Dnešný burzový svet pripomína mínové pole. Bez zranení ním prejde len malé percento neskúsených ľudí.
Ak majú mladí ziskuchtiví investori niečo spoločné, väčšinou sú to dve veci: nedostatok vstupného kapitálu a absencia skúseností.
Štatisticky drvivá väčšina neskúsených investorov končí v strate. V nevyspytateľnej burzovej džungli na nich totiž číha množstvo nástrah. Ktoré to sú a ako sa im vyhnúť?
Pri pohľade na zostatok bežného účtu sa nejednému zástupcovi generácie Z tlačia slzy do očí. Takto sa k vysnívanému Ferrari nedostane. Minimálne nie skôr než v deväťdesiatke. S tým rozhodne treba niečo urobiť.
V zdanlivo beznádejnej situácii však podáva pomocnú ruku kryptomenová burza Coinbase. „Práve sme postúpili na vyššiu úroveň. Perpetual futures sa už neobmedzujú na 20-násobok – privítajte 50-násobný pákový efekt,“ uvádza príspevok na sieti X.
A problém s obmedzeným kapitálom je náhle preč. Stačí si vybrať výnosné aktívum, využiť páku a môžete počítať zisky. Skratka k rýchlemu bohatstvu však v sebe skrýva nebezpečnú pascu.
Pákový efekt umožňuje investorom kontrolovať veľké pozície s malým vkladom. Mnohí z nich však ignorujú druhú stranu mince. Hoci tento nástroj skutočne zväčšuje potenciálne zisky, rovnako násobí aj straty. Pri pomere 1:50 stačí iba dvojpercentný pokles hodnoty aktíva na úplné vymazanie účtu.
To, čo sa začalo ako sľubný obchod, sa môže v priebehu sekúnd premeniť na finančnú nočnú moru. Páka mení investovanie na vysoko rizikovú špekuláciu.
Aj zdanlivo malý pohyb trhu proti pozícii investora môže viesť k výzve brokera na doplnenie jeho prostriedkov – margin call. Ak na apel nereaguje, broker jeho pozíciu automaticky uzavrie, čím zrealizuje jeho stratu.
Pri vysoko volatilných aktívach môže investor po neúspešnom obchode sprostredkovateľovi dokonca dlhovať peniaze. Páka sa v neskúsených rukách ľahko zmení na nebezpečnú zbraň.
Regulačné úrady a finančné inštitúcie zverejňujú štatistiky, ktoré jasne ukazujú, že obchodovanie s pákovým efektom vedie u väčšiny drobných traderov k stratám. Tieto údaje sa často objavujú v súvislosti s obchodovaním kontraktov na vyrovnanie rozdielov, teda CFD – Contract for difference.
Európsky úrad pre cenné papiere a trhy – ESMA – už v minulosti uverejnil údaje, ktoré málokoho potešia. Jeho analýzy ukázali, že 74 až 89 percent účtov malých investorov končí v strate.
Páka nabáda k impulzívnym rozhodnutiam a k prehnanému optimizmu, čo je v rozpore s racionálnym a dlhodobým plánom. Je to ako chôdza po tenkom ľade – stačí jedna malá chyba a končí to kúpeľom v extrémne studenej vode. Mala by preto byť výlučne výsadou skúsených obchodníkov, ktorí dokážu riadiť riziko.
Pre začínajúcich je to pasca, ktorá ich láka vidinou ľahko a rýchlo zarobených peňazí. V skutočnom svete je to však ilúzia.
Pasca nevlastnenia aktív
Ako sme už naznačili, s pákou úzko súvisí aj obchodovanie s CFD. Pri ich nákupe však investor nekupuje reálne akcie, ale iba uzatvára s brokerom zmluvu – kontrakt.
V podstate ide o stávku na to, ako sa bude vyvíjať cena daného aktíva, či už kryptomeny, akcie, komodity, alebo indexového fondu. Ak investor odhadne vývoj správne, broker mu vyplatí rozdiel. Ak sa však mýli, realizuje straty. Ako to vo väčšine prípadov končí, ukazujú štatistiky.
Kľúčové však je to, že pri CFD nemá investor žiadne práva spojené s vlastníctvom. Kým pri nákupe reálnych akcií sa stáva spoluvlastníkom firmy a investuje do jej budúceho rastu, pri kontraktoch iba špekuluje na krátkodobý pohyb ceny. Nemá žiadne hlasovacie práva ani nárok na výplatu dividendy. Tento aspekt robí z CFD nástroj, ktorý ho odlišuje od tradičného investovania.
Obchodovanie s kontraktmi je pre väčšinu retailových investorov extrémne rizikové a podobá sa skôr hazardu ako budovaniu portfólia spojeného s reálnym držaním aktív. Ide o stávkovanie, ktoré nepredstavuje riešenie neuspokojivej finančnej situácie, ale zdroj ďalších problémov.
S nulovým vlastníctvom sa však spájajú aj iné investičné tituly. Problém môžu predstavovať napríklad indexové fondy bez fyzickej replikácie či „papierové zlato“ ponúkané netransparentnými brokermi. Tituly nekryté skutočným vlastníctvom zvyšujú riziko portfólia. Sú totiž len pohľadávka, nie skutočné aktívum.
Pasca nulových poplatkov
Každý už zrejme počul o brokeroch, ktorí lákajú na nulové poplatky za nákup aktív. Znie to síce skvele, ale z prevádzkovateľov obchodných platforiem to nerobí samaritánov.
Pravda je taká, že neexistuje nič také ako obed zadarmo. Keď to tvrdí jeden z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia a nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, niečo na tom asi bude.
Brokeri tiež musia z niečoho žiť a ich cieľom je, samozrejme, zisk. Aj masívne reklamné kampane a konferencie v luxusných hoteloch musí niekto zaplatiť.
Na trhu fungujú dva typy biznis modelov – komisionálny a bezpoplatkový. Ak si broker neúčtuje poplatky za nákup, znamená to jediné, má vyšší spread, teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou. Nákupná cena – bid – je najvyššia hodnota, ktorú je kupujúci ochotný za konkrétne aktívum ponúknuť. Predajná cena – ask – je najnižšia hodnota, za ktorú je držiteľ ochotný akciu predať.
Investor pri nákupe titulu platí ask cenu a pri jeho predaji dostáva bid cenu. Rozdiel si zoberie broker ako svoj profit. Čím širší je spread, tým viac zarobí. Platformy, ktoré poplatky transparentne účtujú, majú rozdiely medzi nákupnou a predajnou cenou nižšie.
Skrytá poplatková politika však pôsobí psychologicky a motivuje investorov k častejšiemu experimentovaniu a vytváraniu nekonečného prúdu transakcií. Konečný účet tak môže byť nakoniec ďaleko vyšší ako u komisionálneho brokera. V skutočnosti teda ide o dobre premyslený spôsob, ako zarobiť viac.
Väčšina skúsených obchodníkov využíva účty, pri ktorých sa platí fixný poplatok za každý realizovaný obchod. Celkové náklady sú pre nich predvídateľnejšie a v konečnom dôsledku často aj nižšie. Naopak, začínajúci investori spravidla končia u no-commission brokerov.
Generácia Z je známa digitálnou zdatnosťou
Foto: Freepik.
Pasca „zaručených rád“
Väčšina investorov generácie Z sa spolieha na rady, ktoré nájdu v diskusiách v online priestore. Niektoré z týchto odporúčaní patria inej cieľovej skupine. Ďalšie sú príliš zjednodušené, neodborné alebo zavádzajúce. Niektoré majú dokonca znaky podvodného konania. Problém vzniká aj pri interpretácii poskytnutých rád.
„Mám titul MBA vo financiách. Napriek tomu som 99 percent svojich poznatkov získal mimo školy. Na to, aby ste sa naučili investovať, nepotrebujete titul. Potrebujete: 1. Túžbu po vedomostiach, 2. Pochopenie problematiky, 3. Wi-Fi. To je všetko,“ píše na sociálnej sieti X Brian Feroldi.
Takýchto a podobných „komplexných“ tipov je plný internet. Na snahe o vzbudenie túžby po poznatkoch a nabádaniu na vzdelávanie v investičnej oblasti, samozrejme, nie je nič zlé. Interpretácia takýchto odporúčaní však môže byť pre neskúseného investora chybná.
Spôsob prezentácie a zľahčovanie môže u cieľovej skupiny vyvolať pocit, že ide o extrémne jednoduchú disciplínu. Tou môže byť len pasívne investovanie, ktoré je však pre mladých obchodníkov príliš konzervatívne a zároveň extrémne nudné. Aktívny trading, ku ktorému generácia Z inklinuje, je naopak vrcholový šport.
Zjednodušené rady nereflektujú skúsenosti, úroveň vedomostí a už vôbec nie skutočnú situáciu investora. Nasledovanie internetových odporúčaní sa tak môže ľahko vypomstiť.
Do tejto kategórie patrí napríklad tweet Zoomera na sociálnej sieti X. „Môj kontroverzný názor: Nikdy by ste nemali držať hotovosť. Naozaj nikdy. Dobre, majte päťtisíc dolárov na bežnom účte. Ale každý jeden dolár nad túto sumu by mal pre vás pracovať. Mal by byť investovaný do rýchlo rastúcich technologických akcií,“ tvrdí samozvaný edukátor.
Položme si však otázku, odkiaľ pochádza prezentovaná suma? Je výsledkom sofistikovanej kalkulácie, ktorou Zoomer dospel k ustáleniu záveru, že potenciálne nepredvídateľné výdavky žiadnej osoby nebudú prevyšovať túto čiastku? Zrejme nie.
Ďalšia nezodpovedaná otázka je, ako zistil, že práve investícia do rýchlo rastúcich technologických akcií bude v budúcnosti prinášať nadštandardný výnos? Vychádza len z historickej výkonnosti tejto investičnej triedy alebo na určenie budúceho najvýnosnejšieho aktíva aplikoval prepracované modely fundamentálnej a technickej analýzy?
Odpovede na spleť vynárajúcich sa otázok sa pravdepodobne nedozvieme. Nad slnko je však jasnejšie, že nasledovanie možno aj dobre mienených, avšak nesprávne formulovaných alebo interpretovaných rád neprinesie ich čitateľom nadštandardnú výkonnosť. Skôr naopak.
Pasca emocionálneho rozhodovania
Človek nie je stroj a občas podľahne iracionálnemu správaniu, ktoré ho privedie k zbytočným chybám. Emócie môžu byť pri investovaní veľmi nebezpečné. Pre generáciu Z to platí obzvlášť.
Táto skupina totiž často nemá vybudovanú citovú stabilitu a je neustále konfrontovaná s pretlakom informácií zo sociálnych sietí a médií. Ten môže viesť k impulzívnym rozhodnutiam a investovaniu do aktív, ktoré sú práve in, bez hlbšieho pochopenia ich podstaty.
S fenoménom FOMO – Fear of Missing Out –, teda strachom z omeškania, sa stretávame stále častejšie. Investori sa naháňajú za „horúcimi“ titulmi. Nikto z nich nechce prepásť príležitosť, ktorá sa už nemusí zopakovať.
Emocionálne konanie často vedie k nepremysleným nákupom na vrchole cenového cyklu. Treba si však uvedomiť, že ani nákup kvalitnej spoločnosti nemusí byť dobrá investícia. Dôležitá je totiž cena, za akú sa akvizícia realizuje.
Ďalším prejav emocionálneho správania môže byť napríklad nedôvodná frustrácia z malej straty. Tá môže pokojne viesť k panickému predaju. Nie nadarmo sa hovorí, že najdôležitejší orgán investora nie je mozog, ale žalúdok. Generácia Z často necháva vlastnými pocitmi ovplyvňovať svoje investičné stratégie, čo je samo osebe recept na katastrofu.
Na úspešných investorov zas číha iný nepriateľ – eufória a prílišná sebadôvera. Aj medzi začínajúcimi či mierne pokročilými tradermi sa niekedy nájdu takí, ktorým sa podarilo urobiť reťaz dobrých obchodov. Ich okolie už o nich, samozrejme, vie, pretože ho o tejto skutočnosti neváhali bezodkladne oboznámiť.
K dosiahnutému úspechu im treba zablahoželať. Ak však k svojim rozhodnutiam nedospeli sofistikovane získanými informáciami, mali by pripustiť aj možnosť, že mali iba šťastie.
V takom prípade však neexistuje dôvod na to, aby sa ich sebavedomie nedokázalo vojsť do dverí. Investovanie bez stratégie a pokory môže v dlhodobom horizonte viesť k strate všetkých predchádzajúcich ziskov.
Záverečné odporúčania
Cieľom tohto komentára rozhodne nie je odradiť generáciu Z od investovania. Naopak, mladí ľudia v podstate ani nemajú inú možnosť, ako si zabezpečiť svoj budúci dôchodkový príjem touto cestou. Treba sa však na nej pokúsiť vyhnúť zbytočných chybám.
Zástupcovia generácie Z sa často zameriavajú na rýchle zisky. To ich vedie k častému obchodovaniu, „prepákovaniu“ pozícií a zbytočným špekuláciám. Namiesto toho by sa mali sústrediť na budovanie stabilného portfólia a dlhodobejší investičný horizont. Skutočné bohatstvo sa nevytvára zo dňa na deň, ale rokmi trpezlivej a disciplinovanej práce. Tento model je zvyčajne oveľa efektívnejší a menej stresujúci.
Neskúsení obchodníci by nemali ignorovať diverzifikáciu a budovať vyvážené portfólio. Investícia všetkých prostriedkov do jedného alebo dvoch aktív, ktoré im pripadajú sľubné, nemusí skončiť dobre. Stopercentný vklad do bitcoinu alebo do obľúbenej technologickej akcie môže síce priniesť rozprávkové zisky, vysoké je však aj riziko straty.
Pred každou investíciou si treba urobiť dôkladný prieskum – due diligence. Mnoho mladých ľudí sa spolieha na rady influencerov alebo na názory z online fór namiesto toho, aby si sami naštudovali finančné výkazy spoločností, ich obchodné modely alebo celkové trhové prostredie. Investujú len na základe toho, čo je práve trend, a úplne ignorujú fundamentálne ukazovatele.
Pre každý prípad treba mať pripravenú aj finančnú rezervu, ktorej výška by mala byť dostatočná na pokrytie nepredvídateľných výdavkov na obdobie niekoľkých mesiacov až pol roka. Prípadná negatívna životná udalosť bude v takom prípade omnoho menej stresujúca a nedonúti investora k predaju jeho aktív pod cenu.
Ako sme už naznačili, vyhýbať sa treba najmä emocionálnemu rozhodovaniu. Pri investícii do kvalitných aktív za rozumnú cenu nie je dôvod podliehať panike ani pri prepadoch. Tie treba naopak využiť na prípadné prikupovanie podhodnotených titulov. Ak investor pociťuje aj pri drobných poklesoch stres, má v portfóliu viac rizika, ako dokáže uniesť. A mal by to riešiť. Prepady o 20, 30 alebo aj 50 percent sú na trhu totiž pomerne bežné.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
