Americká spoločnosť ESS, ktorá vyvíja vysokokapacitné prietokové batérie, pred dvoma týždňami ukončila svoje avizované spojenie so spoločnosťou Acon S2 Investment Corp a jej akcie sa tak dostali na New York Stock Exchange (NYSE). Do ESS zainvestovala v predchádzajúcich investičných kolách aj slovensko-britská investičná skupina IPM vedená Mariánom Bočekom a Adriánom Vyčítalom. Technologickú firmu investične podporili aj fondy Billa Gatesa, Richarda Bransona či banka SoftBank Masayioshi Sona.
Od čerstvého kapitálu si firma, ktorá zatiaľ generuje minimálny obrat a je vo vysokej strate, sľubuje rozbeh výroby a zisk už v roku 2023. Dúfa, že jej produkty pomôžu vyriešiť skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako je vietor či slnko. Využíva pritom lacnejšie a dostupnejšie prvky než tradičné lítium – železo, soľ a vodu.
„Ide o úžasný úspech. Prvýkrát v histórii je slovenský VC (venture capital) súčasťou public listing na hlavnej burze typu NYSE,“ komentoval pre Forbes uvedenie akcií na burze managing partner IPM Group Marián Boček.
Výskok pre akcie
Akcie sa na burzu dostali v pondelok 11. októbra pod tickerom GWH (ako gigawatthodina) a investori reagovali pozitívne. Cena akcií vyskočila po prvom dni o 27 percent na 10,4 dolára, ďalší deň stúpla ešte vyššie na doterajšie maximum 23,80 dolára (+190 %). Odvtedy sa mierne znížila, k piatku 22. októbra na 16,7 dolára.
Firma použila na uvedenie akcií na burzu momentálne veľmi populárnu formu prostredníctvom spojenia so SPAC (special purpose acquisition company). Ide o spôsob, pri ktorom má investičná firma už vopred nahromadený kapitál (v tomto prípade 250 miliónov dolárov), ktorý zainvestuje do zvolenej firmy a spojením so SPAC jej akcie uvedie na burzu.
V prípade ESS ho skombinovali s PIPE investovaním, kde vybraní investori získajú možnosť investovať za lepších podmienok ešte pred uvedením akcií na burzu. V prípade ESS touto formou Fidelity, Softbank či spomínaný fond Billa Gatesa Breakthrough Energy Ventures do firmy vložili ďalších 250 miliónov dolárov.
Niektorí investori vycúvali
Po očistení o poplatky tak firma mala spolu získať 465 miliónov, ako Forbesu v lete, kedy firmy ohlásili zámer spojiť sa a uviesť ESS na burzu, potvrdil vtedajší šéf Venture capital (VC) investícií IPM Group Peter Gajdoš.
Pri valuácii 1,1 miliardy dolárov tzv. enterprise value hodnoty firmy, spolu so 465 miliónmi, čo sa v čistom malo vyzbierať v rámci transakcie, malo ísť spolu o 1,565 miliardy dolárov trhovej kapitalizácie. Ako však vysvetlil portál denníka Oregonian (ESS sídli v americkom štáte Oregon), firma nakoniec získala menší kapitál, 308 miliónov dolárov.
Niektorí z investorov do SPAC totiž akcie predávali ešte pred spojením. „Je to stále veľká suma pre malú firmu zamestnávajúcu iba 165 ľudí, no ukazuje to, že investori mali pochybnosti o vyhliadkach ESS,“ napísal portál. Cenový vývoj akcií však zatiaľ ukazuje opak.
Akcie po spojení ESS/Acon S2 (ticker „GWH“) 11. októbra poskočili. Zdroj: NYSE
Slovenská stopa
Firma ESS už v predchádzajúcich investičných kolách získala 57 miliónov dolárov. Medzi jej investormi sa pred štyrmi rokmi ocitla aj skupina IPM, keď do nej investovala v rámci Series B investičného kola spolu napríklad s BASF Ventures, investičnou časťou nemeckého chemického koncernu.
ESS sa potom dostala v sérii C na radar takých veľkých mien, ako je investičný fond Breakthrough Energy Ventures (primárne financovaný Billom Gatesom, dopĺňajú ho spoluzakladateľ Alibaby Jack Ma, zakladateľ Amazonu Jeff Bezos či zakladateľ skupiny Virgin Richard Branson) či Softbank Energy zakladateľa Masayioshi Sona.
V tomto kole sa už IPM nezúčastnilo. „To je už je trochu väčšia hra“, hovoril Forbesu Gajdoš. Konkretizovať podiel IPM v ESS nechcel: „V ESS sme menší podielnik, máme jednotky percent.“
Marián Boček teraz uviedol, že „máme niekoľko miliónov akcií“ (celkovo ich firma vydala 135 miliónov) a „sú tam ďalšie takzvané earnout milestones“. Tie znamenajú, že ak sa naplnia určité podmienky, môžu získať ďalšie akcie.
Marián Boček, managing partner IPM Group. Foto: IPM
Odchod partnera
Gajdoš z IPM medzičasom odišiel a stal sa partnerom kalifornskej VC spoločnosti Fifth Wall. Tá sa zameriava na investície do klimatických technológií. Podľa Bočeka však stále spolupracujú na „domanažovaní“ existujúcich investícií, ktoré Gajdoš viedol, vrátane ESS.
Akí spokojní budú nakoniec investori do ESS, sa uvidí podľa toho, ako bude ESS schopná napĺňať ambiciózne ciele. Jej výnosy sa zatiaľ pohybujú na skromných dvoch miliónoch dolárov (odhad na rok 2021), ako ukazuje investorská prezentácia. No v ďalších rokoch by mali exponenciálne rásť až na 3,5 miliardy v roku 2027, čo by malo predstavovať 6-percentný podiel na trhu.
Boček konkretizoval, že kapitál sa použije na ďalšie škálovanie spoločnosti aj do zahraničia, zvyšovanie výrobnej kapacity zo zhruba 250 MWh v roku 2021 na 16 GWh do 2025, vylepšovanie technológie a spustenie tzv. energetického centra. „My sa zároveň tešíme z oznámeného 2 GWh kontraktu so Softbank, zmluvy s Enelom a už zo skoršie deklarovanej spolupráce s InoBat Energy a ČEZ.“
Čo je IPM?
IPM Group sa na Slovensku spája predovšetkým s ambicióznym projektom výroby batérií do elektroáut InoBat, ktorý má za sebou rozbeh výstavby výskumného centra a pilotnej linky závodu vo Voderadoch pri Trnave.
Uskutočnila však i ďalšie, predovšetkým infraštruktúrne, investície – do LNG terminálov, tureckých nemocníc, spomínaného ESS či ďalšej americkej „baterkovej“ firmy Wildcat. A vlani rozbehla v spojení s Chiranou Medical výrobu pľúcnych ventilátorov v USA.
