Vedie dve veľké banky, má však čas aj na záľuby. V kancelárii má klavír, venuje sa umeniu, rekonštruuje historickú budovu. O práci a koníčkoch sa rozprávame so šéfom 365.bank a Poštovej banky Andrejom Zaťkom.
Ako sa vyvíjala vaša kariéra v bankovom sektore?
Začal som v roku 1997 ešte počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave vo vtedy malej skupine J&T. Bol som pri správe kolektívnych fondov, keď tento sektor ešte len vznikal. Boli to pionierske časy kolektívneho investovania. Legislatíva mala len zhruba 30 strán. Dnes ich je 300.
Neskôr som sa cez privátne bankovníctvo dostal k retailovému bankovníctvu a pred siedmimi rokmi som prišiel zmeniť starú dámu bankového trhu – Poštovú banku – na modernú digitálnu inštitúciu.
Veľká výmena značiek
Poštová banka je vnímaná ako konzervatívna inštitúcia zameraná na seniorov a klientov v menších mestách. Zmenili ste nejako jej koncept?
Z čísel nám vyplývalo, že banka strácala dych. Jej potenciál bol vyčerpaný. Poštová banka obsluhuje asi tretinu seniorov na Slovensku. Tento segment však nerastie. Poštová banka bola silná v malých mestách a u vidieckeho obyvateľstva. Hľadali sme priestor pre jej ďalší rozvoj.
Prišli sme preto s novým brandom 365.bank ako digitálnou a mobile first bankou. Tá je zameraná na mestskú a mladšiu klientelu. Pred dvomi rokmi navyše prišiel veľký switch. To, čo sme mali plánované na neskôr, urýchlil Covid-19 a digitalizácia. Rozhodli sme sa, že značky vymeníme. Nosnou značkou je odvtedy 365.bank a Poštová banka ďalej funguje na pošte a obsluhuje svoju tradičnú klientelu.
Osviežili sme marketingovú komunikáciu a začali sme rásť v segmentoch, kde sme predtým historicky neboli. Dnes s oboma značkami obsluhujeme celý trh od mladých cez strednú až po staršiu generáciu.
Ako vnímate úlohu banky v spoločnosti? Môže na seba prebrať časť zodpovednosti za celospoločenský rozvoj?
Banky majú v ekonomike nezastupiteľnú úlohu. Je to kanál, cez ktorý prúdia všetky peniaze. Ich rola je nenahraditeľná. Robustnosť bankového sektora navyše vytvára pocit bezpečia a stability. Preto majú banky svoj diel zodpovednosti aj za celú spoločnosť.
Banky vedia, že majú hlas, ktorý je počuť. Vytvára to príležitosť hovoriť aj o spoločenských témach. V našom prípade to boli témy zamerané na ekológiu, boj proti šíreniu hoaxov a lží či podporu myšlienky ísť voliť. Mali sme kampaň aj za očkovanie, čo sa stretlo z rôznymi reakciami. Myslím si však, že banky majú do spoločenskej diskusie aktívne vstupovať.
Banka ako galéria
Niektoré banky sú aktívne aj pri podpore kultúry. Ako je to u vás?
Založili sme Art fond, ktorého cieľom je práve podpora kultúry. Neskôr z neho vznikla zbierka, ktorá na Slovensku chýbala. Na trhu by sa firmy, ktoré systematicky robia niečo podobné, dali spočítať na prstoch jednej ruky. Vo svete je však štandardom, že každá veľká firma podporuje umelcov a umenie.
Naším zámerom je budovať zbierku povojnového umenia, teda slovenskej avantgardy a neoavantgardy. Išlo o obdobie tvrdého socializmu, no boli v ňom umelci tvoriaci veci typické pre svetové umenie. To je veľmi unikátne. Nie sú takí známi, ako by mali byť. Dnes máme v zbierke 350 diel, čo z nej robí jednu z najväčších kolekcií tohto prierezového obdobia.
Diela zo zbierky Art Fond sú rozmiestnené aj v priestoroch 365.bank. Foto: Marek Mucha
Dajú sa diela niekde vidieť?
Diela sa pravidelne objavujú na výstavách štátnych aj súkromných inštitúcií. Napríklad v Galérii mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérii, Kampe či Fait Gallery. Robíme aj samostatné expozície – takou bola napríklad výstava Snívaj! v GMB.
Pravidelne zapožičiavame diela na medzinárodné výstavy. Aktuálne je to napríklad dielo Márie Bartuszovej na výstave v Rudolfine Praha. Tento rok sme sa rozhodli, že niektoré z nich umiestnime aj v priestoroch banky. Je to lepšie, ako by mali byť niekde v archívoch.
Netradičný „doplnok“ kancelárie
Čo vy a umenie? Venujete sa mu aj v súkromí?
Moja manželka má umenie vyštudované, pôsobila v aukčnej sieni Sotheby’s. Priznám sa, že všetky diela, ktoré som zbieral predtým, ako som ju spoznal, som už rozdal (smiech). Pochopil som, že to treba robiť inak. Začal som veciam rozumieť. Ľudia sa vám snažia predať hocičo a tvrdiť vám, aký je za tým úžasný umelec.
Musíte sa však naučiť rozlíšiť medzi tým, čo je hĺbka, kde umelec do diela naozaj niečo dal, a tým, čo je len dekoratívny doplnok. Toto mi veľmi pomohlo. Za posledné roky sa nám podarilo pozbierať veľmi kvalitné diela.
Vo vašej kancelárii máte klavír. Hráte na ňom aktívne?
Áno. Pred štyridsiatkou som si povedal, že za posledné obdobie som sa nič nové nenaučil. Potreboval som si dať novú výzvu, a tou bol klavír. Musím povedať, že na začiatku mi viac bral, ako dával. Dnes sa mu s prestávkami venujem už päť rokov a je pre mňa obrovským relaxom. Zahrám si aj v práci.
Andrej Zaťko sa začal učiť hrať na klavíri až po štyridsiatke. Foto: Andrej Mucha
Čomu sa v súkromí ešte venujete?
Na škole som veľmi trpel pri povinnom čítaní. No veľa vecí príde vekom. Dnes prečítam veľa kníh. Veľmi ma bavia.
Aký žáner čítate?
Sci-fi.
Ako mať viac času? Robte menej chýb
Ako si človek pri vedení banky dokáže nájsť čas na rôznorodé záľuby? Topmanažéri sa často sťažujú na to, že robia 12 hodín denne, šesť dní v týždni.
Prichádza to s vekom. Keď som bol mladý, pracoval som veľmi tvrdo. Teraz si uvedomujem, že väčšina z času išla na to, že som robil chyby a učil sa z nich. No čím je človek starší, tým robí chýb menej. Stačí mu teda na prácu menej času.
Podstatné je stanovovať si ciele. Tak ako si poviete, že máte ambíciu niečo dosiahnuť v práci, musíte si povedať, že chcete byť v živote šťastný a venovať sa záľubám. Je dobré si cieľavedome plánovať, že sa idete niečomu venovať.
Mám napríklad kúpené permanentky do divadiel a naozaj tam chodím. Potrebujem mať vo veciach systém. Mám to naplánované a idem za tým. Inak by bolo vždy niečo dôležitejšie, čo by bolo treba urobiť.
Ja svoju prácu milujem, no nie som jej otrok. Práca mi dáva veľa energie, no aj mi ju berie. Musím nájsť jej protiváhu. Treba si nájsť aktivity, ktoré vám prinášajú balans. Pre mňa je to dnes aj klavír.
Je to podobné, ako s deťmi. Tiež vám veľa energie dávajú, no aj vám jej veľa berú. Viete však, že im dávate niečo do života. Chcete ich niečo naučiť a vychovať tak, aby mali dobrý život.
Trend rovnováhy súkromného života a práce je dnes aktuálnou témou. Nie všetkým sa ju však darí nájsť. Čo by ste im poradili?
My vo východnej Európe máme veľmi vysoké pracovné tempo v porovnaní s južnou alebo západnou Európou. Nemám pritom pocit, že by tam mali nižší výkon. Len si vedia prácu lepšie rozdeliť. Porovnajte si výkon poobednej porady s tou rannou. Rozdiel je obrovský.
Platí teda, že menej času v práci môže znamenať vyšší pracovný výkon?
Som presvedčený, že áno. Večer sa s nejakou pracovnou úlohou môžete trápiť hodinu a ráno by ste ju mali hotovú za 15 minút.
Rôznorodosť pomáha tímom
Akými ľuďmi sa v tíme obklopujete?
Pri výbere zamestnancov potrebujem z človeka cítiť nadšenie a drive. Musí v ňom byť niečo zaujímavé. Potrebujem cítiť, že máme spoločné hodnotové nastavenie. Toto je však len záverečná kontrola toho, že HR oddelenie si urobilo svoju prácu dobre. Musia byť teda splnené formálne a odborné požiadavky.
Skladáte si tím z rôznych typov osobností?
Áno. Je to ťažšia cesta, no viac perspektívna. Myslím si, že osobnostná diverzita je pre tímy veľmi dôležitá. Pojem diverzita sa teraz dosť pretláča, čo niekedy pôsobí až umelo, no je pre budovanie tímu veľmi dôležitá.
Ste liberálny typ manažéra?
Niekedy až príliš. (smiech)
Nie som otrok práce, hovorí Andrej Zaťko. Foto: Marek Mucha
Osobná výzva – vysnívaný dom
Čo by bolo vašou alternatívnou kariérou, ak by ste sa mali rozhodnúť dnes?
Ak by som nebol bankár, bol by som určite architektom. Architektúra ma vždy fascinovala. Mojím snom bolo vlastniť niečo historické. Kúpil som preto pamiatkovo chránenú budovu na bratislavských Palisádach. Neviem, či by som to urobil znova. (smiech)
Väčšinou sa ľudia takýchto objektov zbavujú…
Žiaľ, je to tak. Vediem štvorročný boj s byrokraciou. Štát ľuďom, ktorí chcú niečo zachovať, hádže polená pod nohy. Prešiel som však povoľovacím procesom, rekonštruujem a na konci budeme mať možno ako rodina aj peknú galériu.
Je to rekonštrukcia s ohľadom na pôvodnú podobu. Príkladom je fasáda, ktorú robili majstri podľa starých postupov. Piesok sa preosieval cez množstvo sít. Nepoužívali sme žiadne syntetické materiály. Uplatňujeme teda stavebné postupy z roku 1890, keď dom vznikal. Výsledná podoba fasády je však nádherná.
Chystáte sa v najbližšej dobe vrhnúť na nejakú novú záľubu?
Zatiaľ plánujem rozvíjať tie záľuby, ako doteraz. Čoraz viac si však užívam aj samotu. V práci denne absolvujem množstvo stretnutí a interakcií s ľuďmi. Protipólom je pre mňa nájsť si čas pre seba a tráviť ho sám.
Kde sa vám to darí?
Na chate na samote v horách. Tam dokážem absolútne vypnúť a môžem tento nerušený čas využiť na usporiadanie myšlienok. Umožňuje mi to rozmýšľať nad vecami inak.
