O energii dlho platilo, že sa v praxi nedá skladovať. Dvojica zakladateľov firmy GreenBat Michal Pňaček a Marián Smik stavila na trend, že batériové úložiská a agregovanie flexibility v sieti túto tradičnú poučku zmenia. V aktuálnom ročníku súťaže získali ocenenie EY Začínajúci podnikateľ roka.
Baterky sú v posledných rokoch populárnou témou. Táto firma však o nich rozmýšľa trochu inak ako väčšina. Po prvé, nepodniká s akumulátormi, aké sa používajú napríklad v autách, ale s takzvanými batériovými úložiskami. Po druhé, služby, ktoré sú s nimi spojené, sú pre firmu dôležitejšie než samotné batérie.
Presný názov týchto služieb znie primárne podporné služby pre prenosovú sústavu. Ich úlohou je, jednoducho povedané, zabezpečiť, aby elektrická sieť fungovala tak, ako má. „Ak je energie v sieti nedostatok, úložisko ju dodá, ak je jej prebytok, začne sa dobíjať. Toto je v skratke podstata našej služby,“ hovorí Marián Smik. „Dispečerom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy poskytujeme disponibilné úložiská a oni si ich priamo riadia.“
Tieto služby musia zareagovať na pokyn rádovo už počas sekúnd, tradičné kogeneračné či dieselové agregáty naskočia v prípade potreby až po nich. „Sila tejto technológie je v tom, že dokáže poskytnúť okamžitú reguláciu siete, hovorí Smik. „Baterka je nabitá približne na strednú úroveň a s tým, ako sa mení frekvencia v sieti, sa podľa potreby dobíja alebo vybíja.“
Okamžitá regulácia siete
Ako prvá v krajinách V4 inštalovala firma samostatne stojace batériové úložisko pre podporné služby primárnej regulácie, takzvané FCR. Jednotlivé inštalácie GreenBatu sú v rádoch jednotiek megawattov, dokopy poskytuje firma výkon 5,6 megawattov.
Aké veľké sú tieto čísla v kontexte pomerov v Európe? „V Európe sa ročne inštaluje okolo 6-tisíc megawatov, u nás máme dokopy okolo tridsať,“ hovorí Smik. „Znamená to, že sme na chvoste, za Európou meškáme.“ (Pre predstavu, celková spotreba elektrickej energie na Slovensku sa cez deň celkovo pohybuje okolo 4-tisíc megawattov, v noci okolo 3-tisíc.)
Dopyt po podporných službách však rastie aj u nás, najmä pre obnoviteľné zdroje na čele s fotovoltikou, ktorej výkon kolíše podľa počasia. Výkyvy v sieti a hrozba „blackoutov“ sú tak stále pravdepodobnejšie a elektrická sieť potrebuje pomoc už nielen od tradičných záložných zdrojov, ale aj úložísk.
Marián Smik a Michal Pňaček, spoluzakladatelia GreenBat. Foto: Ondřej Pýcha
Marián Smik a Michal Pňaček, spoluzakladatelia GreenBat. Foto: Ondřej Pýcha
A tiež – najmä v budúcnosti – aj agregáciu batériových úložísk a iných zdrojov, ktoré samotné regulačnú schopnosť poskytovať nedokážu.
„Podstata riešenia nie je v samotných batériách,“ pokračuje Michal Pňaček, spoluzakladateľ GreenBatu. „Z technického pohľadu ide o bežne dostupné zariadenia. My sme však vytvorili rôzne inovatívne aplikácie, ktoré je s nimi možné robiť.“
Ako si oťukať baterku
Prvú baterku si objednali v roku 2021. „Iba takú menšiu, v stovkách kilowattov a v cene v stovkách tisíc eur, aby sme si ju oťukali,“ pokračuje Pňaček. „Oťukať“ si batériu znamenalo v prípade spoluzakladateľov GreenBatu vyskúšať si s ňou najprv to, na čom sami profesijne vyrástli – teda obchodovanie s elektrinou.
„Obaja sme boli pôvodne ,traderi’ s elektrinou a komoditami,“ vysvetľuje Smik. „V Európskej únii však úložiská fungujú aj v podporných službách, začali sme teda skúmať aj túto možnosť. Druhú baterku sme už certifikovali aj na poskytovanie podporných služieb ako ,stand alone’, teda bez zdroja.“
Keďže obaja dlho pracovali na burze, kvalifikáciu v odhadovaní pomeru rizika a výnosu investícií do energií im bola vlastná. „Možno povedať, že v oblasti podporných služieb v zásade platí, že tu ide o menšie riziká, než tie, ktoré riešite v tradingu,“ vraví Smik.
Dôsledky drahej elektriny
Pohyb na trhu s podpornými službami nastal pred pár rokmi aj vďaka tomu, že počas ekonomickej krízy ceny elektriny vyskočili do absurdných hodnôt. „Mnohí výrobcovia elektriny v tom čase zistili, že poskytovanie týchto služieb sa im neoplatí,“ hovorí Pňaček. „Elektrinu dokázali predať napríklad za 500 eur a za tieto služby sa platilo približne 50 eur.“
Podporné služby v tom čase strácali na atraktivite pre hráčov rangu Slovenských elektrární, Dusla, Mondi SCP či veľkých teplární.
V roku 2019 bol Marián Smik predsedom Slovenskej batériovej aliancie, ktorá vznikla ako priemyselný klaster pre tento prichádzajúci segment trhu. „Do Bruselu sme reportovali, ako sme v inštalovaní úložísk ďaleko – a v tom čase sme de facto ďaleko neboli vôbec. Iné krajiny sa už bavili o inštaláciách v rádoch desiatok megawattov. Videli sme, že to funguje, jediná otázka znie, prečo to stále nie aj na Slovensku?“
Know-how: aj Excel s 38 bodmi
Na slovenskom trhu bol GreenBat s batériovými úložiskami prvý. „Išli sme krok za krokom, budovali systém od základov. Ešte aj dnes máme excelovskú tabuľku s 38 bodmi, ktoré je potrebné splniť a s adresami 15 firiem, ktoré sme museli dať dokopy,“ hovorí Smik.
„Od distribučiek RDS a MDS cez SEPS, dodávateľov hardvéru či softvéru, každý poznal svoju časť problematiky, my sme ich pospájali.“
Aký veľký je potenciálne tento trh, čo ho definuje? „To je pomerne obšírna otázka,“ reaguje Pňaček. „V každom prípade nemôže byť úložisko umiestnené niekde na konci obce. Musí byť v lokalite, v ktorej sieť potrebný prúd prenesie a v ktorej je k dispozícii aj odber.“
Súčasťou povoľovania sú aj štúdie pripojiteľnosti. „Distribučná sústava si sieť stráži, odborníci prerátajú aktuálny stav a stav po pripojení úložiska,“ vysvetľuje Smik.
Zázrak menom agregácia
Pripájanie batériových úložísk je však iba jedno z možných riešení výkyvov v elektrickej sieti. „Náš druhý core biznis sa odvíja od skutočnosti, že aj zdroje aj odberateľov je možné spájať,“ hovorí Smik. „Tento postup sa volá agregácia flexibility.“
Súčasťou spájania nemusia byť len batérie, ale aj odberatelia, respektíve zdroje energie. „Sami by podporné služby poskytovať nevedeli, ale ako veľký blok už áno,“ hovorí Pňaček. „Skvelé na tom všetkom je, že tieto zariadenia už väčšinou existujú, napríklad v podobe mraziarní, kogeneračných či bioplynových staníc.“
Aktuálne už GreenBat pripravuje projekt agregovania 11 bioplyniek s regulačným výkonom okolo 4 MW, ktorý môže prispieť aj k regulácii fotovoltických elektrární. Jeden obnoviteľný zdroj takto môže pomôcť inému obnoviteľnému zdroju.
Motiváciou pre zákazníkov v oblasti agregovania by mal byť najmä dodatočný príjem, výnosy za reguláciu siete. „Taká je od začiatku naša filozofia,“ hovorí Pňaček. „Systém sme navrhli tak, že zákazník nemusí nič investovať, my ho na diaľku ovládame.“
Mrazíte pri -25 alebo -28?
Presviedčať nových zákazníkov pre toto riešenie je však opäť priekopníckou úlohou. „Ponuka znie tak, že partnerskej firme nebude poskytovanie služby obmedzovať jej prevádzku a bude mať výnos navyše. Vysvetľujeme možným klientom – stačí, že nám objasníte vaše možnosti, napríklad, že tolerancia pre možné teploty vo vašej mraziarni je od mínus 25 po mínus 28 stupňov a v danom rozmedzí sa bude riešenie pohybovať.“
Pokusy o inštaláciu batériových úložísk už na trhu zaregistrovali aj od iných subjektov, hovoria však, že oproti konkurencii majú náskok – najmä v know-how, prepracovaných riešeniach a biznisplánoch.
Marián Smik a Michal Pňaček, spoluzakladatelia GreenBat. Foto: Ondřej Pýcha
Marián Smik a Michal Pňaček, spoluzakladatelia GreenBat. Foto: Ondřej Pýcha
Kto chce v tejto oblasti podnikať, mal by si napríklad dobre premyslieť, aký by mohol byť predpokladaný vývoj cien. „V Nemecku už je cena podporných služieb oproti Slovensku nižšia,“ hovorí Smik. „Ak teda začnete budovať úložiská, je dôležité, či pre ne máte v zálohe aj alternatívne riešenia.“
Jednou z alternatív do budúcnosti je teda pre Greenbat aj výraznejší posun do pozície agregátora. Zatiaľ je GreenBat veľmi štíhla firma, časť technickej podpory svojich služieb „outsourcuje“. Dvom spoluzakladateľom aktuálne pomáha niekoľko ľudí v backoffice, ďalších špecialistov aktuálne hľadajú.
Spoluzakladatelia vysvetľujú, že vo firme nepôsobia v pozícii majiteľov, pre ktorých by firmu riadil najatý manažment. „Firmu nielen každodenne riadime, ale v nej aj reálne robíme na jednotlivých projektoch,“ hovorí Smik. „Aj v prípade, že je potrebná nejaká oprava či servisný zásah, na miesto ideme my. Riešime naše inštalácie ,na vlastnej koži’, rovnako aj všetky čísla a prepočty.“
Realita je iná ako výpočty
Jeden výsledok totiž vychádza na papieri a trochu odlišná býva situácia v realite, napríklad aj v závislosti od takzvanej vlastnej spotreby baterky, ktorú uvádza výrobca. „Ak si odpracujete s úložiskom celý cyklus, výsledné čísla budú zrejme odlišné,“ vraví Smik. „Vlastná skúsenosť je skutočne na nezaplatenie.“
„Ak viete realisticky vyhodnotiť ,feasibility’ zdroja,“ vraví Pňaček, „vyrátate správne aj ekonomický model, čo nie je triviálna úloha. Zákazníkom tak viete na základe skutočne podložených čísel povedať, nakoľko by mal byť pre nich projekt atraktívny.“
Know how a schopnosť prezentovať aj alternatívne biznisplány pomohli spoluzakladateľom aj v rokovaní s bankami. „Risk management bol veľmi tvrdý,“ vraví Smik. „Ukázali sme však, že vieme robiť viacero rôznych riešení a keby aj prvý biznis plán nefungoval, máme druhý, tretí a štvrtý. To myslím tiež zavážilo.“
Tržby nie sú (zatiaľ) rozhodujúce
Aj banky totiž v nemalej miere v biznise zaväzuje a motivuje Európska zelená dohoda, takzvaný Green Deal. Okrem podpory pre fotovoltaiku či biomasu sú pre finančné domy zaujímavé aj projekty, ktoré regulujú sieť a umožňujú odkladať výrobu v čase.
Aké sú aktuálne čísla, ktoré charakterizujú „veľkosť“ firmy? „Naše podnikanie neopisujú najlepšie údaje o tržbách,“ vysvetľuje Smik. „Za minulý rok dosiahnu približne 1,5 milióna eur a v tomto roku približne dvojnásobok, možno okolo 3 miliónov eur. Aj v súťaži EY Podnikateľ roka sme však v kategórii Začínajúci podnikatelia. Ukazovateľom je pre nás najmä to, aký rozsah podporných služieb dokážeme poskytnúť.“
