Za veľkým pracovným stolom, od ktorého sa rýchlo zdvíha Angela Wenger Bachmann, visí na stene zarámovaný hokejový dres s číslom jeden. Hoci z generálnej riaditeľky Holcimu v Českej republike vyžaruje silná energia a športového ducha v sebe nezaprie, hokejistka nie je. Venovala sa latinskoamerickým tancom.
A dres? Ten dostala ako darček na rozlúčku od svojich kolegov, keď po šiestich rokoch končila v kanadskej pobočke Holcimu. Z Toronta sa na chvíľu vrátila domov, do Švajčiarska, odkiaľ pochádza ona aj spoločnosť Holcim, jeden z najväčších svetových dodávateľov stavebných materiálov. A presne pred rokom, na začiatku marca, nastúpila na novú misiu.
Prevzala vedenie firmy s 200 zamestnancami v Česku, kde Holcim podľa posledných zverejnených dát v roku 2024 utŕžil takmer dve miliardy korún s prevádzkovým ziskom na úrovni takmer 600 miliónov korún. Plán na tento rok počíta s ďalším rastom a veľkou úlohou, ktorá stojí pred energickou a usmievavou manažérkou.
Akoby mali veľké zelené izbové rastliny a zelené kreslá v kancelárii Angely Wenger Bachmann naznačovať, aká je jedna z hlavných úloh, ktorá ju teraz čaká. V najväčšej tuzemskej cementárni, ktorá sa nachádza neďaleko Lovosíc, finišuje miliardová investícia, ktorej cieľom je previesť Holcim transformáciou smerom k udržateľnosti.
„Bez externých regulácií a stabilného rámca by nikto do inovácií toľko neinvestoval. Niekto môže namietať, že európska regulácia vytvára prílišný tlak, ale verím, že transformácia sa nakoniec stane našou výhodou,“ hovorí šéfka, ktorá v rozhovore neopomenie zdôrazniť, ako ju nadchla Praha a Česko.
„Cesty sú v neuveriteľne dobrom stave, všetko je krásne čisté. Oproti tomu v Kanade to bola katastrofa,“ usmieva sa Angela Wenger Bachmann z pozície CEO.
Trochu náhodou. Najskôr som pracovala v banke, takže môžem naplniť švajčiarsky stereotyp. Ale veľmi rýchlo som videla, že to nie je pre mňa, a tak som hľadala niečo radikálne iné. Rodina mi odporučila Holcim, a tak som to skúsila. To bolo pred 15 rokmi a ja som začala pomáhať v IT oddelení s finančným plánovaním.
Mne sa to páči. Aj keď je pravda, že toto odvetvie má povesť, že nie je pre ženy až také atraktívne, a vo väčšine prípadov som pri stole jediná žena. Ale fascinuje ma na tom, že je to skutočné, hmatateľné a vytvárame niečo reálne. Každopádne Holcim má dnes už štyri CEO ženy, okrem mňa v Belgicku, Kostarike a v Ekvádore.
Vždy som nahlas hovorila, čo chcem. Keď povýšili môjho vtedajšieho šéfa, išla som za ním a povedala som mu: nepoznáte ma, neviete, ako pracujem, ale chcem sa posunúť. Vezmite ma so sebou. A on ma vzal.
Mala som a mám okolo seba veľa ľudí, ktorí ma podporujú. Aj keď je tiež pravda, že som mala veľa momentov, keď ma niekto možno nebral vážne, alebo ma nepočúval. A bolo to ťažké, niekedy aj vtipné.
Napríklad raz sme organizovali nejakú akciu a niekoľko ľudí za mnou prišlo, aby sa opýtali, čia som manželka. Nikoho. Ale čím ďalej sa človek dostane, tým je to jednoduchšie. A tiež ide o postoj, ako to človek berie. No a keď už ste na pozícii CEO, tak je to oveľa jednoduchšie, vtedy vás už berú vážne.
Teraz máte za sebou prvý rok na čele Holcimu v Česku, s akým cieľom ste sem prišli?
Po prvé je to rast firmy. Po druhé dekarbonizácia a udržateľnosť, musíme sa transformovať a pripraviť na budúcnosť. A tretia veľká úloha je spojená s tým, že máme viac ako 10 percent zamestnancov, ktorí pôjdu v najbližších piatich až siedmich rokoch do dôchodku. Na to sa musíme pripraviť.
V súčasnosti budujeme novú výrobnú linku a technológiu pre kalcinované íly, čo je míľnik celej transformácie. Celková investícia je takmer jedna miliarda korún, sčasti je podporená z Modernizačného fondu EÚ.
Umožní nám znížiť uhlíkovú stopu výroby o 30 percent, čo zodpovedá úspore 45-tisíc ton CO₂ alebo tiež výsadbe dvoch miliónov stromov ročne.
V najbližších piatich rokoch plánujeme ďalšie investície medzi 10 až 30 miliónmi eur. Ak by sa zachytávanie a ukladanie uhlíka (Carbon Capture and Storage) stalo v Česku ekonomicky životaschopným, bavili by sme sa však o investíciách v radoch stoviek miliónov eur.
Okrem toho sme veľmi aktívni vo využívaní alternatívnych palív a surovín. V súčasnosti sa pohybujeme blízko 100 percent v alternatívnych palivách. Pri alternatívnych surovinách sme teraz približne na štyroch percentách, s potenciálom rastu na 15 až 17 percent.
Aké alternatívne materiály sa dajú pri výrobe cementu využívať?
Sú to napríklad materiály z papierenského priemyslu, textilného priemyslu, z poľnohospodárstva, z plastikárskeho priemyslu. Často ide o vedľajšie alebo odpadové produkty pri produkcii iných materiálov. A veľmi často sú to materiály, ktoré nikto nemal na radare.
V tomto smere sme v Česku priekopníci. Len minulý rok sme spracovali 250-tisíc ton kombinácie alternatívnych palív a materiálov, čo zodpovedá odpadu, ktorý vyprodukuje 80-tisíc domácností. A potenciál v tom stále vidíme obrovský.
Teraz oveľa častejšie vedieme diskusie s dodávateľmi a hovoríme im: ak máte niečo, nevyhadzujte to, možno tomu môžeme dať druhý život. To je vec, ktorú veľmi skúmame.
Aké sú s tým spojené najväčšie problémy?
Hlavnou výzvou je mať dostatok materiálu. Keď raz proces prepnete, nemôžete sa hneď vrátiť späť. Musíte mať teda určité množstvo a konzistentnosť dodávok.
Potom sú tu kvalitatívne parametre, napríklad určité prvky v materiáloch nesmú byť, pretože nechceme ohroziť kvalitu našich produktov. Vždy musí dôjsť k ich likvidácii, keď prejdú pálením v cementárskej peci. Ale vidíme nekonečný potenciál, pretože pribúdajú nové nápady a nové zdroje materiálov.
Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?
Jasné. Napríklad v automobilovom priemysle vzniká veľké množstvo sadrovcových a vápenných kalov pri čistení odpadových vôd, zachytávaní emisií v lakovniach alebo pri neutralizácii kyselín, ktoré sa používajú pri výrobe autobatérií.
Ročne ide o tisíce ton materiálu, ktorý by skončil na skládke. U nás tieto kaly, ktoré sú bohaté na minerály, využívame ako cennú surovinovú zložku pri výrobe cementu.
V prostredí cementárskej pece s veľmi vysokou teplotou dôjde k úplnej likvidácii prípadných kontaminantov a surovina sa stopercentne materiálovo využije. Z odpadu sa tak stáva súčasť nového cementu.
Spolupracujete na tom aj s výskumnými inštitúciami v Česku?
Áno, spolupracujeme s rôznymi univerzitami, najmä s ČVUT a tiež s univerzitou v Ústí nad Labem. Máme aj vlastné výskumné centrum v Lyone so skoro 200 odborníkmi, ktorí skúmajú, ako môžeme materiály nanovo zapracovať do produktov, alebo ako znížiť emisie napríklad lepším nastavením zariadení či využívaním alternatívnych surovín.
Ako otázka emisných povoleniek ovplyvňuje vaše podnikanie?
Znižovanie emisií v našej výrobe je zásadné. Regulácie sú jasne nastavené. Keď bezplatné povolenky zmiznú, nákladová štruktúra by výrazne vzrástla.
Musíme sa pripraviť už teraz, aby sme zostali konkurencieschopní. Je kľúčové, aby Česká republika zostala nezávislá a sebestačná v zásobovaní dôležitým stavebným materiálom. Dekarbonizácia je preto úplne zásadná a predstavuje kľúčovú prioritu.
Zohráva udržateľnosť a „zelený“ cement úlohu vo výberových konaniach?
V Česku zatiaľ len veľmi zriedka. Momentálne sa na to veľa tendrov nepýta. Ale sú výnimky ako napríklad stavba sídla jednej banky v Prahe. Tá mala požiadavku: chceme postaviť tak udržateľnú budovu, ako je to len možné. Keď je dopyt od koncového používateľa, šíri sa to nadol reťazcom.
Tam sa potom používa náš ECOPlanet, cement, pri ktorého výrobe sa produkuje menej CO₂. Očakávam však, že dopyt sa bude zvyšovať. Vidíme to aj v iných krajinách. Napríklad u nás, vo Švajčiarsku, je to už štandard. Dopyt je tam neuveriteľne vysoký. V Česku to príde s tým, ako sa bude meniť nákladová štruktúra.
O koľko je zelený cement drahší?
Formulovala by som to inak. Bez inovatívnych investícií by bol tlak na náklady neudržateľný a ceny by prudko vzrástli. Vďaka novým nízko emisnýmcementom môžeme udržať ceny dlhodobo konkurencieschopné. Pred desiatimi rokmi bol na trhu takmer výhradne klasický cement s vysokým podielom slinku.
Dnes predstavuje oveľa menšiu časť produkcie. Verím, že nové materiály podobne nahradia iné, pretože budú konkurencieschopnejšie.
Akú úlohu zohráva v rozvoji Holcimu akvizícia spoločnosti Xella, ktorú ste oznámili minulý rok? Je už schválená?
Očakávame uzavretie transakcie v druhej polovici tohto roka po získaní regulačných schválení a splnení obvyklých podmienok.
Isté však je, že táto akvizícia je súčasťou strategického zamerania skupiny. To smeruje k približne vyváženému pomeru medzi materiálmi, ako sú cement a kamenivo, a stavebnými riešeniami od základov a podláh až po steny a strechy. Tu sme zatiaľ aktívni iba v oblasti cementu. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ako sa darí českému stavebnému trhu?
Dopyt je vysoký, stavia sa veľa. V Prahe výstavbu spomaľujú najmä dlhé lehoty pri získavaní stavebných povolení. Vidíme, že ziskovosť a dopyt tento rok pôjdu ďalej nahor.
Trh je tento rok silný. Uvidíme, či sa v nasledujúcich rokoch budú realizovať veľké projekty ako vysokorýchlostná železnica alebo nové jadrové elektrárne, to by malo obrovský vplyv na dopyt po cemente. Každopádne náš výhľad je pozitívny.
Ako sa vôbec na trhu s cementom dá odlíšiť od konkurencie?
Cement nemusí byť vždy rovnaký cement. Prvým faktorom je kvalita. Z cementu sa vyrába betón a podľa toho, čo staviate – domy, cesty, mosty – potrebujete rôzne vlastnosti.
Sme známi tým, že naša kvalita je na trhu najlepšia. A druhou veľkou témou sú služby. Keď na stavbe nastane problém, niekto z nášho tímu je tam a pomôže ho vyriešiť. Máme veľmi dobrých ľudí v technickej podpore a v dodávkach. No a teraz navyše budeme prví v strednej a východnej Európe, ktorí na trh privedú kalcinovaný íl. Tým sa jasne odlíšime.
ILUSTRAČNÉ FOTO: PIXABAY
Skúmate aj možnosti 3D tlače v stavebníctve?
Máme to na radare, v zahraničí prebiehajú aj nejaké testy, ale je to stále niche. Naopak veľkou témou je tu cirkulárna ekonomika. Začína sa to demoláciou starej budovy a otázkou, ako sa dá materiál znovu použiť. Minulý rok sme pracovali s drveným betónom z demolácie a dopyt bol neuveriteľný.
Bola som prekvapená. Globálne je naším cieľom počas nasledujúcich piatich rokov približne strojnásobiť objem recyklácie stavebných a demolačných materiálov. Tam vidím budúcnosť.
Dlho ste pôsobili v Kanade, ako po návrate do Európy vnímate Green Deal a jeho dopad na priemysel?
Domnievam sa, že z regulácie už niet cesty späť. Európska únia je príliš ďaleko, investovalo sa príliš veľa verejných aj súkromných prostriedkov na to, aby sa systém zrušil. Pozitívne je, že stanovuje jasné pravidlá, prináša stabilitu a predvídateľnosť a podporuje inovácie.
Stáva sa súčasťou politického rámca pre vytváranie priemyselnej konkurencieschopnosti v Európe. Bez takéhoto impulzu by firmy toľko neinvestovali do nových riešení. Transformácia sa nakoniec môže stať výhodou oproti ostatným. Ako spoločnosť sme sa rozhodli ísť do toho naplno. Veríme, že môžeme byť zároveň ziskoví aj udržateľní. Nebudeme stáť na mieste. Oveľa väčším problémom by bolo, keby sa regulácie každý rok menili.
Článok vyšiel na forbes.cz.
