Nový biznis, ale aj milióny investované do modernizácie. Oldřich Kubišta šéfuje sieti multiplexov Cinema City v Poľsku, Česku, ale aj na Slovensku. Pre Forbes prezradil zákulisie kino biznisu.
Druhý najväčší kinoreťazec na svete Cineworld sa po pandémii pasoval s ťažkými časmi a prešiel bankrotom. Dcérska firma reťazca Cinema City je populárna aj na Slovensku a pod palcom ju má práve Oldřich Kubišta. V rozhovore prezradil, ako sa sieť kín dostala z pandemického knokautu, ale aj to, ako vyzerá evolúcia kinozábavy v 21. storočí v kontexte miliónových investícií. A prečo sa v Bratislave neujal koncept VIP premietaní?
Krásna otázka, som veľkým filmovým fanúšikom, ale aktuálne už som viac biznismenom.
Určite, Jedna bitka za druhou od Paula Thomasa Andersona. Je to geniálny film.
Deväť z desiatich.
Bola to bezprecedentná situácia, na začiatku nikto nevedel, čo od nej čakať.
Pamätáte sa na moment, keď sa začali objavovať prvé protipandemické opatrenia?
V tom čase som bol v Poľsku a z médií sa začali šíriť prvé správy o covide. Ešte ráno som volal jednému známemu na ministerstvo a pýtal som sa, či sa môže stať, že nás pre protipandemické opatrenia môžu zavrieť. Odpovedal, že to určite v žiadnom prípade a že ide o novinársku kačicu.
Okolo obeda sa však v televízii začala tlačovka, na ktorej vystúpila celá poľská vláda aj s premiérom. S tým, že od zajtrajška sa všetko zatvára, a to vrátane nákupných centier a kín. My sme si v tom čase mysleli, že ide o opatrenia na niekoľko týždňov, a sami vieme, ako dlho to celé trvalo.
Najhoršie na tom bolo, že sa samotné opatrenia časom uvoľňovali a zase sprísňovali, čo malo práve pre kiná katastrofálne následky. Iné profesie – ako retail, gastro, turizmus – mohli otvoriť a zavrieť.
Kino tak fungovať nemohlo.
Vôbec. Najviac sme však boli postihnutí samotným výpadkom filmov. Keď producent pripravuje do kín film, musí vedieť, že sa zaplatí predajom lístkov. Samotná kampaň filmu aj s prípravou totiž môže trvať približne od pol roka do 12 mesiacov. Ak ide o blockbuster v programe kín, tak ďalší polrok.
Všetko má určitý proces, ktorý trvá nejaký čas. Keďže sa kiná otvárali a zatvárali, producenti si to nemohli dovoliť, a tak začali s odkladaním premiér. Čím dlhšie situácia trvala, tým to bolo pre nás náročnejšie. S tým súvisia aj výdavky našej spoločnosti v podobe fixných nákladov.
Predovšetkým bola firma viazaná aj úvermi, ktoré boli spojené s akvizíciou z roku 2017 a 2018 za 3,6 miliardy dolárov.
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Chapter 11
Išlo o spojenie britského a amerického reťazca Cineworld a Regal, čím sa firma stala druhým najväčším hráčom na svete.
Áno, presne tak. Postupne došlo k takému tlaku na cash flow, že sa to skrátka už ďalej nedalo zvládnuť. Pre nás išlo o zlomový moment a po tomto tlaku spoločnosť musela pristúpiť k takzvanej Chapter 11. Ide o krok, pri ktorom dôjde k úplnému finančnému očisteniu.
Táto súčasť americkej legislatívy spoločnosti dovoľuje ochranu pred veriteľmi. Tá však platila len na území Spojených štátov.
Áno, v rámci Regal Entertainmentu, ktorého sme všetci súčasťou. V tom čase už dlh prevýšil osem miliárd dolárov. Veritelia boli však čiastočne zabezpečení.
Išlo o rôzne fondy, ktoré investovali do akvizícií či rastu. Mali možnosť získať majetok spoločnosti výmenou za nesplatený dlh. Samozrejme, tomuto sa náš bývalý globálny top manažment s vlastníckymi podielmi chcel vyhnúť, ale s postupným nárastom dlhu to už jednoducho nešlo.
Ako konkrétne „Chapter 11“ ovplyvnil pôsobenie spoločnosti na americkom trhu?
Cieľom ustanovenia je, aby v rámci Spojených štátov došlo k ochrane spoločností, ktoré majú šancu po reštrukturalizácii naďalej normálne fungovať.
Tým by boli ochránené pracovné miesta a priemysel. Existujúci majitelia však pri tomto procese prichádzajú o všetko. V praxi to znamená, že držitelia akcií, keďže spoločnosť bola kótovaná na londýnskej burze, akcie stratili a prevzali ich veritelia. Teda rôzne finančné fondy. Tie sú dnes po určitých štrukturálnych zmenách vlastníkmi spoločnosti.
Nový začiatok
K tejto situácii došlo na území Spojených štátov. Ako sa vyhlásenie bankrotu a ozdravovanie dotklo európskej divízie siete kín?
V Európe pôsobí naša sieť kín pod značkou CCI, teda Cinema City International, ktorá je zastúpená v Poľsku, Česku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Slovensku a Izraeli. Po prvé, ak to bolo z hygienických dôvodov možné, zostali sme v prevádzke.
Po druhé, ako som spomínal, bol v skupine obrovský tlak na cash flow. Tým pádom sme teda všetci fungovali v móde takzvanej servisovej kontinuity. Poskytovali sme služby, ale v tomto období sa realizovali len obmedzené investície. Práve počas obdobia „Chapter 11“ sa spoločnosť zbavila akýchkoľvek dlhov a získala nové financie v hodnote asi 1,9 miliardy dolárov. Vďaka tomuto sa mohla naštartovať k novému rastu.
Pre našu spoločnosť ide o nový začiatok a museli sme prehodnotiť fungovanie samotného biznisu. Česko a Slovensko patrili po pandémii k najrýchlejšie sa zotavujúcim trhom v skupine, čo nám umožnilo udržať líderskú pozíciu a pokračovať v lokálnych investíciách.
Čo to znamená?
Museli sme prehodnotiť, akým smerom sa po covide obmenili preferencie zákazníkov.
Na čo ste prišli?
Povedzme, že sa presunuli od veľkokapacitných sál skôr k prémiovým a zážitkovejšiemu konceptu. Je síce potrebné zostať dostupný, ale je potrebné posunúť a vylepšiť samotný zážitok. Teda aby to dalo ľuďom niečo, čo nemajú doma v obývačke. Pohodlie a aj technológie na lepšej úrovni, ako ich majú ľudia doma.
Foto: archív CC
Nový biznis
Keď sa kiná opäť otvorili a na filmy začali prúdiť prví diváci, teda aj tok financií, ako ste sa k tomu postavili ako manažér? Akú taktiku ste zvolili? Do čoho investovať? Kde utiahnuť opasok?
Pre nás to bol reštart. Na začiatku bolo potrebné urobiť nutné veci ako udržanie zamestnancov. Museli sme sa postarať aj o biznis development, napríklad v Poľsku sme začali nahrádzať nestabilný prísun filmov zdrojmi alternatívnych príjmov.
Akým spôsobom?
Z akejmsi „núdze cnosti“ sme v Poľsku začali budovať sieť moderných videoherní, ktorých tu máme okolo 15 a generujú naozaj zaujímavý obrat.
Ide o koncept len v Poľsku, alebo ho rozšírite aj do ďalších krajín?
V súčasnosti ho rozširujeme aj do Českej republiky a do ďalších krajín, vrátane Slovenska. V týchto herniach nájdete klasické arkádové automaty, virtuálnu realitu a ďalšie videoherné automaty. Hľadali sme rôzne alternatívne cesty príjmov, no gro biznisu je naďalej kino a filmy.
Foto: archív CC
Pozastavme sa pri koncepte videoherní. Koľko ste ich otvorili v Čechách?
Štyri.
Priestorovo sa nachádzajú v interiéri multiplexov?
Áno, keďže sa stavajú na ploche tri- až päťtisíc štvorcových metrov. Naše videoherne zaberajú približne od 200 do 300 štvorcových metrov.
Arkádové herne smer Slovensko
Kde podobné herne plánujete otvoriť na Slovensku?
Nechcem predbiehať a narušiť rokovania s prenajímateľmi v obchodných centrách bez toho, aby sme s nimi uzatvorili oficiálne zmluvu. Ideálne to chceme zaviesť do všetkých našich multiplexov na Slovensku.
Ako sa taký koncept oplatí biznisovo? Viete to ilustrovať na číslach na poľskom trhu?
Môže to reprezentovať niekoľko percent z obratu kina. Vzhľadom na výpadok filmov po covide išlo o dôležitý zdroj príjmu.
Z hľadiska zisku ide o stovky tisíc eur mesačne?
Ide o nižšie jednotky miliónov ročne. Ak to teda ilustrujem v rozsahu Poľska.
Foto: archív CC
Od kvantity ku kvalite
Vráťme sa do súčasnosti, teda obdobia po pandémii. Spomínali ste, že sa spoločnosť aktuálne nesústreďuje na kvantitu, ale skôr na kvalitu a prémiové služby. Ako to vyzerá v praxi?
Najmä na západných trhoch sme mohli sledovať trend zavádzania plne sa rozkladajúcich kinosedačiek. V USA prebieha rozsiahla konverzia sál na plne polohovateľné sedenie, na mnohých trhoch je to dominantný trend.
Ako postupuje modernizácia kinosál v súčasnosti? Na čo sa Cinema City aktuálne zameriava? Aj na audiovizuálnu technológiu alebo skôr na pohodlie diváka?
Vyhodnotili sme, že trhový podiel kín v rôznych západných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, kde inštalovali podobné moderné sedačky, išiel hore a klienti ich výrazne preferujú.
Ako vyzerá cenotvorba pri zavádzaní prémiových sedačiek? O koľko stúpne cena lístka oproti klasickému sedeniu?
Podobnú analýzu sme si, samozrejme, robili a taktiež sme sa pozerali na to, koľko sa za podobné služby účtuje na iných trhoch. Každý mikrotrh v každej krajine je trochu iný a je potrebné stanovovať cenu podľa lokálnej situácie a demografie.
Prieskumy hovoria o tom, že podobnú službu preferujú rôzne skupiny obyvateľstva, napríklad manželské páry a klienti od 27 do 40 rokov. Ide o rôzne čriepky z prieskumu, ktoré máme, ale stále sa s tým učíme pracovať. Samotný príplatok je okolo 20 až 30 percent.
Samozrejme, nie vždy a existujú výnimky. Rôzne kiná na základe určitej cenovej flexibility aj na základe segmentu divákov určujú samotnú výšku ceny.
Je teda rozdielna cena za podobné služby v Prahe, Liberci, Bratislave či Varšave?
Áno, presne tak.
V rámci modernizácie pribudli luxusnejšie sedačky za príplatok. Foto: archív Cinema City
Misia modernizácia sedačiek
Kde všade ste zaviedli spomínanú modernizáciu služieb?
Vzhľadom na to, že samotná sedačka sa už na trhu používa, naša spoločnosť v rámci stratégie a pozície na trhu musela prísť s niečím naozaj unikátnym a exkluzívnym.
Podobne ako máme IMAX, 4DX, Superscreen a VIP, chceli sme priniesť niečo nové. Preto naši inžinieri a šéf konštrukčného oddelenia z Veľkej Británie navštívili okolo 50 rôznych producentov, prezreli si 190 modelov sedačiek a precestovali asi 22 krajín. Skúšali napríklad aj sedačky pre aerolinky alebo pre kiná a rôzne iné účely.
Na čo ste prišli?
Prišli sme na to, že najlepšie bude, ak si sedačku zostrojíme sami. Výhodou je, že sme globálnou značkou, čo sa nám hodilo aj pri nájdení vhodného producenta. Práve tento producent spolu s nami vyvinul sedačku, ktorá sa aktuálne nachádza v sále v bratislavskom Auparku, ale aj v Liberci.
Neobávali ste sa, že vývoj sedačky bude pre vás neznámym územím, kde sa dá ľahko popáliť?
Určite. Túto tému som riešil už vo svojej dizertácii, ktorá sa týkala práve moderných kinosedačiek. Dá sa povedať, že pri zavádzaní nových vecí máte určitých pionierov, early followers a late followers.
Kam sa radí Cinema City?
Vo východnej Európe sme podľa konkrétneho trhu buď pionieri, alebo early followers, no postupujeme opatrne. Nevymenili sme všetky sedačky vo všetkých kinosálach zo dňa na deň, ale skúšame rôzne koncepty. Pristupujeme napríklad k rôznym modelom modernizácie.
K akým?
Môžete takto modernizovať celé kino, no hrozí, že sa limitujete kvôli skupinám, ktoré túto službu nechcú. Ďalším variantom je, že v jednej kinosále nakombinujete bežné sedačky s komfortnejšími a polohovateľnými.
Ideálny koncept
Ktorá verzia je ideálna?
Zatiaľ skúšame a meriame. V Poľsku sme týmito sedačkami vybavili päť sál z 18 v multiplexe v Poznani, v Auparku sme comfort sály zaviedli koncom minulého roka. V Liberci sme ich od dnešného dňa implementovali v celom kine. (rozhovor prebehol začiatkom novembra – pozn. red.).
Existujú však rôzne variácie. Napríklad v jednej sále môžete zaviesť aj dva druhy podobných sedačiek. Alebo oddelíte sály s bežnými a polohovateľnými sedačkami. Sú rôzne modely. Aktuálne sme v procese, keď meriame vplyv variácií.
Dospeli sme zatiaľ k tomu, že ak disponujete dostatočným počtom sál, je najefektívnejšie mať vybrané sály s komfortnými sedačkami a sály s bežnými.
Biznisovo sa teda neoplatí mať sály so zmiešanými sedačkami?
Prekvapujúco nie. Aj na príkladoch čerpajúcich od konkurencie sa tento model ukázal ako najmenej efektívny. Budeme to však skúšať, dokonca máme už naplánované aj kiná s podobným konceptom.
Cinema City v Auparku ponúka nový gastro koncep. Foto: archív Cinema City
Milióny eur
Viete vyčísliť, koľko investovala Cinema City práve do modernizácie prémiových kinosál?
Ak hovoríme len čisto o modernizácii spomínanej sedačky, tak prerobiť priemerne veľkú sálu nás stojí približne pol milióna eur.
Koľko sál ste takto modernizovali?
Ak hovorím len o Poľsku, Česku a Slovensku, je ich viac než 10.
V tejto lokalizácii tak hovoríme o investícii v nižších jednotkách miliónov eur?
Presne tak.
Lokálne verzus masové kino
V čom sa slovenský trh kinozábavy líši napríklad od českého či poľského?
Určite na Slovensku „fungujú“ iné filmy. Nehovoriac o tom, že v každej krajine sú obľúbené iné lokálne tituly.
Nedávno to bol napríklad Miki a Černák, potom Otec Terezy Nvotovej.
Áno, aktuálne to je zase film Nepela. Každá krajina má svoje skvelé filmy. Podobne to je aj v Poľsku. Ide o obrovský domáci filmový trh a ročne vyprodukujú do kín okolo 70 premiér. 10 až 20 z nich sú historické veľkofilmy, ale aj trilery či akčné filmy. Česi majú radi zase svoje romantické komédie.
Páčia sa lokálne snímky aj naprieč trhmi? Napríklad slovenský film sa ujme v Poľsku?
Bohužiaľ, nie. Je to však škoda.
Pristupujete k tomu aj z hľadiska biznisovej taktiky? Keď Miki nemá návštevnosť na českom trhu, stiahnete ho z kín skôr a, naopak, na Slovensku ho v programe podržíte aj niekoľko mesiacov?
Presne tak. Program robíme na týždennej úrovni. Každá kinosieť funguje spôsobom, že sa analyzuje situačný divácky záujem. Podľa toho nechávame dlhšie v programe predstavenia, ktoré sú divácky úspešné, a tie, ktoré sa nepáčia, nahradíme novinkami. Počas jedného týždňa dorazia do kín asi tri novinky.
Robo Homola
Analyzujete si kinodistribúciu aj na ročnej báze?
Samozrejme, robíme si na základe plánu premiér aj ročný budget a ten na začiatku každého mesiaca prehodnocujeme, keďže sa premiéry často posúvajú.
Ako fanúšika vás napríklad biznisovo nehnevá, že Jedna bitka za druhou síce je očakávaným oscarovým hráčom, ale v tržbách prepadla?
Vieme už odhadnúť, ktorý film bude mať úspech, ktorý nie a ktorý má tzv. long legs. Sú to filmy, ktoré máme nasadené v programe aj mesiace po premiére. Aktuálne to je napríklad stále F1 s Bradom Pittom. Tá skrátka ide stále.
Pri niektorých značkách, ako je napríklad Marvel, viete, že priláka do kín určitú skupinu. Pri podobných filmoch platí určitý divácky vzorec.
Časť divákov ho musí vidieť hneď prvý víkend. Na film sa veľmi tešili, chceli ho vidieť medzi prvými, aby to mohli zavesiť na sociálne siete, a niektorí, aby sa vyhli spoilerom, ktoré po premiére zaplavia internet. Prepad – drop – návštevnosti po prvom víkende je potom výraznejší. Potom sú takzvané trvalky, ako spomínaná Formula.
Ako zarobiť na filme?
Čo je základným pravidlom na to, aby ste na filme zarobili?
Záleží určite na samotnom distribútorovi, ktorý filmu zaisťuje kampaň, promo a PR. To má, samozrejme, obrovský vplyv na konkrétny film v kinách.
Zle uchopená kampaň môže „zadusiť“ záujem o film?
Určite bolo množstvo filmov, pri ktorých bola podcenená marketingová kampaň. V rámci ponuky multiplexov máme pomerne veľa kinosál, a tým dokážeme vcelku dlho držať širokú ponuku filmov.
Robo Homola
V Bratislave sa prémiový koncept neujal
Všimol som si, že v prémiových službách v Cinema City v Bratislave došlo k zmene. Pôvodne ste priviedli koncept VIP All Inclusive, ktorý ste však zmenili na nižšiu prémiovú triedu VIP Light. Prečo?
Opäť to vyplýva z analýzy trhu. Ponúkame rôzne koncepty VIP služieb a prispôsobujeme ich lokálnym preferenciám. Napríklad koncept, ktorý máme tu na Chodove (v pražskom multiplexe Westfield Chodov – pozn. red.), je VIP koncept All Inclusive, ktorý ponúka komplet teplé jedlá v cene lístka. Odkedy sa to tu otvorilo, teda od roku 2017, tento koncept je stále veľmi obľúbený. Často je aj vypredaný.
Prečo sa neujal v Bratislave?
Po tom, čo bol koncept na Chodove úspešný, chceli sme ho priniesť aj do kina v Eurovei. Na základe lokality a profilu nákupného centra sa nám zdalo, že ide o skvelé miesto, kam koncept priniesť. Išlo o najlepší typ polohovateľných sedačiek a plný prístup k jedlám.
To všetko v cene lístka. Podľa môjho názoru neboli až také vysoké, pohybovali sa niekde pod 30 eur. Bohužiaľ, zákazníci v Bratislave tento model neprijali. Stalo sa nám to však aj v Poľsku, napríklad v Krakove. Podobne ako v Poľsku, aj v Bratislave sme museli koncept obmeniť. Namiesto teplého jedla ako pizza sú v ponuke typické kino snacky ako nachos, popcorn a dajú sa dokúpiť alkoholické nápoje ako pivo.
Robo Homola
Čo je za tým?
Zaujímalo by ma, či ste pri procese modernizácie narazili na určitú nášľapnú mínu. Dá sa povedať, že ňou môže byť riziko, že nie každý koncept sa ujme na všetkých trhoch?
Presne tak.
Prišli ste na to, prečo tento koncept nefungoval práve v Bratislave?
Je to zaujímavá otázka, máme na to rôzne teórie. Ale sú to teórie, tak by som o nich nerád špekuloval.
Môže sa to týkať práve kúpnej sily Slovákov?
Keďže sme koncept zaviedli v Eurovei v Bratislave, nepovedal by som, že to spôsobila práve kúpna sila. Určitý typ ľudí skrátka nechce byť zaviazaný tým, že si musia jedlo zaplatiť v rámci lístka.
Cinema City bez IMAX-u
Cinema City na Slovensku nemá formát kina IMAX, len vaša konkurencia Cinemax v OC Bory. Nerozmýšľali ste nad zavedením IMAX-u aj na Slovensku?
Sieť troch kín na Slovensku sme prevzali v roku 2011 od Palace Cinemas. V tom čase sála IMAX v týchto kinách nebola. Vzhľadom na to, že klienti očakávajú, že podobná sála bude mať určitú výšku a kapacitu a určité stavebné usporiadanie, nebolo úplne ľahké napasovať IMAX do existujúcich priestorov.
Vízia IMAX-u na Slovensku vás úplne opustila?
Nepovedal by som, že nás úplne opustila, ale myslím si, že jeden IMAX, vzhľadom na svoju veľkú kapitálovú náročnosť na investície, na Bratislavu stačí. Konkurencia stavala úplne nové kino a mohli tak zrealizovať aj IMAX.
Aké máte plány na slovenskom trhu v blízkej budúcnosti?
Do Slovenska sme naozaj výrazne investovali a niektoré kiná sme rekonštruovali už pred covidom. Výraznou prerábkou prešiel multiplex v Auparku, kde sa tiež zaviedli nové moderné sedačky, ale aj nové Cinema bistro, čo je určitou verziou VIP zóny, akú máme aj na Chodove v Prahe. Rozšírili sme v roku 2023 aj multiplex v Eurovei a v súčasnosti má 18 sál.
Plány so Slovenskom
Chystáte otvoriť ďalšie kiná na Slovensku?
Slovenský trh je pomerne saturovaný, čo sa dá do istej miery povedať aj o Českej republike. V Česku máme jednu kinosálu na 20-tisíc obyvateľov, na Slovensku to je 25-tisíc. V Rumunsku to je, naopak, až 40-tisíc na jednu sálu.
Pri pohľade na Rumunsko tak vidíme, že má ešte veľký potenciál, vyslovene tam je diera na trhu. V Čechách alebo na Slovensku je však už potrebné hľadať zaujímavý lokálny trh. Keďže už nie je možnosť exponenciálne rásť, namiesto rozširovania sa sústreďujeme na zlepšovanie domácej ponuky.
Zároveň však máme stále otvorené oči a trh sledujeme. Predsa len by sme veľmi radi na Slovensku našu stopu ešte rozšírili.
Dúfam, že naše tri multiplexy v Bratislave nie sú na Slovensku poslednými, ale zároveň si nemyslím, že tu je ešte priestor na veľkú plošnú expanziu našich kín. Sledujeme však všetky možnosti.
Robo Homola
Miliónová investícia
Môžete naznačiť, akú sumu Cinema City investovalo do modernizácie siete na Slovensku?
V prípade Eurovey sú to vyššie jednotky miliónov eur. Išlo v podstate o otvorenie nového kina vedľa starého kina a k tomu ešte vynovenie starého kina.
Oplatilo sa investovať do prerábky kín v Eurovei z hľadiska aktuálnych tržieb, ktoré multiplex generuje?
Áno, určite. Eurovea má v súčasnosti veľmi vysokú návštevnosť a po rekonštrukcii zaznamenala dvojciferný nárast návštevnosti.
Vynaložená investícia sa vám v tržbách už vrátila?
Vracia sa to podľa plánu, kiná sú však kapitálovo veľmi náročné investície. Bariéra vstupu je obrovská a návratnosť určite nie je taká, aká bola pred 20 rokmi, a naozaj sa počíta na vyššie jednotky rokov.
Strata slovenskej vetvy
Podľa hospodárskych výsledkov divízie Cinema City sieť za minulý rok tržbami rastie (11,4 milióna eur – pozn. red.), ale je v strate 564-tisíc eur. Súvisia červené čísla firmy práve s investíciami do modernizácie?
Áno, samozrejme, chystáme sa to však preklopiť. V tomto roku som veľmi optimistický.
Plusové čísla tak očakávate už v roku 2025?
Áno, tak.
Evolúcia publika
V kinobiznise sa pohybujete viac ako 20 rokov. Ako sa za toto obdobie zmenili diváci a ich vkus?
Zmenili sa trochu preferencie filmov. Predtým klienti chodili „iba tak do kina“ a našli si tam niečo, až keď prišli. Dnes chodia už priamo na konkrétny film. Je potrebné divákov viac osloviť. Snažíme sa z filmov urobiť atraktívny a komfortný zážitok.
Viete ovplyvniť, ako prechádzajú tituly z kín na streamovacie služby?
Keďže patríme medzi dvojku kinoreťazcov na svete, naši globálni top manažéri sú členmi rôznych asociácií kín a filmových združení.
Hovoria tak priamo na najväčších kinoeventoch a rokujú aj za zatvorenými dverami so zástupcami filmových štúdií. Vedia aj podobnou formou ustáliť filmový model, ktorý je najlepší pre všetkých.
Biznis na dvoch nohách
Akú časť obratu vašich kín tvoria práve príjmy z gastra? Teda predaj snackov ako popcorn, kola a podobne?
Kino stojí na dvoch nohách. Prvou sú vstupenky. Z nich sa musia tržby ešte deliť medzi kino a distribútora. Z ceny vstupenky kinám zostane naozaj veľmi málo. Druhým pilierom je F&B, teda ponuka nápojov, teplých jedál a ďalších služieb, ak odhliadneme od príjmov z reklamy.
Ako pracujete s cenotvorbou lístkov? Kedy uznáte za vhodné, že je čas zvýšiť cenu lístkov?
Chceme, aby sa u nás všetci cítili vítaní, a nechceme, aby bolo kino len nejakou predraženou zábavou. Samozrejme, tu musíme balansovať s faktom, že kino je prevádzkovo a aj investične veľmi nákladný biznis. Stačí, keď si vezmeme nájmy v nákupných centrách.
Vzduchotechnika, premietačky, osvetlenie, „popcornovače“. Ide o energeticky veľmi náročné technológie. Poskytujeme služby, a preto potrebujeme aj kvalitných a lojálnych ľudí. Všetci vieme, aká je inflácia, ako rastú ceny energií.
Toto všetko musíme zohľadňovať v cenách vstupeniek, chceme však naďalej zostať cenovo atraktívni. Skúšame aj rôzne cenové modely. V Čechách sme zaviedli model takzvaných cenových zón.
Lacnejšie lístky
Čo to znamená?
Je to rozšírené už vo viacerých západných krajinách, v Európe, ale aj vo Veľkej Británii. Znamená to, že miesto v kine v najnižšom rade stojí sto českých korún, teda štyri eurá.
Čím vyšší rad, tým drahší bude lístok?
Áno, čím vyššie, tým väčšia cena. Najlepšie miesta sú za súčasnú cenu, teda 10 eur. Potom je tu aj stredná trieda, napríklad za sedem eur.
Budete tento model zavádzať aj na Slovensku?
Všetko analyzujeme, aktuálne sme to zaviedli v Čechách, no ide pre nás o neprebádané územie. Čo sa týka spomínaných sedačiek a aj nových formátov, skúšame rôzne modely, analyzujeme a to, čo funguje, zavedieme na ďalších trhoch.
Pozitívom je, že máme prístup k dátam z rôznych trhov. Vyhodnotili sme si tak, že ide o model, ktorý sa u divákov teší obrovskej obľube. Sami si určíte, koľko chcete dať za film v kine. Chcete chodiť do kina za štyri eurá? Tak si kúpite tie miesta, ktoré vám vyhovujú.
