Záverom minulého roka prekonala najväčšia digitálna mena významnú métu. Jej hodnota prestrelila 100-tisíc dolárov, čo je míľnik nielen pri obchodovaní a investovaní, ale aj symbol zmeny nálad a postojov k tejto kryptomene.
Mnohí profesionálni investori, biznismeni a politici boli voči bitcoinu dlhé roky odmietaví. V ostatnom čase však svoj postoj menia.
Pravdepodobne najviac sledovaným je staronový americký prezident Donald Trump, no ku konvertitom patria aj významné fondy či komerčné banky.
Prísnejšia regulácia nebude
„Nie som fanúšikom bitcoinu a iných kryptomien, ktoré nie sú peniazmi, ale ich hodnota je veľmi volatilná a založená na vode,“ tvrdil Trump ešte v roku 2019. Kritizoval bitcoin za jeho zneužívanie pri ilegálnych aktivitách a volal po prísnejšej regulácii. V interview pre Fox Business v roku 2021 uviedol, že bitcoin je zrejme podvod: „Nemám ho rád, pretože konkuruje doláru“.
Pred vlaňajšími prezidentskými voľbami však svoj postoj postupne zjemňoval. Začal s predajom NTF kariet a otvorene sa hlásil k podpore kryptoaktíva. „Ak budú digitálne meny definovať budúcnosť, chcem, aby boli ťažené, razené a vyrobené v USA,“ povedal na bitcoinovej konferencii v Tenessee.
Po tom, ako v novembri minulého roka prekonala neznámejšia mena úroveň 100-tisíc dolárov, napísal na sieti X: „Blahoželám, bitcoineri!!! 100 000 $!!! Do toho!!!“. A po inaugurácii do prezidentského úradu naznačil, že USA budú „hlavným mestom bitcoinového sveta“.
Postoj Trumpa sa tak zmenil zo zásadného „odmietača“ k horlivému podporovateľovi. Za zmenou jeho nálady môže byť snaha o podporu medzi mladými voličmi, no aj rastúci záujem biznisu.
TASR (AP Photo)
Okrem Trumpa je výrazným podporovateľom bitcoinu aj Elon Musk.
Prezliekanie kabátov
Trump však nie je jediný, kto prezlieka kabáty. Svoj postoj o 180 stupňov zmenili aj mnohé iné známe mená. Larry Fink, šéf najväčšieho asset manažéra na svete, spoločnosti BlackRock, opisoval v roku 2017 bitcoin ako index prania špinavých peňazí. Vlani však priznal jeho potenciál ako zábezpeky proti inflácii. Uznal zároveň investičné príležitosti kryptosveta.
Známy investor a popularizátor Ray Dalio spochybňoval v roku 2017 bitcoin ako platidlo pre jeho veľkú volatilitu a špekulatívnu povahu. Minulý rok ho však už označil na „digitálne zlato“ a zaradil túto menu do svojej diverzifikovanej investičnej stratégie.
Rovnako šéf hedgeového fondu Citadel, Ken Griffin, najprv nepokladal bitcoin za ekonomicky užitočný. Aj u neho došlo k obratu vlani, keď vyjadril poľutovanie nad tým, že do bitcoinu neinvestoval ešte skôr. Naďalej síce spochybňuje jeho praktické využitie, no uznáva, že virtuálna mena má výrazný trhový potenciál.
Odvážny nápad ČNB zaradiť bitcoin do rezerv
Náladu však nemenia len známe osobnosti, ale aj mnohé inštitúcie. Celosvetovú pozornosť si vyslúžila myšlienka guvernéra Českej národnej banky Aleša Michla zo začiatku tohto roka, aby až päť percent rezerv centrálnej banky tvoril bitcoin. Išlo by o bezprecedentný krok. Zatiaľ sa žiadna centrálna banka vyspelého sveta nevydala týmto smerom.
Michl vysvetlil, že jeho cieľom je diverzifikovať rezervy banky a prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam na finančných trhoch. Uznáva, že bitcoin má „extrémnu“ volatilitu a len krátku históriu, no opiera sa o podobné kroky BlackRocku a iných veľkých hráčov, ktorí vlani začali na tomto trhu investovať.
Ako upozornili Financial Times, tento krok budí pozornosť aj s ohľadom na už dnes nezvyčajnú stratégiu Českej národnej banky. Až 22 percent jej portfólia totiž tvoria akcie, z toho časť aj americké. Na konzervatívne ladenie centrálnych bankárov ide o veľmi odvážnu alokáciu. Rezervy takýchto inštitúcií totiž zväčša tvoria dlhopisy alebo zlato.
Návrh guvernéra Michla ešte musí schváliť rada inštitúcie. Európska centrálna banka sa však už stihla vysloviť proti. Jej predstavitelia uviedli, že „spravodlivá hodnota bitcoinu je stále nulová“ a že najväčšia digitálna mena nie je vhodná ako platobný prostriedok alebo investícia. Guvernér nemeckej Bundesbank Joachim Nagel prirovnal bitcoin k „digitálnym tulipánom“ a špekulatívnej bubline zo 17. storočia.
Guvernér Českej národnej banky Aleš Michl navrhol, aby mala banka päť percent rezerv v bitcoine. Foto: Flickr.com
Nedôveru prelomili bitcoinové ETF
K zvýšeniu popularity virtuálnej meny medzi investormi prispelo vlani spustenie prvých 11 ETF fondov, ktoré umožnili investície do spotového bitcoinu. Táto novinka sa považuje za ďalší krok k štandardizácii bitcoinového sveta a vyslúžila si záujem veľkých konzervatívnych investorov. Spomedzi veľkých správcov zaradili takéto fondy do svojej ponuky napríklad BlackRock alebo Fidelity.
Aktuálne je bitcoinových ETF fondov viac ako 20 a dovedna spravujú majetok v hodnote zhruba 113 miliárd dolárov. Investujú do nich drobní investori, no aj iné veľké fondy. Jedným z nich je štátny fond Spojených arabských emirátov s názvom Mubadala Investment Company, ktorý vlastní bitcoiny v hodnote 460 miliónov dolárov.
Ďalším veľkým inštitucionálnym investorom je spoločnosť MicroStrategy’s Investment, ktorá aktuálne drží zhruba 470-tisíc bitcoinov. Jej šéf Michael Saylor povedal, že kryptomena je digitálne zlato a slúži ako ochrana pred infláciou a devalváciou fiat mien.
Desať najväčších bitcoinových ETF. Zdroj: coinglass.com
Bitcoin sa dostáva do mobilných aplikácií
Bitcoin však nie je len doménou veľkých inštitúcií. Čoraz kratšiu cestu k nemu majú aj drobní používatelia. K dispozícií je viacero kryptobúrz alebo tradingových aplikácií, kde si môže bitcoin kúpiť aj bežný človek.
Dostal sa dokonca do mobilných bankových aplikácií. Spolu s ďalšími viac ako 220 kryptomenami ho ponúka britský Revolut. Je možné ním platiť, uchovávať ho na platforme či si ho previesť na externú peňaženku.
Prvé huby po daždi začínajú rásť aj na Slovensku. Obchodovanie a investovanie do kryptomien pripravujú podľa zatiaľ neoficiálnych informácií dve slovenské banky.
Inovačný šéf Tatra banka Daniel Minárik v poste na LinkedIn naznačil prípravu „plne funkčného prototypu platformy“ s cieľom zistiť, ako poskytovať služby pre zákazníkov zaujímajúcich sa o kryptoaktíva.
Banka vytvorila dokonca vlastné oddelenie digitálnych aktív, ktorého šéfka Ivana Senderáková hovorí, že budovanie internej kompetencie a technologickej infraštruktúry s cieľom pripraviť sa na budúci tokenizovaný svet je cestou, ktorou by sa banky mohli vydať.
Rakúska Raiffeisen, ktorá patrí do rovnakej bankovej skupiny ako Tatra banka, už takéto riešenie ponúka. V spolupráci s kryptoburzou Bitpanda umožňuje od minulého roka cez vlastnú mobilnú aplikáciu obchodovať s kryptomenami.
Na bitcoin si zvyká aj George
Podobná situácia je aj v konkurenčnej skupine Erste Group. Česká sporiteľňa umožňuje cez mobilnú aplikáciu George okrem akcií a ETF nakupovať aj bitcoiny. „Digitálne aktíva a kryptomeny nemôžeme ignorovať. Len v Česku s nimi obchodujú desiatky tisíc bankových klientov,“ povedal Jiří Skopový, líder programu Seed Starter Českej sporiteľne.
Banky pri podobných aktivitách často využívajú externé spoločnosti. Umožňuje im to vyhnúť sa náročnej regulácii a byť pri inováciách pružnejšími. Slovenská sporiteľňa napríklad spolupracuje so startupom Blokmate. Ten „pomáha Slovenskej sporiteľni pripraviť sa na digitálne aktíva,“ uviedla banka v januári na svojom webe.
Hovorkyňa sporiteľne nateraz poprela prípravy na obchodovanie s bitcoinom. Podobný postoj zaujala aj hovorkyňa Tatra banky. Podľa informácií, ktoré má Forbes k dispozícií, však na sprístupnení bitcoinu pre svojich klientov obe banky pracujú.
„Trh to vie. Rovnako tak Národná banka Slovenska. Kedy to však spustia, nie je jasné,“ uviedol Martin Skákala, organizátor konferencie Digitálne aktíva pre bankovníctvo a financie. Akcia zameraná na prepojenie sveta tradičných financií s digitálnymi aktívami sa uskutočnila v novembri minulého roku v Prahe a myšlienky na nej prezentovalo 35 predstaviteľov bankového a finančného sveta z Česka a Slovenska.
„Od 30. 12. budú všetci poskytovatelia služieb s kryptoaktívami potrebovať licenciu od NBS alebo iného orgánu dohľadu. Dnes im stačí len viazaná živnosť,“ hovorí Júlia Čilíková z Národnej banky Slovenska.
MiCA sprístupňuje krypto svet tradičným hráčom
Tradičnému finančnému svetu doteraz k výraznejšej aktivite v kryptopriestore chýbala dostatočná regulácia. Pre veľké subjekty je totiž dôležité mať mantinely a pravidlá. Táto prekážka však tento rok spadla. Úvodom roka začala platiť európska regulácia MiCA, ktorá stanovuje pravidlá pre jednotlivých poskytovateľov kryptoslužieb.
Vďaka nej sa môžu subjekty pohybovať po pevnejšom ľade. Tento rok je prechodným obdobím, počas ktorého sa majú poskytovatelia zladiť s regulačnými požiadavkami. Je tak pravdepodobné, že aktivita na lokálnom trhu sa po nabehnutí novej regulácie urýchli. Podľa prieskumu NBS, ktorá nad reguláciou MiCA vykonáva dohľad, už má aspoň nejakú skúsenosť s kryptomenami až 12 percent Slovákov.
Skákala hovorí, že regulácia znamená veľkú zmenu na trhu, keďže legitimizuje bitcoin a zároveň zjednodušuje jeho držanie. Pripúšťa však, že za obratom sentimentu môže byť aj FOMO efekt, keď vysoká cena upriamuje pozornosť na tuto triedu aktív, ktorá má v tradičných portfóliách ešte stále nízke zastúpenie.