Držba najväčšej kryptomeny nie je len doména súkromných investorov alebo investičných fondov.
Je bežným štandard, že krajiny po celom svete vytvárajú štátne rezervy v zlate. Žltý kov sa po stáročia považuje za bezpečné aktívum, ktoré zabezpečuje ochranu pred finančnou nestabilitou. Nie každý však vie, že niektoré štáty držia svoje zásoby aj v „digitálnom zlate“ – bitcoine.
Väčšina vládnej držby tejto meny pochádza z aktív, ktoré zaistili orgány činné v trestnom konaní v boji proti kybernetickej kriminalite, podvodom a praniu špinavých peňazí.
Niektoré krajiny však využívajú na obstaranie bitcoinu ťažobné operácie, prípadne aktívny strategický nákup.
Špecifickú pozíciu má Ukrajina, ktorá v súvislosti s vojnovým konfliktom získava kryptomenu z darov od svojich medzinárodných podporovateľov na financovanie vojenských a humanitárnych aktivít.
Portál Coingecko odhalil exkluzívny pohľad do štátnych kryptopeňaženiek. Informuje, že vlády po celom svete kontrolujú približne 2,3 percenta celkovej ponuky digitálneho aktíva, čo v prepočte predstavuje ohromujúcich takmer 464-tisíc bitcoinov.
Hoci toto číslo zaznamenalo mierny pokles oproti júlu 2024, keď štáty vlastnili bezmála 530-tisíc tokenov, dynamika prístupu naznačuje pokračujúcu angažovanosť.
Aktuálna kumulatívna hodnota vládnych virtuálnych trezorov presahuje 40 miliárd eur.
Kým niektoré krajiny, ako napríklad Salvádor či Bhután, aktívne zvýšili svoje zásoby, iné sa ich zbavujú. Spojené štáty americké a Nemecko ich postupne znižujú.
Skonfiškovaný bitcoin
Aj napriek likvidácii časti svojich aktív zostáva vláda USA najväčším držiteľom bitcoinu približne s 198-tisíc tokenmi, čo predstavuje viac ako 18 miliárd eur.
Americký prezident Donald Trump je podporovateľ kryptomien a v marci tohto roka podpísal výkonný príkaz na zriadenie rezervy, ktorú jeho poradca David Sacks prirovnal k digitálnej pevnosti Fort Knox a hromadeniu zlatých tehličiek na známej americkej vojenskej základni.
Rezerva financujú najmä zo skonfiškovaných aktív v dôsledku občianskoprávnych a trestnoprávnych konaní.
Spojené kráľovstvo má na svojom konte približne 61-tisíc bitcoinov. Podobne ako USA ich získalo prostredníctvom zaistenia v rámci odhalenej trestnej činnosti. Vláda momentálne zvažuje, ako s digitálnym zlatom naloží.
Zdanlivý rozpor
Zaujímavý paradox vidíme pri druhom najväčšom držiteľovi digitálneho zlata. Čína napriek zákazu obchodovania a ťažby kryptomien vlastní 194-tisíc bitcoinov.
Väčšina však pochádza z podvodu PlusToken, teda Ponziho schémy z roku 2019. Peking svoju korisť doposiaľ nezlikvidoval a ohľadom budúcich plánov mlčí.
Aktívne prístupy
Bhután postupne nahromadil takmer deväťtisíc bitcoinov, ktoré pochádzajú z ekologicky udržateľnej ťažby poháňanej vodnou energiou. Táto akumulácia robí z Bhutánu špecifickú krajinu, ktorá ako jedna z mála netvorí rezervy prostredníctvom zaistenia alebo nákupu.
Svoje rezervy stabilne zvyšoval aj Salvádor, ktorý vlastní približne šesťtisíc bitcoinov. Krajina priebežne nakupuje jeden token denne v rámci dlhodobej stratégie prezidenta Nayiba Bukeleho na integráciu kryptoaktíva do národnej ekonomiky.
Medzinárodná podpora
Z relatívne početných darov kryptomeny získavala najmä Ukrajina. Jej zásoby vzrástli od roku 2024 na 256 bitcoinov. Prostriedky však minula na vojenské a humanitárne účely.
Rovnako, hoci z iných pohnútok, postúpilo aj Nemecko, ktoré v polovici roka 2024 zlikvidovalo všetkých svojich 46-tisíc bitcoinov. Zaujímavosťou je, že táto operácia spôsobila 15,7-percentný pokles ceny digitálneho zlata.
Vládne predaje
Nie všetky vlády držia rezervy dlhodobo. Dôvody na likvidáciu sa rôznia. Predaj môže slúžiť na pokrytie rozpočtových deficitov. Niektoré vlády sa môžu pokúšať aj o časovanie trhu a predávať kryptomenu strategicky, keď sú jej ceny vysoké, aby maximalizovali výnosy.
Zaistené digitálne aktíva môžu podliehať aj povinnému speňaženiu a povinnú premenu na fiat menu. V takom prípade sa realizujú dražby.
