Šialené nápady. Tak sa volá kniha uznávaného fyzika a zakladateľa biotechnologickej spoločnosti Safiho Bahcalla, figurujúca na zozname bestsellerov The Wall Street Journal. Od svojho vydania bola viacerými renomovanými denníkmi označená za titul, ktorý by ste si mali prečítať. Chválou ju ovenčili aj autori ako Malcolm Gladwell či Tim Ferris.
Kniha odhaľuje skryté zákonitosti najúspešnejších nápadov (nielen) biznisového sveta podľa základných prírodných zákonov a nedávno vyšla aj v slovenskom a českom jazyku.
Aj preto, že medzi vydaním knihy a jej prekladom stačila planétou zamávať pandémia a ďalšie nečakané faktory, porozprával sa český Forbes s jej autorom o základných lekciách, ktoré kniha pre riadenie firiem v nových časoch ponúka.
Vaša kniha sa volá Loonshots, prekladaná ako Šialené nápady. Ako presne definujete taký „loonshot“? A čím sa líši od „moonshotu“?
Pojem „moonshot“ môžete dosledovať do roku 1961, keď prezident Kennedy vyhlásil, že Amerika dostane človeka na Mesiac do desiatich rokov. „Moonshot“ však dosiahli len vďaka „loonshotom“ – šialeným nápadom, ktoré boli spočiatku zavrhované.
Veď ešte 40 rokov pred dobytím Mesiaca bola predstava vybuchujúcich plynov v nejakej kovovej plechovke verejne vysmievaná. Raketu vynašiel Robert H. Goddard, od svojich krajanov sa dočkal výsmechu, no na svete už vtedy bola skupina ľudí, ktorá ho neignorovala – nacistickí vedci jeho nápady vzali vážne a vyvinuli prvé rakety a tryskové motory, čo im mohlo pokojne vyhrať vojnu.
Lekciou z tohto príbehu je, že keď ste líder, či už v politike alebo v biznise, môžete si vytýčiť veľké ciele, „moonshoty“, ale sú to stále len destinácie. Dosiahnuť ich môžete iba tak, že budete rozvíjať a testovať aj „loonshoty“: nápady, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako úplné šialenosti.
Pokiaľ ste CEO malého tímu, často sa stane, že vám už narástlo sebavedomie a dôjdete k presvedčeniu, že už viete, ako všetko funguje. A presne to vás zabije, pretože keď za vami niekto príde s novým nápadom, ktorý vám bude pripadať úplne mimo, poviete mu „NIE“. Lenže práve takto prichádzajú prekvapivé nápady, ktoré potrebujete podporiť – experimentovať s nimi a zisťovať, ako by mohli fungovať.
Keď sa do toho nepustíte vy, urobia to vaši konkurenti, čo si však všimnete neskoro – vo chvíli, keď už je z toho nápadu guľka, ktorá vás trafí rovno do hlavy. A zlikviduje váš biznis.
Odvážne ciele si vyžadujú šialené nápady
Je každý moonshot na začiatku loonshot?
Moonshot je destinácia, no nehovorí vám, ako ju dosiahnuť. Joe Biden má teraz v Amerike svoj „cancer moonshot“, v rámci ktorého vytkol americkej vede cieľ do desiatich rokov vyliečiť rakovinu. Je to na niečo? To je celkom fuk, stanoviť si cieľ vás nič nestojí.
Potom však musíte vyskúšať veľa šialených nápadov a obrátiť každý kameň, kým neobjavíte niečo naozaj prekvapujúce. Skutočnosť je taká, že takmer všetky zásadné prelomy vo vede, v biznise aj v histórii začali ako „loonshoty“.
Uviedli by ste príklad?
Pred pár rokmi prišla jedna partia s nápadom, že sa budú ľudí pýtať, či by u seba doma na podlahe nechali prespávať cudzích ľudí za peniaze. Bežná reakcia na to bola, že je to neuveriteľne stupídny nápad – kto by si do bytu púšťal bývať nejakých cudzích ľudí?! Takže to nikto nebral vážne, prevažná väčšina nápad okamžite zmietla zo stola… A z toho nápadu sa potom stalo Airbnb.
Mimochodom, ak ste mali vybrať jeden produkt alebo službu, ktorá je vynálezom s najväčšou obchodnou hodnotou za povedzme posledných dvadsať rokov, čo by to bolo?
Kedysi chorá myseľ, dnes normálna vec
Smartfón?
Povedal by som skôr, že cloudové služby. Prečo? Pretože keď sa obzriete na dobu pred 10 či 15 rokmi, sypala každá spoločnosť na tejto planéte veľké peniaze do počítačov: do IT, hardvéru, softvéru. Pre veľké firmy to znamenalo miliardy dolárov.
A teraz si vezmite, že do nejakej takej firmy v tom čase prídem a poviem im: viete, ako míňate tie miliardy na počítačové zostavy a softvérové licencie? Dajte to všetko radšej mne a ja sa o vaše dáta postarám. Vy tieto veci vôbec nepotrebujete.
Pôsobili by ste asi trochu šialene.
A tým by som zďaleka nekončil. Povedal by som im, že si k sebe vezmem aj všetky dáta o platoch ich zamestnancov, súbory so súkromnými údajmi ich zákazníkov, dokumenty s ich obchodnou stratégiou a rozpočtami a všetky ďalšie citlivé údaje. Nech si z toho jednoducho nerobia ťažkú hlavu a dajú to všetko pekne mne. Mysleli by si, že som spadol z jahody.
Lenže prečo sú dnes Amazon alebo IBM dvojbiliónovými spoločnosťami? Pretože oni presne toto urobili. Spustili cloudové služby. A pretože presvedčili každú firmu na svete, aby robila to isté.
Amazon dnes nemá hodnotu dva bilióny preto, že predáva plienky. Amazon má hodnotu dva bilióny preto, že dve tretiny jeho profitov tvoria cloudové služby. Niečo, čo v istej dobe pôsobilo ako nápad chorej mysle.
Oddeliť „vojakov“ od „umelcov“
Aplikujme to na vedenie spoločností. V knihe píšete, ako praktizovať dvojrýchlostnú prevádzku a podporovať vo firme ako oporný biznis, tak aj šialené nápady. Líder musí oddeliť „vojakov“, ktorí majú na starosti chod produktov či služieb generujúcich obrat, od „umelcov“ zameraných na loonshoty. Zaujalo ma, ako radikálne ide taká vízia proti dnes populárnemu konceptu – nemať vo firme žiadnu hierarchickú štruktúru…
Áno, ten druhý prístup je katastrofa. Na ňom už pohorelo množstvo firiem. Predstavte si, že ste v jadrovej ponorke stovky kilometrov od pobrežia. V takej situácii nechcete dve veci: nechcete počuť, ako sa vám z jadrového pohonu začne ozývať nejaké divné rachotenie, a rovnako nechcete, aby na vás z hlbín vyštartoval nejaký nový typ torpéda, aký ste v živote nevideli. V oboch prípadoch je totiž po vás.
A teraz si túto situáciu preveďme na firmu. Povedzme, že už ste za fázou startupu, máte fungujúcu spoločnosť a produkt, ktorý zákazníkom dodávate spoľahlivo, včas a v konzistentnej kvalite tak, aby vám generoval obrat. To je váš nukleárny pohon. A pri ňom chcete nulový risk.
Na druhej strane môže váš konkurent prísť s niečím, čo ste nikdy neskúsili, a vďaka tomu začať dodávať rovnaký produkt s dvojnásobnou hodnotou za polovičnú cenu. To je torpédo z hlbín.
Musíte sa starať rovnako o svoj jadrový pohon, ako aj o vývoj nových torpéd. O váš fungujúci pohon sa starajú „vojaci“, nové torpéda vymýšľajú „umelci“. Prístup k týmto dvom oblastiam však musí byť v jednej veci rozdielny: pre vojaka je riziko zlá vec.
Firma potrebuje „umelcov“ aj „vojakov“. Bez nich z vás nový Amazon nebude.
Keď vášmu generálovi na bojovom poli poviete, „znížil som riziko“, dostanete metál. Keď však poviete umelcovi, „vo vašom umení vôbec neriskujete“, tak to je ťažká urážka.
Keď ako obchodník poviete, že ste znížili riziko v doručovaní produktu, v jeho kvalite a v predajoch, je to skvelé. Keď sa zároveň ľudia, ktorí u vás pracujú na nových produktoch, boja riskovať a idú na istotu, na nič zaujímavé neprídu. Avšak váš konkurent zatiaľ skúša jednu zdanlivo nezmyselnú ideu za druhú a skôr či neskôr nájde „loonshot“ – a uspeje.
Ak vezmete doslova ten trend, že budú vo firme všetci robiť všetko a obe skupiny, „vojaci“ aj „umelci“, budú inovovať, bude skupina, ktorá má riskovať a inovovať, riskovať málo – a skupina, ktorá má hrať na istotu a udržať biznis, riskovať príliš.
Základným krokom pre lídra je preto obe skupiny oddeliť. Zároveň ich musíte tiež rozdielne merať a musíte zvoliť správny pomer toho, čo budete investovať do základného biznisu, ktorý vás živí, a do šialených nápadov, ktoré vás posunú ďalej.
Vezmite si spomínaný Amazon: áno, predáva na internete plienky, ale popri tom má veľmi dynamickú experimentálnu časť, kde sype jedno zlyhanie za druhým.
Spomeňte si, ako dopadol smartfón od Amazonu, ako dopadol variant Amazonu na Uber alebo Square. Každý z tých projektov zlyhal, no oni v tom neustále pokračujú. To je ich prístup: už sa naučili tie dve veci oddeľovať.
Nové šialené nápady
V akej oblasti očakávate v blízkej budúcnosti nový loonshot, alebo naopak kolaps existujúceho loonshotu, ako to bolo napríklad v prípade spoločnosti Pan Am, ktorý uvádzate v knihe? Tá bola svojho času globálne jednou z najväčších a najinovatívnejších spoločností, potom zhorela ako sviečka.
Keď Elon Musk prevzal Teslu, znela idea vybudovania novej automobilky ako úplne šialený nápad. Elektrické autá už až takou šialenosťou neboli, ale úplne nová automobilka áno. Lenže on to zvládol. Avšak čo sa u neho deje dnes, nie je veľmi iné oproti príkladu Pan Am. Jeho šéf Juan Trippe sa plne sústredil na produkt. Musk je na tom rovnako.
Rovnako ako Trippa nakoniec dohnala konkurencia v oblasti leteckej dopravy, to isté sa deje u Muska s Teslou. Naozaj dobré elektrické auto už má BMW aj Mercedes, prichádzajú aj ďalší výrobcovia. Musk sa dostal do vedenia s lepším elektrickým autom, než mal ktokoľvek iný, ale už ho dohnali. On musí preto preradiť a sústrediť sa na niečo odlišné. Toto je klasický „loonshot“, ktorý dosiahol svoj zenit.
Budúca generácia „loonshotov“? Povedal by som, že jeden sme práve videli v prípade mRNA. Verím tiež, že „loonshoty“ nás čakajú vo financovaní zdravotníctva. Obrovská časť našej zdravotnej starostlivosti sa orientuje na veľmi starých a veľmi chorých ľudí, sem smeruje prevažná väčšina peňazí. Preto potrebujeme nejaké šialené nové nápady, aby sme celý zdravotnícky systém preorientovali na to, ako udržať ľudí zdravých.
Vašu knihu ste vydali pred pandémiou. Potvrdilo sa za novej situácie to, o čom ste v knihe písali, alebo sa vyskytli veci, pre ktoré by ste dnes uvažovali inak?
Malé firmy ma upozornili na jeden bod, ktorý by som dnes formuloval inak – pochopili ho totiž tak, že niektorí ľudia sa narodia ako „vojaci“ a iní ako „umelci“ a nikto s tým nepohne. Ale to som nemal na mysli. Každý môže byť jedným alebo druhým – a musí sa medzi obomi vedieť presúvať. Keď sa živíte napríklad písaním, tak potrebujete tvorivé nápady, aby ste sa odlíšili, ale súčasne potrebujete doručovať načas kvalitnú prácu. Musíte vedieť oboje.
Skutočne to nemôže fungovať?
Bola loonshotom aj samotná vaša kniha?
To si píšte. Skoro všetci vydavatelia, ktorých som s ňou oslovil, povedali – toto nemôže nikdy fungovať. Nikto neskombinoval fyziku, biznis a históriu, nikto nenapísal biznisovú knižku, založenú na prírodných zákonoch. To nemôže nikdy fungovať. Kto by to kedy čítal?
To je fakt šialený nápad.
Áno. A tiež sa im vôbec nepáčil ten názov. Loonshots, to je šialené slovo, veď ani neexistuje, takže nikto nebude vedieť, ako to vyslovovať, to predajcovia nemajú radi, názov zmeňte… A dopadlo to tak, že vo firmách už zľudovelo.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Darek Šmíd.