Litovský multimilionár Gediminas Žiemelis nakupuje české firmy a plánuje dodávať do Česka ekologické letecké palivá.
Český trh predstavuje pre najbohatšieho muža Litvy Gediminasa Žiemelisa zaujímavú príležitosť. Jeho konglomerát Avia Solutions Group požičiava lietadlá v najvyťaženejších častiach roka aerolinkám po celom svete a je v tomto segmente najväčší. Časť biznisu – servisné stredisko BGC v Ostrave – má aj v Česku.
Teraz by mohol na český trh priniesť niečo ďalšie. Tento rok sa totiž pustil do mamutieho projektu továrne na udržateľné letecké palivo, ktorú postaví v lotyšskej Liepāji. Fabrika, ktorá by mala palivo začať vyrábať v roku 2030, bude stáť celkovo štyri miliardy eur.
V ďalších rokoch by mohol biznis získať aj českú stopu. „Spoločnosť BGS aktívne vedie rokovania s niekoľkými leteckými spoločnosťami o možnom využití udržateľného leteckého paliva,“ povedal pre Forbes Žiemelis.
Trendový biznis
Tak trochu neviditeľnému leteckému magnátovi dávajú aj také obrovské investície do zelených palív zmysel. Pri súčasnom kurze nielen Európskej únie sa mu tiež zrejme v dlhodobom horizonte vyplatia.
Podľa štúdie analytikov Argus Biofuels Analytics by mali svetové kapacity zelených leteckých palív stúpnuť zhruba zo 600 miliónov litrov v roku 2023 až na trinásť miliárd litrov v roku 2030, inými slovami dvadsaťkrát.
Vzhľadom na ciele regulátorov smerujúce k uhlíkovej neutralite bude po zelených palivách rásť dopyt a podľa štúdie spoločnosti McKinsey by ich nasadenie malo vyriešiť viac ako polovicu potrebného objemu do roku 2050. Aj preto je čas naskočiť na vlak práve teraz.
Zvýšenie kapacít
„Bez výrazného zvýšenia kapacity by dopyt po udržateľných leteckých palivách mohol do roku 2030 prevýšiť ponuku. Progresívni hráči v leteckom priemysle využívajú na získavanie SAF kombináciu stratégií vrátane kapitálových investícií, aby pomohli rozšíriť ekosystém,“ tvrdia analytici McKinsey.
Podľa Žiemelisa je stále priskoro hovoriť o tom, za ako dlho by sa jeho firmám malo podariť veľkú investíciu zhodnotiť. „Ak sa však pozrieme na širší kontext trhu, v Európe existuje spoločné úsilie na vládnej a európskej úrovni o urýchlenie prijatia SAF,“ povedal litovský podnikateľ.
„Plán klimatických cieľov do roku 2030 stanovuje SAF ako kľúčový faktor pre zníženie emisií z leteckej dopravy, preto očakávame, že projekt bude spôsobilý pre rôzne podporné programy a bude z nich ťažiť, vrátane potenciálnej podpory Európskej únie, stimulov miestnych vlád a inštitucionálneho financovania,“ dodal.
Kľúčová premenná, ktorá môže ešte zrýchliť ďalší rozvoj udržateľných leteckých palív, je postoj svetových letísk. Mnohé z nich s ich zavedením v biznis pláne počíta a odmeňuje tých, ktorí ich využívajú.
Londýnske Heathrow spustilo na tento rok program za takmer 100 miliónov eur, ktorý má pomôcť splatiť až päťdesiat percent z ceny udržateľného leteckého paliva, ktoré je v tejto chvíli zatiaľ drahšie ako to klasické.
V San Franciscu znižujú poplatky za pristátie, rovnako ako amsterdamský Schiphol, kde ešte navyše dávajú okolo 500 eur zľavu za každé doplnenie paliva.
Singapurské letisko Changi začne od budúceho roka nasadenie udržateľného paliva vyžadovať od prepravcov ako povinnosť s cieľom dostať sa zatiaľ na jedno percento. Japonsko chce podiel udržateľných palív do roku 2030 zdvihnúť na desať percent.
Ďalšie zníženie poplatkov momentálne vo vysokých stovkách eur na jeden let platí aj v Stuttgarte, Düsseldorfe či Mníchove.
Treba dodať, že bez podporných programov a úľav by udržateľné letecké palivá nemali ekonomicky šancu prežiť.
Priemerná cena zeleného paliva je dvakrát až päťkrát vyššia ako klasického. Ku skutočnej konkurencieschopnosti majú teda zelené palivá pod skratkou SAF (Sustainable Aviation Fuel) zatiaľ ďaleko. Podľa analytikov z McKinsey by mohli byť cenovo konkurencieschopné najskôr za desať až pätnásť rokov.
Autor článku je redaktor Forbes.cz Michal Bernáth.
