Nakupuje sa to po stovkách eur za kus, najčastejšie v sériách po dvanásť kusov. Po desiatich rokoch to môže dosiahnuť hodnotu, ak sa investícia vydarí, možno aj dvojnásobku. V priemere každá dvadsiata až tridsiata investícia však úplne zlyhá a musíte ju odpísať.
Zhruba takto by mohol skeptik opísať jeden z hlavných problémov investovania do vína. Mačkou vo vreci, ktorá zničí v priemere nízke jednotkové percentá vín vo fľaši, zostáva aj v 21. storočí stále kúsok dreva, teda korku.
Po styku s trichlóranizolom (TCA), látkou, ktorá sa doň najčastejšie uvoľní z prírodne kontaminovaného korku, získa víno typickú arómu mokrej lepenky či dokonca mokrého psa. Keďže ľudský nos je na zlúčeninu TCA mimoriadne citlivý, je víno stratené, a ak bola celá použitá šarža korkov kontaminovaná, je stratená príslušná časť investície.
„Viem, že víno nikdy netreba brať ako samozrejmosť,“ vyhlásil pred rokmi britský vínny kritik Gerald Asher. „Vytiahnuť zátku je ako byť na koncerte alebo v divadle, na hre, ktorú dobre poznáte. Je tu faktor neistoty, žiadne dve predstavenia nebudú úplne rovnaké. Preto Francúzi hovoria: Neexistujú dobré vína, len dobré fľaše.“
Od 80. rokov, keď biochemici identifikovali TCA ako hlavný faktor v „korknutom“ víne, sa technológovia snažia vyvinúť riešenie korkového problému. Titulky ako „svetovo prvý prírodný korok so zárukou nedetegovateľného množstva TCA“ a ich variácie sa objavujú pravidelne.
Tento titulok (vyššie) je konkrétne z roku 2016 a pochádza zo stránky najväčšieho svetového výrobcu prírodných korkových zátok, portugalskej spoločnosti Corticeira Amorim. Rodinný holding Amorimovcov vyrába korky už vyše 150 rokov a v segmente stále zostáva dominantným výrobcom.
Korok od miliardára
Dub korkový totiž stále rastie najmä v Portugalsku, v menšej miere v Španielsku a na malých rozlohách ešte v Juhozápadnom stredomorí. Amorimovci si vďaka tomuto stromu s typickou mäkkou kôrou postupne vybudovali podnikateľské impérium. Aktuálne portugalský Forbes uvádza rozlohu ich výsadieb na úrovni 12-tisíc hektárov, čo výrazne presahuje napríklad rozlohu všetkých vinohradov na Slovensku.
Patriarcha rodiny Américo Amorim bol dlhé roky polovičný majiteľ firmy a tiež najbohatší Portugalčan. Keď v júli 2017 zomrel, Forbes odhadoval hodnotu jeho majetku na úrovni 4,4 miliardy dolárov.
Profimedia
Vľavo angolská miliardárka Isabel dos Santos, vpravo portugalskí miliardárski manželia Amorimovci
Vdova, Maria Fernanda Amorim spolu s tromi dcérami má v aktuálnom rebríčku najbohatších ľudí sveta Forbesu majetok v hodnote 6,5 miliardy dolárov. Hoci rodinný holding je diverzifikovaný (Américo Amorim podnikal aj v bankovníctve s najbohatšou ženou Angoly Isabelou dos Santosovou), výroba zátok je stále dominantná súčasť firmy, s tržbami v stovkách miliónov dolárov ročne.
Prelom nie je na dohľad
Primeranú pozornosť preto holding venuje aj investíciám do priemyselných riešení, ktoré majú mať schopnosť detegovať či odstraňovať TCA už vo výrobe. Napriek chromatografickej analýze plynov vo výrobe či najrôznejším úpravám prírodného korku pred ňou je korkový problém stále dôležitý negatívny faktor na trhu s investičnými vínami.
Alternatívnych uzáverov je v posledných desaťročiach na trhu veľké množstvo, od syntetických korkov rôznych kvalít cez pomerne sofistikované „stoppery“, napríklad z prírodných plastov, až po čoraz rozšírenejšie skrutkové uzávery. Korok však stále zostáva dominantným uzáverom, rádovo vo vysokých desiatkach percent trhu.
Nič na tom nemení ani fakt, že najmä skrutkové uzávery už dávno prenikli aj do špičkového segmentu, najmä v Austrálii. Niektoré vína, napríklad od slávneho vinárstva Penfolds, nafľašované „pod šrób“ stoja aj stovky eur.
Čo dokáže umelá inteligencia
Na skutočný prelomový vynález v tejto oblasti sa zrejme stále čaká. Tohtoročný príspevok do tejto – zatiaľ – nekonečnej snahy sa pokúša nájsť kompromisné riešenie: spája prírodný korok, veľa technológie, ale aj veľa ľudského umenia.
Na víno s cenovkou okolo 150 eur ho nedávno použilo slávne portugalské vinárstvo Niepoort. Jeho „Vinha do Carril“ z prestížnej oblasti Douro dostalo v aktuálnom ročníku (2023) takzvaný „legacy cork.“
Ide o prírodný korok, preskenovaný počas výroby s nasadením algoritmov AI. Výsledná zátka sa snaží znížiť jednak percento vín kontaminovaných TCA a taktiež zmierniť odlišnosť medzi jednotlivými fľašami toho istého vína. S investíciou v rádoch miliónov eur ho vyvinula nemecko-americko-portugalská firma Cork Supply.
Nemeckou zložkou firmy je jej zakladateľ Jochen Michalski, americkou jej pôvodný biznis, dodávka korkov pre kalifornských vinárov. V Portugalsku, pochopiteľne, majú fabriku, celkovo zamestnávajú na šiestich kontinentoch približne 650 ľudí.
Foto: Niepoort
Slávny portský vinár Dirk Niepoort (vľavo) a zakladateľ Cork Supply Jochen Michalski
Foto: Niepoort
Algoritmus, človek, senzor
Pri novom korku sľubuje Cork Supply to isté, čo Amorimovci pred deviatimi rokmi – garanciu nedetegovateľného množstva TCA. Vďaka čomu si na to trúfa? Umelá inteligencia najprv vyradí korky, v ktorých pri elektromagnetickom skenovaní odhalí taký rast kôry, pre ktorý možno očakávať, že cez korok bude prenikať vyšší objem kyslíka, ako je žiaduce.
Ďalšia časť výrobného procesu vracia do hry ľudský nos. Korky sa umiestnia do nádoby s čistenou vodou a trénovaní špecialisti vyraďujú várky, u ktorých detegujú TCA alebo iné nevhodné arómy.
Napokon, tretí krok je ďalšia strojová technológia, takisto zameraná na odhaľovanie TCA, v tomto prípade vďaka nútenému uvoľňovaniu prchavých zlúčenín zo vzoriek korku.
Milióny na pomoc miliardám
Sumu investícií do vývoja celej trojice riešení za posledných zhruba desať rokov odhadol Michalski na 11 miliónov eur. Aká by mala byť hodnota trhu, na ktorom sa chcú presadiť?
Počty fliaš vína vyrobených ročne sa odhadujú na nižšie desiatky miliárd kusov. Hodnotu segmentov „fine wine“, a súvisiaceho „fine dine“ odhadol konzultačný gigant Bain nedávno na približne tridsať miliárd dolárov pre každý z nich. Ak stále platia čísla skeptikov, podľa ktorých skrutkovacie uzávery nedokázali znížiť výskyt „korknutých“ vín výraznejšie pod hranicu päť percent, skaza sa týka rádovo asi miliardy dolárov ročne.
„Špičkové vína stoja na križovatke luxusu, oslavy a investície,“ komentovala výročný report Claudia D’Arpizio, partnerka Bain & Company a vedúca jej globálneho oddelenia Fashion & Luxury. „Presahujú samotnú konzumáciu a stelesňujú prestíž, vášeň, radosť, spoločenskosť a hlboké uznanie kvality.“