Hľadanie zločinca v dave ľudí s pomocou všadeprítomných kamier, ako to vidíme v akčných filmoch, nie je až také sci-fi. Ak dostane biometrický softvér kvalitnú fotku tváre, dokáže nájsť jedného človeka z desiatok miliónov, hovorí Ján Lunter, majiteľ a CEO biometrickej firmy Innovatrics. V rozhovore pre Forbes Slovensko hovorí aj o fenoméne deep fake, o strate anonymity či tom, ako nám môže biometria uľahčiť život.
Kde sú dnes hranice použiteľnosti biometrie?
Definícia biometrie sa rozširuje a mení. Kedysi to bolo jednoduché – biometria porovnáva staršiu fotku s aktuálnym výzorom osoby a povie „áno-nie“. Aktuálne pribúda veľa uplatnení. Príkladom môže byť overovanie, či sa vôbec rozprávate s človekom, či to nie je nejaký artefakt.
Nechcete, aby si v banke otvorila účet nejaká bábika alebo odfotená tvár. Biometria preto skúma aj pôvod obrázkov, ich autenticitu: toto je prelepená fotka, toto snímka z mobilného zariadenia, nie je to originál. Voláme to test živosti klienta.
A myslím, že to pôjde aj ďalej, už dnes žijeme vo svete „deep fakeov“. Dnes je ešte celkom jasné, že sa bavíme s ľuďmi, ale na úrovni takéhoto videorozhovoru si viem predstaviť blízku budúcnosť, v ktorej by jeden z nás bol simulovaná bytosť, animovaná nejakým softvérom. A možno by sme na to tak ľahko neprišli.
Odhalí chuligánov, pomôže vybrať okuliare
Kde všade je možné nasadiť biometrický softvér?
Nedávno som videl systém, ktorý funguje na futbalovom štadióne a vyčleňuje ľudí, ktorí naň nemajú prístup – no nepoužíva sa len na to. Sleduje aj tých, ktorí už sedia – kam sa pozerajú, na ktoré reklamy reagujú, na ktorých hráčov sa viac pozerajú. Biometria to vie vyhodnocovať a reagovať.
Iným príkladom je biometria a móda. Virtuálne si vyskúšate, ako v oblečení vyzeráte. Ak si skúšate okuliare, potrebujete, aby softvér vedel na milimetre presne, ako máte položené oči. To je kombinácia technológií vrátane biometrie.
Aj všetky aplikácie, v ktorých sa tvár dostane do animovaného filmu alebo si s niekým tvár vymeníte, populárne softvérové utilitky, to je tiež biometria. Málokto z nás asi predvídal, že za tým raz bude multimiliónový biznis.
S akými situáciami má softvér problémy?
Biometria je o detailoch a o výnimkách. Napríklad: máme spolu videorozhovor a za vami je okno. Kamera preto nedokáže zosnímať vašu tvár tak, aby vás rozpoznala. Časť nášho softvéru robí aj to, že rozpoznáva tváre, ktoré sú príliš tmavé, a upozorní vás, aby ste sa otočili smerom k svetlu.
Ak by ste si takto chceli spraviť „selfíčko“ na otvorenie účtu v banke, tak by to neprešlo. Takýchto neštandardných situácií, na ktoré človek nemyslí, môže by veľmi veľa.
Telefón vás spozná aj bez tváre
Čím sa meria kvalita biometrie? Rýchlosťou? Chybovosťou?
Dva základné parametre sú množstvo nerozpoznaných tvárí alebo odtlačkov a množstvo zle rozpoznaných, teda zámen, čo je vážnejšia chyba. Záleží ale aj na nastavení procesu, je v ňom veľa pocitových faktorov, ktoré sa ťažšie „benchmarkujú“, je veľmi zložité zúžiť ich na jedno-dve čísla.
Nasadenie chce cit pre vec a prax. Keď sme ladili softvér na test živosti, vo firme sme spravili súťaž „spoof hero“ – kto softvér najlepšie oklame. Niekedy sa to podarilo pomerne dobre, ale víťaz ani nevedel prečo, ako a kedy to dosiahol.
Ako funguje takzvaná seamless biometrics v mobiloch?
Mobilný telefón má dnes veľmi veľa senzorov. Len spôsob, akým ho človek drží, keď ho ide odblokovať, rýchlosť písania na klávesnici a rýchlosť pohybov alebo náklon. To sú charakteristiky, ktoré, keď sa správne nakombinujú, už človeka definujú s pomerne vysokou pravdepodobnosťou. Vieme sa takto vyhnúť tomu, aby sa majiteľ telefónu musel pozrieť do kamery.
Mobil majiteľa neoveruje vždy, iba keď má pocit, že sa niečo stalo, napríklad ak po dotyku nastali nejaké prudšie pohyby. Softvér rozhodne, že je možné, že mobil má v ruke iná osoba.
Ako vyzerá poplach v biometrickej firme? Riešite aj urgentné situácie?
Kritický moment býva, keď zistíme, že existuje nejaká populácia alebo nepredvídaná situácia, v ktorej systém nefunguje tak, ako by mal. Napríklad rozpoznávanie detí býva atypické. To sú naše poplachy – nie preto, že príde útok, nejakí hackeri. To sa nám asi ani nestalo.
Hoci sú biometrické databázy veľmi citlivé, neviem o zneužitiach, ktoré by nastali, a v zásade ani o spôsoboch, akými sa dá databáza ľahko zneužiť. Tvár je verejná informácia. Ak mám v databáze veľa tvárí, viem možno sledovať ľudí, ktorí niekam masovo idú, ale zneužitie si nie je ľahké predstaviť.
Kto vie o nás najviac?
Dospejú raz politici a súdy v biometrii do konfliktu s firmami, podobného tomu s Googlom či Facebookom? Kto je dnes vlastne najväčší biometrický svetový hráč?
Dnes je to veľmi ťažké povedať, biometria je v obrovskom počte produktov. Niekto by mohol povedať, že je to Facebook, ale ten nerobí biometrické projekty pre vlády. Vie však o vás výrazne viac ako vláda a kombinuje najrôznejšie údaje. Aj Google má veľa takýchto dát, biometria je len časť z nich.
Dnes je asi najväčšie nebezpečenstvo a aj najväčšia snaha o reguláciu v tých systémoch, ktoré kombinujú rôzne typy dát – biometrické, textové a osobné. V takých je zachytené typické správanie jednotlivca, jeho zvyky, čo má a čo nemá rád. To sú hodnotné dáta, najmä z pohľadu reklamy.
Biometrické dáta sú momentálne v hľadáčiku politikov menej, ale boli už aj situácie, keď pre zle fungujúci systém ľudia prežívali diskomfort.
„Biometria je kontroverzná a môže smerovať aj k dystópii. Ja ale vidím toľko pozitívnych aspektov, že nevidím dôvod sústrediť sa na tie negatívne,“ hovorí Ján Lunter. Foto: Marek Velček
Ako sa táto oblasť reguluje? Zákazmi konkrétnych technológií či firiem? Alebo obchod riadia sankcie voči krajinám?
Ide o všeobecnejšie sankčné zoznamy, nie nevyhnutne zamerané na biometriu. Neviem, či existuje nejaký zoznam špecifický pre biometriu, tak ako zrejme existujú špecifické nariadenia pre zbrane.
Orwell alebo utópia
Je to dobre? Zaslúžila by si biometria „zbrojný pas“, štandardizáciu?
Ja tento názor nezdieľam. V biometrii ide o aplikáciu dnes už pomerne bežných postupov z oblasti počítačového videnia. Aj štáty, ktoré sú na nejakom sankčnom zozname, si podobnú technológiu zrejme aj tak vedia zabezpečiť, hoci možno nie až takú kvalitnú. Určite by som biometriu neporovnával s nejakými zbraňami.
Aké zásady etického konania teda fungujú vo vašej firme?
Vieme sa rozhodovať nepriamo – sústredíme sa len na tie aplikácie, s ktorými sme stotožnení, a vyladíme systém len pre ich podmienky. Na iné účely bude fungovať iba veľmi zle. Takto sa naša technológia prirodzene dostane do tej oblasti, na ktorú je najlepšia.
Niekto by si napríklad povedal, že tvárová biometria sa môže používať z dronov, napríklad na rozpoznávanie ľudí, ktorí idú niekam protestovať. Ale takto to nie je.
V prípade dronov je biometria veľmi špecifická, rieši sa problém chvenia vzduchu, rýchlosti, obrázky vyzerajú výrazne inak. Prispôsobiť riešenie chce špecializáciu databáz a roky vývoja. My sme si povedali, že týmto smerom nejdeme, je to pre nás za čiarou.
Armády a dodávatelia si toto nasadenie asi ustrážia sami, nie?
Oni by do takejto spolupráce ísť vedeli, určite tu taká možnosť je. Ale narážajú na to, že čím ďalej tým menej firiem s nimi chce spolupracovať. Aj Google aj Microsoft sa z niektorých spoluprác s americkým ministerstvom obrany stiahli.
Toto je spôsob, ktorý dodávateľom technológií dáva možnosť rozhodovať sa a ovplyvniť budúcnosť biometrie. Možno čiastočne aj budúcnosť sveta, to, či sa dostaneme k Orwellovi alebo k utópii. (so smiechom) No, my preferujeme utópiu.
Kam zatiaľ smeruje vývoj?
Neviem, kam smeruje, ale, samozrejme, biometria je kontroverzná a môže smerovať aj k dystópii. Ja ale vidím toľko pozitívnych aspektov, že nevidím dôvod sústrediť sa na tie negatívne.
Veľký rozhovor s Jánom Lunterom nájdete v júnovom vydaní magazínu Forbes. Objednať si ho môžete TU.
