Dnes u nás fajčí 26 % dospelej populácie. Fajčenie ročne zabije na svete viac ako 8 miliónov ľudí, na Slovensku približne 11-tisíc ľudí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude v roku 2025 fajčiť rovnaký počet ľudí ako dnes, približne 1,1 miliardy. Napriek alarmujúcim číslam niektorí odborníci na závislosti nepovažujú zákaz predaja cigariet či navyšovanie ich cien za riešenie.
Hovoria o potrebe akceptácie prístupu znižovania rizika. Môže byť šancou pre dospelých fajčiarov, ktorí by s cigaretami inak neskoncovali.
Závislosť nepotlačíme zákazom
Cigaretový dym, ktorý vzniká pri horení v jednej cigarete, obsahuje zhruba 7-tisíc toxických a karcinogénnych látok. Tieto látky zodpovedajú za väčšinu chorôb fajčiarov. Závislosť na cigaretách spôsobuje nikotín. Ten má menšie škodlivé účinky ako látky nachádzajúce sa v dyme z cigarety, bráni však fajčiarovi skoncovať. Odborníci na odvykanie potvrdzujú, že cesta k úplnej abstinencii je zložitá a úspešnosť nízka. Stále aktívnejšie preto volia prístup znižovania rizika a fajčiarom prezentujú ako menej rizikovú voľbu zariadenia na nahrievanie tabaku či elektronické cigarety.
Prístup znižovania rizika využívajú lekári v liečbe závislostí, kde znižuje škodlivé zdravotné, sociálne a ekonomické dopady fajčenia a alkoholu, a chráni spoločnosť. Prístup založený na minimalizácii rizík uplatňujú všade, kde sa vyskytujú návykové látky či návykové správanie.
Zdroj foto: Archív PMI
Znižovanie rizika podporuje Veľká Británia i Česká republika
Takýto prístup podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či britská Kráľovská lekárska spoločnosť, ktorá označila využívanie produktov z kategórie tzv. harm reduction za verejný záujem a nutnú súčasť politiky verejného zdravia. Úrad verejného zdravotníctva v Anglicku (Public Health England) v rokoch 2015 a 2018 vydal správu, v ktorej konštatuje, že elektronické cigarety predstavujú o 99 % menšie riziko ako klasické cigarety, keďže v nich nedochádza k horeniu a fajčiar nevdychuje dym, ale „iba“ paru obsahujúcu nikotín. Elektronické cigarety považujú za nástroj vhodný na odvykanie od fajčenia.
V Českej republike vláda prijala koncept znižovania rizika ako súčasť akčného plánu pre boj so závislosťami pre roky 2019 – 2021. „E-cigarety a zahrievané tabakové výrobky reprezentujú nielen zaujímavú alternatívu pre stratégie minimalizácie rizika a škôd, ale aj alternatívu pre liečebné postupy. Je úplne iracionálne vidieť to inak, lebo máme vyše pol storočia klinických skúseností s rovnakým princípom liečby v oblasti opiátových závislostí, teraz tiež v oblasti stimulancií, a nie je dôvod, aby to nefungovalo. Prvé skúsenosti ukazujú, že to funguje. A to sa mi zdá ako skvelá správa,“ uviedol pre magazín Zdravotnictví a medicina Michal Miovský, prednosta Kliniky adiktologie 1. LF UK a VFN v Prahe. „Samozrejme ale za stáleho nátlaku a motivovania k ďalším krokom. Aplikácia princípov, minimalizácia rizika a škôd neznamená rezignáciu na vyššiu métu a viac ambiciózne výsledky liečby. ,Harm reduction‘ je len začiatok tam, kde nejde ísť hneď ďalej,“ dodal.
Dôkazy sú v prospech bezdymových zariadení
Zariadenia na nahrievanie tabaku sú ďalším nástrojom znižovania rizika. Rovnako ako e-cigarety neprodukujú dym, ale aerosól. Ten obsahuje o 95 % menej škodlivých látok ako cigaretový dym. Tabak v nich nehorí, iba sa zahrieva. Nižšiu škodlivosť produktov z kategórie heat-not-burn (z angl. zahrieva, ale nehorí) dokázali aj experti z amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).
V júli tohto roku povolili používať označenie „tabakový výrobok s modifikovaným rizikom“. FDA potvrdilo, že predaj týchto výrobkov môže pomôcť fajčiarom úplne prestať fajčiť cigarety.
Zdroj foto: Archív PMI
Sporná daň z tabakových výrobkov
Napriek tomu, že zahraničné štáty sa alternatívnym výrobkom otvárajú a štúdie potvrdzujú ich nižšiu rizikovosť, Slovensko sa vydalo cestou vyššieho zdaňovania tabakových výrobkov. Nové sadzby by mali platiť od februára 2021, pričom nárast sa najvýraznejšie dotkne bezdymových tabakových výrobkov. Tabakoví výrobcovia hovoria o zvážení takzvanej „inteligentnej dane“, ktorá by zohľadnila nižšiu rizikovosť bezdymových tabakových výrobkov. Inak sa môže stať, že dospelí fajčiari, ktorí by prešli na menej rizikové alternatívy, ostanú kvôli vyššej cene pri štandardných cigaretách.
Situáciu môžeme prirovnať k úvahám o zavedení dane z cukru ako prevencii pred obezitou. Sprevádzala ju diskusia, či za rast obezity môže nárast spotreby prijatých kalórií, alebo má cukor, často označovaný ako „jed“, v tomto trende špeciálne postavenie. Preto sa profesor Mark Haub z Kansas University podujal 4 týždne konzumovať iba cukrovinky a pritom skonzumovať menej kalórií, ako spáliť. Na konci experimentu bol chudší o 12 kilogramov a mal lepšie hodnoty cholesterolu a triglyceridov.
Dôležitá je vnútorná motivácia
Experiment poukazuje na fenomén „victim blaming“, presvedčenie, že ľudia s nadváhou nie sú obézni kvôli životospráve, ale kvôli ponuke produktov a ich marketingu. Pravdou však je, že ak ľudia so závislosťou na sladkom, tabaku či alkohole nebudú vnútorne motivovaní upravovať svoje rozhodnutia, vyššia daň im v pokračovaní nezabráni.
„Prevencia je tiež o tom, že zaistíme, aby ľudia vzali väčšiu zodpovednosť za manažment svojho zdravia. Je to o ľuďoch, ktorí si volia možnosť starať sa o seba lepšie, byť aktívni, prestať fajčiť. O lepších rozhodnutiach obmedzovaním alkoholu, cukru, soli a tuku,“ uviedol britský minister zdravotníctva Matt Hancock už koncom roka 2018.
