Slovenský bankový sektor má v súčasnosti jedno z najvyšších daňových zaťažení v Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z výsledkov porovnania výšky daní v jednotlivých krajinách EÚ, ktoré vo štvrtok zverejnila Slovenská banková asociácia (SBA).
Pripomenula, že viaceré krajiny únie pristúpili k zavedeniu dodatočného zdanenia bánk napríklad formou bankových odvodov. Od roku 2022 narástol počet takýchto nových daní o 100 percent. Dodatočné zdanenie bánk na Slovensku je účinné od januára 2024 a v tomto roku predstavuje jeho výška približne 340 miliónov eur.
„Podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením je na Slovensku vôbec najvyšší v EÚ a je viac ako 2,5-krát vyšší ako priemer EÚ. Vysoký je aj ukazovateľ podielu výšky odvodu k celkovým aktívam, ktorý je dvakrát vyšší ako priemer EÚ,“ vyčíslila asociácia.
Slovensko má druhú najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa. Na prvom mieste je Lotyšsko, ktoré však bude dočasnú daň uplatňovať len v roku 2024.
V krajinách EÚ ide väčšinou o tzv. dane z neočakávaných príjmov (windfall tax), ktoré majú dočasný charakter. Najväčšie európske krajiny ako Nemecko a Francúzsko v súčasnosti neuplatňujú žiadne dodatočne daňové zaťaženie svojho bankového sektora, podčiarkla SBA.
„V prípade, ak by bankový odvod na Slovensku zotrval na vysokých úrovniach aj v ďalšom období, mohol by v strednodobom horizonte negatívne ovplyvniť kapitálovú pozíciu bánk a rovnako aj úverový trh. SBA dlhodobo poukazuje na negatívny vplyv bankového odvodu, ktorý by v konečnom dôsledku pocítili všetci, nakoľko môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom,“ varovala asociácia.
Minuloročný výrazný nárast zisku využili podľa nej banky na Slovensku najmä na zvýšenie vlastného kapitálu a kapitálovej primeranosti, čo prispelo k zvýšeniu stability a odolnosti bankového sektora.
Napriek priaznivému vývoju nominálneho zisku bánk na Slovensku stále platí, že ich ziskovosť meraná návratnosťou kapitálu (ROE) je jednou z najnižších v celej EÚ, dodala SBA.
