Biologička Zuzana Kečkéšová vytvorila látku, ktorá poráža nádory v organizme myší. Teraz chce rozbehnúť klinické testy a dostať sa k lieku proti rakovine. Okrem výskumu chce založiť aj vlastnú firmu.
Keď vedci hľadajú liek na rakovinu, vrhnú sa na štúdium nádorových buniek. Molekulárna biologička Zuzana Kečkéšová všetko uchopila z opačného konca. Začala skúmať tkanivá, ktorým sa rakovina vyhýba, teda svaly, srdce alebo chrupky. Originálny prístup sa jej zatiaľ vypláca. Dopracovala sa k látke schopnej rakovinu poraziť.
Nádejný výskum, ktorý pred časom podporili českí miliardári Vasil Bobela, Peter Pudil a Jan Dobrovský, teraz smeruje ku klinickým testom.
Sedíme v úzkej pracovni v dejvickom Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR.
„Dáte si čaj? Ja ho milujem, zvlášť keď sa pomaly popíja. Organizujem tu čajové večierky,“ hovorí Zuzana Kečkéšová a ukazuje na policu so svojou zbierkou čajov prevažne z cudziny. „Kolegovia o mojej láske k čaju vedia, tak mi z ciest vždy nejaký privezú,“ podotýka. Pitie čaju si obľúbila, keď strávila rok v Ázii.
So svojím vtedajším priateľom sa vydala z Moskvy do Dillí, ale bez použitia lietadla. Išli Transsibírskou magistrálou, mesiac putovali Mongolskom na koni, tri mesiace strávili v Číne a loďou sa dostali do Japonska. Zuzana si počas cestovania skvele oddýchla od vedy. V tom čase to už naozaj potrebovala.
Rodáčka zo slovenskej Galanty vyštudovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe. Potom sa jej podarilo získať štipendium na prestížnej University College London. „Cítila som obrovskú vďačnosť, chcela som to škole vrátiť tým, že budem pracovať tak, aby na mňa boli hrdí,“ hovorí.
V laboratóriu trávila každý deň od ôsmej ráno do ôsmej večer. Potom mala skoro do polnoci brigády, kde si privyrábala na nákladný život v Londýne. Pracovala ako mystery shopper, teda utajená zákazníčka, a dostala sa do michelinských reštaurácií a ďalších chýrnych podnikov. Rovnaký režim platil aj cez víkendy.
Takmer nikdy si nedala pauzu a takto žila štyri roky. „Bolo to nesmierne intenzívne. Ale mala som úžasné výsledky a krásne publikácie v oblasti výskumu vírusu HIV,“ spomína Zuzana na obdobie, keď získala prestížnu cenu pre najlepšieho doktoranda na University College London.
Závratné pracovné tempo ju však vyčerpalo natoľko, že musela laboratórium načas opustiť. „Začala som premýšľať o tom, že nechcem kvôli vede prísť o zvyšok života,“ spomína s tým, že nemala čas na priateľa ani na kamarátov. A preto sa rozhodla s prácou trochu zvoľniť. A vydala sa na spomínané putovanie do Dillí.
Už od začiatku je jasné, že tento príbeh bude nielen o výskume rakoviny, tvrdej práci a ceste k lieku, ale aj o vyhorení, nutnosti poznať, kedy je čas dať si pauzu, a o odvahe prekračovať hranice. Napokon, práve počas nečakaného vybočenia od molekulárnej biológie k antickým dejinám sa zrodil zatiaľ najlepší nápad Zuzaninej kariéry.
Na stole v pracovni sa lúhuje sypaný čierny čaj. „Privoniam k nemu, aby som zistila, či je hotový. Tak ešte chvíľku,“ podotýka a pokračuje v rozprávaní. Po štyroch rokoch vo Veľkej Británii a ročnej ceste po Ázii nastúpila na prestížnu MIT v americkom Cambridgei. Začala pracovať v tíme chýrneho experta na rakovinu Roberta Weinberga. S vervou sebe vlastnou sa pustila do výskumu metastáz.
Všetko vyzeralo spočiatku veľmi nádejne, ale neskoršie experimenty na myšiach zlyhávali. Po troch rokoch snaženia tak Kečkéšová zistila, že musí začať od nuly. „Pochybovala som o sebe. Napadlo mi vtedy, že veda nie je úplne pre mňa,“ priznáva. Premýšľala o tom, že odíde do farmaceutickej firmy alebo sa bude venovať konzultáciám.
Ale nakoniec urobila niečo úplne iné, trochu bláznivé. Neďaleko MIT, dve stanice metrom, stojí Harvardova univerzita. A Zuzanu vždy veľmi lákalo študovať antickú históriu, ktorú táto škola ponúka na špičkovej úrovni. Išla za svojím vtedajším šéfom Weinbergom a oznámila mu, že nevie, či je veda pre ňu to pravé, potrebuje zmenu a chce skúsiť niečo iné.
„Priznal sa mi, že sám tiež kedysi stál na križovatke s podobnými pochybnosťami. A podporil ma v tom, nech idem študovať históriu. Dokonca mi napísal odporúčanie na Harvard,“ spomína Kečkéšová. So šéfom uzavreli dohodu. Dostala od neho rok času, aby sa venovala štúdiu histórie. Zatiaľ jej držal miesto v laboratóriu a potom mala oznámiť, pre čo sa rozhodla. Keďže sa dobre pripravila na prijímačky, na Harvard ju skutočne prijali. Ráno a dopoludnia trávila na prednáškach o antickej histórii na Harvarde, večer na MIT pracovala v laboratóriu. Spolužiaci na Harvarde sa často pýtali, čo vlastne skúma. „Snažila som sa im to laicky vysvetliť a to ma donútilo premýšľať o mojej práci trochu inak,“ hovorí.
Napadlo jej, prečo vlastne nikdy nepočujeme o rakovine srdca alebo svalu. Po roku na Harvarde si uvedomila, že históriu zbožňuje, ale na rozdiel od výskumu sa jej môže venovať vo voľnom čase. „Vedu nemožno robiť len ako koníček, potrebujete laboratórne vybavenie, musíte pracovať sústavne,“ vysvetľuje Kečkéšová, prečo sa rozhodla sústrediť na molekulárnu biológiu.
Vrátila sa naplno do výskumu a prišla za šéfom s nápadom, že sa zameria práve na tkanivá, kde sa rakovina nevyskytuje. Aj keď mu to prišlo trochu bláznivé, súhlasil. „Často počúvam výčitky, že výskum rakoviny beží pol storočia, napriek tomu sa túto chorobu ešte nepodarilo vyliečiť,“ hovorí Kečkéšová.
Lenže rakovina nie je jedna choroba, ale dvesto odlišných s rôznymi príčinami vzniku. Každá má iný genetický základ, vyvíja sa inak a vyžaduje odlišný spôsob liečby. Všetky však vedia docieliť to, že vás vaše vlastné telo zabije. „Je to síce nespravodlivé, ale zároveň fascinujúce,“ myslí si. Začala sa teda zaujímať o to, kde všade rakovina vzniká.
Pozrela sa však podrobnejšie na tkanivá, kde sa, naopak, nevyskytuje. Pýtala sa, čím sú špecifické a ako sa líšia od ostatných. Zisťovala, ako tieto tkanivá bránia rakovine, aby sa v nich šírila. Rozhodla sa od nich odkukať, ako to robia. Ukázalo sa, že obsahujú bielkoviny, ktoré dokážu rakovinu potláčať a zabraňovať jej vzniku. A Zuzana uvažovala ďalej.
Čo keby sa v nádorovom tkanive podarilo tieto potlačovače rakoviny aktivovať tak, aby rakovinu zabili? Po rokoch mravčej práce jeden taký proteín objavila. Popri tomto proteíne LACTB má teraz ešte štyri ďalšie nádejné. A s kolegami zisťuje, ako presne rakovinu zabíjajú.
Len čo objavila, ako tieto brzdy alebo potlačovače rakoviny pôsobia, začala hľadať chemické látky, ktoré by ich mohli povzbudiť do aktivity. „Rakovinová bunka ich totiž uspí, aby jej neubližovali. My sa ich chemickými zlúčeninami, naopak, snažíme budiť,“ opisuje Kečkéšová. Keď sa prebudenie podarí, rakovinu zabíjajú.
Molekulárna biologička so svojím tímom preto vyvíja postupy, ako tieto potlačovače rakoviny aktivovať. Tímu sa v poslednom období podaril veľký pokrok. Pre proteín LACTB už vedci našli potrebné chemické zlúčeniny. Dokážu ho zaktivovať tak, aby nádorové bunky zabíjal.
„Funguje nám to pri rakovine prsníka, vaječníkov a pankreasu,“ hovorí Kečkéšová. Vedci majú za sebou prácu v laboratóriu a predklinické experimenty na myšiach. Teraz vylepšujú vlastnosti látky tak, aby sa lepšie rozpúšťali a putovali po tele. Snažia sa zvýšiť jej účinnosť.
Nádejná budúcnosť liečby
Výskumníkov čakajú ešte testy toxicity na rôznych druhoch cicavcov. Majú trvať zhruba rok. Doterajšie výsledky sú také dobré, že vzbudili pozornosť v cudzine. Vlani získala Zuzana Kečkéšová prestížne ocenenie NextGen Stars Award.
Americká asociácia pre výskum rakoviny ho každoročne udeľuje asi desiatim vedcom prichádzajúcim s inovatívnymi postupmi v onkologickom výskume. „Ak testy toxicity dopadnú dobre, mohli by sme začať s klinickými skúškami u ľudí. Teraz hľadáme investora, ktorý by nám na ne poskytol peniaze,“ hovorí Kečkéšová.
Prvá fáza klinických testov by mala podľa odhadov Kečkéšovej vyjsť na 250 miliónov korún, druhá fáza zhruba na pol miliardy korún. Náklady na poslednú, tretiu fázu sa môžu vyšplhať na osem miliárd. „Pre prvú a druhú fázu klinických testov by sme radi našli investora, či už na celú čiastku, alebo len na jej časť,“ vysvetľuje Kečkéšová.
Až ak by látka úspešne došla do tretej fázy, bolo by potrebné sa aj vzhľadom na veľkú finančnú náročnosť spojiť s farmaceutickou firmou. Výskum rýchlo postupuje dopredu aj vďaka podpore zo súkromných zdrojov. A ako k peniazom od biznismenov vedecký tím prišiel? Pred časom sa Zuzana Kečkéšová po rokoch strávených vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch rozhodla presunúť do Európy.
„Chceli sme, aby naše deti mali možnosť spoznať svojich starých rodičov,“ vysvetľuje s tým, že život v Amerike je pre rodičov malých detí v porovnaní s Európou oveľa náročnejší.
„So synom som napríklad mohla v zámorí po pôrode zostať doma len tri mesiace. A to som ešte mala šťastie, do mnohých firiem sa musíte vrátiť po šiestich týždňoch,“ podotýka.
S partnerom pôvodom zo Švédska a dvoma deťmi nakoniec zakotvila v Prahe, kde študovala. Začala pracovať v Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR. Po príchode získala peniaze od Grantovej agentúry ČR aj z európskych zdrojov (EMBO). Tým sa to však neskončilo.
Poskytla novinárom zopár rozhovorov o skúsenostiach zo Spojených štátov aj o zaujímavých výsledkoch svojej práce, vrátane publikácie v prestížnom vedeckom časopise Nature, ktorá opisovala, ako myšiam vďaka proteínu LACTB zmizli nádory.
Tak sa o nej dozvedeli zástupcovia skupiny BPD partners miliardárov Vasila Bobelu, Petra Pudila a Jana Dobrovského, ktorí sa pred rokmi zišli vo vedení hnedouhoľnej spoločnosti Czech Coal a zarobili na predaji podielov Pavlovi Tykačovi. Do firmy sa k nim pridal aj riaditeľ Lučebných závodov Draslovka Pavel Brůžek.
„Kontaktovali ma cez LinkedIn, zišli sme sa a chceli vedieť všetko o mojej práci,“ spomína Kečkéšová na prvé stretnutie s Pudilom a Brůžkom. Jej výskum aj zapálenie pre vec podnikateľov nadchli. „Našich akcionárov veľmi zaujalo zameranie výskumu doktorky Kečkéšovej, rovnako ako jej prezentácie a vlastné vystupovanie,“ vysvetľuje Miroslav Tvrzník z BTCZ Ventures, patriacej do skupiny BPD partners.
Vedkyňu prekvapilo, že podnikatelia chcú jej výskum podporiť, hoci bol ešte len na začiatku. „Vtedy som ešte nemala žiadne zlúčeniny,“ hovorí s tým, že firmy väčšinou dávajú peniaze do oveľa pokročilejších projektov.
„Ale páčili sa im myšlienky môjho výskumu, veľmi ich nadchli, navyše sme si ľudsky sadli,“ vysvetľuje Kečkéšová. Prostredníctvom spoločnosti BTCZ Ventures na jar 2018 na svoju prácu získala štyridsaťpäť miliónov korún, čo je suma porovnateľná so štedrými európskymi grantmi, ktoré sa podarí získať len hŕstke najlepších vedcov.
Biznismeni do samotného výskumu nijako nezasahujú. Navyše na rozdiel od českých grantov nie je nijako stanovené, koľko peňazí musí ísť na chemikálie alebo na ľudí. „Je to podobný prístup ako v Amerike, kde stavajú na človeka. Keď už výskumník získa dôveru a finančnú podporu, nechávajú naňho, ako konkrétne s peniazmi naloží,“ hovorí biologička.
Dohoda s českými podnikateľmi bola taká, že pokiaľ sa vedci nedopracujú ku komerčne využiteľným výsledkom, pôjde z ich strany len o čistú podporu bádania. Na prípadnom komerčnom úspechu má mať skupina BPD partners podiel. A je dosť pravdepodobné, že sa ho dočká, pretože práca mieri ku klinickým skúškam.
„Doterajší výskum doktorky Kečkéšovej a jej tímu priniesol a prináša veľmi zaujímavé výsledky, ktoré pri testoch na myšiach potvrdzujú pôvodné očakávania,“ pochvaľuje si Tvrzník s tým, že sa podarilo identifikovať aj ďalšie látky schopné potláčať nádory. Preto hodnotí prácu vedcov veľmi pozitívne. Do budúcnosti podnikatelia hľadia s miernym optimizmom.
„Pri predklinických i klinických skúškach bude nutné preveriť pôsobenie danej látky na celý ľudský organizmus, jej eventuálna toxicita by mohla znamenať veľký problém,“ oznamuje Tvrzník. Biologička Kečkéšová chce výsledky svojej práce sama dostať do praxe. Už teraz plánuje, že založí spin-off spoločnosť, v ktorej bude mať podiel ona sama, jej pracovisko a spoločnosť BTCZ Ventures.
Michael Tomeš / Forbes Česko
Majoritným podielnikom by sa potom mal stať nový investor. „Už mám vymyslený aj názov firmy, inšpirovala som sa obľúbenými fantasy knihami,“ podotýka. Novú spoločnosť chce však predstaviť až vo chvíli, keď budú hotové testy toxicity, teda na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka. Spočiatku bude Kečkéšová firmu riadiť sama. A postupom času by spoločnosť odovzdala profesionálnemu CEO.
„Jedine tak môže byť firma úspešná. Ja by som v nej aj naďalej mala na starosti vedeckú časť, biznisové rozhodnutia by však mal robiť profesionál,“ myslí si. A na novú rolu už sa aj pripravuje. „Pomaly si vyberám zamestnancov do firmy,“ hovorí. Počas svojej kariéry spoznala Zuzana Kečkéšová množstvo nádejných vedcov, ktorých postretol syndróm vyhorenia. „Už nechceli pracovať ďalej, prestalo ich to baviť,“ spomína.
Väčšinou výskum úplne opustili. Pritom, ako to sama vyskúšala, občas by stačilo len dať si poriadnu pauzu, zmeniť smer a odpočívať. „Ani moja kariéra nebola priamočiara. Som typická ukážka vedkyne, u ktorej vidíte ups and downs. Aj preto ma často pozývajú na prednášky, ktoré majú ostatných inšpirovať,“ hovorí Kečkéšová, ktorá zo svojej dočasnej odbočky od vedy vyťažila tak dokonale, že ju podnietila k prelomovému objavu.
A pretože prešla náročnými obdobiami, dáva si pozor na to, aby dostatočne odpočívala. „Už som si našla cesty, ako sa vyrovnať so stresom,“ hovorí. Za kľúčové však považuje priznať si, že človek má problém, a vôbec ho vedieť identifikovať. „Len čo poznáte lepšie sami seba, je všetko jednoduchšie,“ podotýka.
Pokiaľ prechádza veľmi ťažkým obdobím a je enormne vyčerpaná, pomáha jej, keď odíde sama preč minimálne na tri týždne. „Cestovanie ma zatiaľ vždy dostalo zo všetkých problémov,“ hovorí. Počas ciest si podľa nej človek ľahšie uvedomí, že sú oveľa dôležitejšie veci ako nevydarený experiment.
Naposledy sa asi pred rokom vydala na transatlantickú plavbu z britského Southamptonu do New Yorku a následne cestovala po Spojených štátoch. Plavba zaoceánskou loďou Queen Mary 2 trvala sedem dní. „Nezastavujete pri žiadnych ostrovoch, vidíte len oceán, obklopuje vás pokoj a ticho,“ spomína. Ide o tradičnú trasu emigrantov z Európy do Ameriky.
„Keď vplávate do newyorského prístavu a vynára sa pred vami Socha slobody, dobre si predstavíte, čo emigranti v minulosti prežívali,“ podotýka. Ďalší veľký reštart v podobe cestovania bude Zuzana Kečkéšová potrebovať, pretože ju čaká veľká úloha.
Pokiaľ sa rozbehne klinické testovanie novej nádejnej látky, bude sedieť na dvoch šéfovských stoličkách. Ďalej povedie svoj výskumný tím v Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR a zároveň bude riadiť novozaloženú firmu, ktorá má výsledky výskumu dostať do praxe.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Eva Hníková.
