda k tomu, aby klient mal schválenú aspoň nejakú hypotéku. Dôležitá je aj rýchlosť posúdenia žiadosti a s tým spojená byrokracia.
Budú ešte rásť úroky?
Európska centrálna banka bude podľa odhadov sadzby zvyšovať ešte možno dvakrát. To sa bude premietať aj do ďalšieho mierneho zdraženia hypoték.
ECB avizuje udržať tempo rastu o 25 bázických bodov. Ak by k tomu došlo ešte dvakrát, môžu sa hypotéky vyšplhať z dnešnej úrovne na zhruba päť percent?
Áno, tak nejako. Treba si však všímať aj trhové očakávania na finančných trhoch. Môj osobný odhad je, že úroky na hypotékach budú mierne rásť, aj keby sa sadzby ECB stabilizovali na súčasných úrovniach.
Vyššie úroky na vkladoch
Ako je to pri vkladoch? Za úvermi na bývanie výrazne zaostávajú. Bude ich úročenie ďalej rásť?
Áno, a myslím si, že úroky na vkladoch budú rásť rýchlejšie ako pri hypotékach. Pre klientov je to dobrá správa, pretože úver na bývanie má možno štvrtina bankových klientov, vklady, aspoň na bežnom účte, majú všetci.
Môžu sa úroky na vkladoch priblížiť hypotékam?
To si nemyslím. Hypotéky budú nad úrovňou centrálnej banky a vklady pod ňou. To medzitým je marža, s ktorou pracuje banka.
Prebieha medzi bankami bitka o vklady, ktoré si chcú udržať pod strechou?
To je celkom presný opis situácie. Nevnímame, že by banky chceli k sebe lákať vklady z iných bánk. Udržať vklady si však potrebujú. Dôvodom je aj to, že na Slovensku je objem úspor menší ako objem úverov. V priemere je pomer úverov ku vkladom zhruba na úrovni 110 percent. Je preto racionálne, že sa banky snažia udržať si depozitá.
Investovať peniaze navyše
Má na to vplyv aj klesajúca miera úspor, keď si ľudia menej odkladajú a niektorí si dokonca vyberajú peniaze z účtu na bežnú spotrebu?
Na Slovensku bola miera úspor vždy relatívne vysoká, osem či deväť percent. Ešte viac sa zvýšila počas covidu, a to až na zhruba 12 percent. Teraz však klesla na jedno percento. Je to veľmi málo.
To hrá určite v neprospech bánk. Je ďalším takýmto faktorom investičná aktivita ľudí?
Dnes určite investuje viac ľudí, ako pred desiatimi rokmi a je to tak správne. Teraz je úlohou pre banky presvedčiť klientov, že aj vklady majú zmysel. Mal by tu byť správny balans.
Ak by sa štátom garantované vklady priblížili úročením k investíciám, ktoré vždy nesú nejaké riziko, podobne ako je tomu v Česku, ľudia asi nebudú mať veľmi nad čím váhať…
Nemyslím si, že termínované vklady dosiahnu výnos porovnateľný s infláciou. Vklady nie sú produkt určený na garantovanú ochranu pred inflačným znehodnotením.
Pri vkladoch sa teda treba zmieriť so stratou po zohľadnení inflácie?
Výnos nie je jediným parametrom. Dôležité je správne rozložené portfólio. Vedieť, akú hotovostnú rezervu by ste mali mať. Potom sú tu peniaze, ktoré slúžia na dlhodobejšie potreby, napríklad štúdium detí, dôchodok alebo kúpu nehnuteľnosti.
Ďalej peniaze, ktoré máte takpovediac navyše. Tie môžete investovať s vyšším rizikom. Keď sa trh bude vyvíjať dobre, získate odmenu v podobe výnosu. V opačnom prípade však nebudú ohrozené vaše potreby.
Hovoríte, že investovať do rizikovejších produktov by sa mali len peniaze, ktoré máte „navyše“? Nie je to málo?
Investuje čoraz viac ľudí, pracujú s úsporami. Verím však, že tak nerobia so všetkými peniazmi, ktoré majú. Asi by nikto nechcel povedať svojmu dieťaťu, že trh sa nevyvíjal dobre, takže nemôže ísť na vysokú školu. Investovanie na vzdelanie detí je dôležité, avšak tu odporúčame skôr pravidelné investovanie.
Udržať si klienta
Keď má človek na termínovanom účte peniaze „navyše“, dostane od vás odporúčanie, aby investoval?
Áno.
Aký typ investícií mu odporučíte?
Produktom prvej voľby sú podielové fondy. Sú vhodné pre väčšinu klientov. Je si pri nich možné individuálne si nastaviť riziko. To vychádza z investičných cieľov a možností daného jednotlivca.
Máte v ponuke aj ETF fondy. Odporúčate aj tie?
Sú určite situácie, keď je vhodné mať časť investícií aj v tomto nástroji, no pre väčšinu klientov máme vhodný nástroj z nášho vlastného portfólia.
ETF sú moderné a obľúbené. Ich výhodou sú nízke náklady na správu. No na druhej strane tu nie je pridaná hodnota portfólio manažéra, ktorý môže zvýšiť výnos. Je na každom, na akú formu investovania sa spoľahne.
Marek Mucha
Ľuďom neodporúčame investovať do kryptomien, radi im vysvetlíme riziká, hovorí Barta zo Slovenskej sporiteľne. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Čo hovoríte ľuďom, ktorí si vyberajú peniaze z účtu, aby investovali do bitcoinu?
Toto musí byť len výhradne klientovo rozhodnutie. Ak sa nás na to spýta, radi mu vysvetlíme riziká. My to nepodporujeme a ani nemáme nástroj, ktorým by sme vedeli túto požiadavku uspokojiť.
Pre niektorých klientov je zaujímavá investícia do konkrétnych akciových titulov. Tie v ponuke máte. Odporúčate ich?
Všetci naši klienti majú u nás dostupné portfólio akcií a ETF cez mobilnú aplikáciu. Tým, ktorým poskytujeme poradenstvo, zužujeme výber, no konkrétne akciové tituly im priamo nevyberáme. To, že ich máme v ponuke, otvára naše služby veľkej skupine ľudí, ktorí by inak boli v inej finančnej inštitúcii.
Výhodou teda je, že neodídu inam?
Napríklad, keď mal môj syn desať rokov, prišiel za mnou, že by si chcel kúpiť akciu Tesly. Zistil však, že je dosť drahá, takže z vreckového by mu na ňu nestačilo. Preto potom zmenil výber na Apple a dnes má na mojom účte jednu akciu tejto spoločnosti. Sleduje, ako sa postupne vyvíja.
Ak by to nebolo v našej aplikácii možné, hľadali by sme iné možnosti, teda zrejme nejakú investičnú spoločnosť. Technológie nám umožnili demokratizáciu investícií a poradenstva. V minulosti ich banky poskytovali len bohatým ľuďom. Dnes je to možné aj v malom objeme a pri nízkych poplatkoch.
Aplikácia miesto pobočky
Ako sa mení forma kontaktu banky s klientom? Doba, keď sme na pobočky chodili vkladať a vyberať si peniaze, je asi preč. Aká je dnes vízia banky vo vzťahu ku klientovi?
Myslím si, že tu budú dva hlavné piliere. Jedným z nich je mobilná aplikácia. Má ju 80 percent našich klientov. Tí sa tam prihlasujú v priemere 20-krát mesačne, čo je určite viac, ako predtým chodili do pobočky. Cez aplikáciu robia prevody alebo si len kontrolujú stav účtu.
Druhým pilierom je osobný kontakt. Tak ako pri zdraví, aj vo financiách sa ľudia potrebujú poradiť. Nemali by dať na babské rady, povery, či mylné názory, ktorých je na internete množstvo. Človek by sa mal poradiť s odborníkom. Budúcnosť komunikácie banky s klientom je teda v kombinácii osobného poradenstva a technológií.
Keď však ľudia prestanú na pobočke robiť denné operácie, ako ich tam dostanete?
Aktívne ich oslovujeme a väčšina ľudí si čas nájde.
Analyzujete ich dáta, aby ste vedeli, čo budú potrebovať?
Chceme byť relevantní. Teda cielene hľadať to, čo je pre klienta dôležité, čo mu rieši jeho problém. Nechceme hľadať niekoho, kto by si kúpil naše produkty. Radi by sme ľuďom pomáhali pri riešení ich potrieb.
Umelá inteligencia v bankovníctve
Bude vám pri tom pomáhať umelá inteligencia?
Robí to už dnes. Naši klienti sa s ňou stretávajú na infolinke alebo pri komunikácii s chatbotom na našom webe. Ide o softvér, ktorý má schopnosť učiť sa na základe skúseností.
V akých oblastiach ju využívate?
Dnes sú novinkou nástroje, ktoré dokážu tvoriť text alebo obrázky. Chceli by sme ich využívať napríklad pri koncipovaní personalizovaných oslovení. Máme veľmi veľa dát o klientoch, no nie všetky sme doteraz vedeli použiť. Pomocou týchto nástrojov budeme môcť zákazníkov kontaktovať autentickým spôsobom.
Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Úlohou termínovaného vkladu nie je poskytovať garantovanú ochranu pred infláciou, hovorí Juraj Barta. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Deje sa už aj dnes, že by klienti boli telefonicky alebo písomne oslovovaní umelou inteligenciou?
V súčasnosti napríklad prechádzame od verifikácie cez SMS k overeniu pomocou mobilného tokenu. Klientov o tejto zmene informuje naša bankárka Vesna, ktorá pracuje práve na princípe umelej inteligencie.
Zmení sa tak spôsob práce na bankových pobočkách?
Keď sa bude mať poradca stretnúť s klientom, získa vďaka dátam a ich analýze množstvo informácií, ktoré mu povedia, aká téma by mohla byť pre daného klienta relevantná. Umelá inteligencia by mala vedieť pripraviť vhodné témy, prípadne aj ponuky, a to s pomerne veľkou presnosťou. Poradca sa teda nebude s klientom rozprávať, ako keby sa stretli prvýkrát, ale bude mať o ňom dostatočný prehľad.
Bude sa meniť aj počet vašich bankových pobočiek?
V roku 2004, keď som prišiel do Slovenskej sporiteľne, sme mali 600 pobočiek. Neskôr sa ich počet zredukoval na 300. Na tejto úrovni sme oscilovali dlhšiu dobu. Za ostatné tri roky sa ich počet ďalej znížil na 190. Neviem povedať, či je to cieľový stav. Bude to závisieť od toho, akú úlohu v živote klienta budú pobočky bánk hrať. Teda, čo konkrétne tam budú ľudia robiť.
Počet ľudí, ktorí poskytujú poradenstvo, sa však pravdepodobne znižovať nebude. Svoju rolu tu hrá dôvera voči banke a ľudský vzťah. Je to podobne ako u lekára. Ľudia si veci študujú na internete, no v konečnom dôsledku sa rozhodujú podľa odporučenia odborníka.
