Bežné hobby vymenil za záchranu devínskeho ríbezláku. Keď ho tamojšie družstvo v roku 1996 prestalo vyrábať, tak sa na to o niekoľko rokov podujal sám. Augustín Mrázik je architekt, programátor a tiež vinár. V biznise uskutočňuje kroky, aby sa na tento lokálny produkt nezabudlo a aby prerazil vo svete.
Preto si registroval i ochrannú známku THEBENER. Ríbezľové vína tejto značky už stihli uspieť na vinárskych súťažiach vo Francúzsku, USA, Izraeli, Nemecku či Južnej Afrike. Nehovoriac o tých lokálnych slovenských. Ale aj na tieto možnosti museli ovocné vína počkať, ešte pred dekádou sa s nimi totiž súťažiť nedalo.
Názov značky inšpirovala fotografia
Označenie THEBENER prihlásil Mrázik na registráciu ochrannej známky v máji 2015. Spomína si na to tak, ako keby sa to udialo len včera: „Bolo to cez mobil z auta počas cesty na výstavu Wine Prague, kde sme túto značku a naše ríbezľové víno išli po prvýkrát predstavovať medzinárodne.“ Už v októbri bola jej registrácia v rámci EÚ potvrdená.
Robota s hroznom ho nebavila, dnes vyrába divoké oranžové víno
Ríbezľové víno začal vyrábať v roku 2007 s cieľom zachrániť tento lokálny produkt. Ten pomenoval jednoducho: Devínsky ríbezlák. „Pre podobné vína majú iní výrobcovia názvy ako Čierna líška alebo Čierny medveď,“ uvádza pre Forbes.sk. „Naše vína mali len všeobecné označenia, napríklad Devínske ríbezľové víno čierne. Nebol to medveď ani líška,“ smeje sa.
Popularita sa ríbezľovému vínu navracia. Ten devínsky treba podľa Mrázika zachovať pre ďalšie generácie. Foto: archív A. Mrázik
Nutná však bola značka. Ochrana označenia Devínsky ríbezlák bola ale od začiatku odsúdená na neúspech. Ide totiž o kombináciu geografického označenia, ktoré možno použiť len výnimočne, a ríbezláku, čo je síce nespisovné slovo, no označuje ríbezľové víno, teda niečo, čo je známe a používané. „Nemôžete si dať chrániť označenie ako auto alebo stolička,“ vraví pre Forbes.sk
Vínny startup s niekoľkomiliónovými počiatočnými investíciami.
Z hobby je dnes rodinné vinárstvo
Keď Mrázik uvažoval o názve pre svoje produkty, tak mu pohľad padol na fotografiu Aloisa Sonntaga s dcérou Rudolfínou. Práve on totiž v roku 1921 založil na Devíne veľkovýrobu ríbezľového vína. „Na stene mali trojjazyčný nápis. Zrazu z fotografie vystúpil názov THEBENER. Po nemecky to znamená devínsky. Keďže Devín sa už nevolá Theben, nie je to geografické označenie,“ spomína na moment, od ktorého už bolo všetko jasné.
Táto historická fotografia inšpirovala Mrázika pri vymýšľaní značky pre svoje produkty. Foto: archív A. Mrázika
Označenie THEBENER považuje až za symbolické. Do názvu je pretavený kus histórie. Chránenou značkou je len toto jedno slovo, dodatok Devínsky ríbezlák používa Mrázik len preto, aby ľudia vedeli, že je to stále ten istý produkt a nie nová značka.
Jeho záľuba prerástla do biznisu
Mrázik označuje ešte aj dnes svoj biznis najmä za hobby. Jeho cieľom bolo najmä zachrániť ríbezľové víno ako spoločné kultúrne dedičstvo regiónu. A nebol v tom sám. Pomáhali mu kolegovia v jeho vinárstve i členovia Devínskeho spolku vinárov a vinohradníkov, ktorý založil.
A ako to už býva, tak v prípade záľub človek investície väčšinou nepočíta. V tom čase dokončoval svoj rodinný dom s kamennou pivnicou a priľahlý areál pod devínskym hradom. Celkom prirodzené teda bolo, že pre výrobu a predaj ríbezláku postavil v areáli priestory, ktoré nazval viechou. „Práve teraz je to desať rokov od otvorenia Devínskej viechy svätého Urbana,“ spomína pre Forbes.sk.
V kamennej pivnici sa nachádzajú sudy s ríbezľovým vínom. Foto: archív A. Mrázika
Víno spočiatku vyrábal v kamennej pivnici domu, no s rastúcim objemom musel výrobu presunúť do vedľajšieho domčeka, ktorý pôvodne plánoval zbúrať. Za ním pod prístrešok umiestnil nerezové tanky. Investície nepočítal, postupne nakupoval a budoval všetko, čo pre výrobu nevyhnutne potreboval. Odhaduje to na niekoľko stotisíc eur.
S ríbezľovým vínom žne úspechy i vo svete
To, že sa ríbezľové víno tejto značky teší obľube, potvrdzujú i medzinárodné ocenenia. Len tento rok stihol Mrázik získať už dve. Nedávno prišli tri diplomy so zlatou medailou z medzinárodnej vinárskej súťaže z francúzskeho Lyonu. „Uspel tradičný, čierny a starodevínsky ríbezlák,“ približuje pre Forbes.sk.
Tieto ceny ho potešili najmä preto, že ide o prvé zlaté medaily z Francúzska, teda celosvetovo najvýznamnejšej vinárskej krajiny. Na výstavu posielal celkovo šesť vín a očakával, že zaboduje skôr polosuché víno.
Ľudia zo značky organizujú ochutnávky ríbezláku priamo pod Hradom Devín. Foto: archív A. Mrázika
V januári tohto roku značka THEBENER uspela aj na medzinárodnej vinárskej súťaži Texas IWC 2019 v USA. Zlato získal ríbezlák barrique a striebro starodevínsky ríbezlák i Rizling rýnsky 2017. „Hroznové vína vyrábame len v malom množstve pre hostí vo vieche,“ vysvetľuje Mrázik.
Podľa neho pred 12 rokmi vôbec nebolo možné súťažiť s ovocnými vínami, a tak v rámci zámeru obnovy ríbezláku otvorili v súťaži Devínsky strapec kategóriu ríbezľových vín. „Tie okrem Devína vyrábalo vtedy len zopár vinárov v okolí. Pátral som, koho ešte môžeme do súťaže pozvať,“ spomína si pre Forbes.sk. Postupne sa ale ovocné vína začali tešiť čoraz väčšej obľube a dnes už môžu súťažiť v mnohých vinárskych súťažiach.
A čo sa budúcnosti tejto slovenskej značky týka? Tá sa podľa Mrázika začala už vlani. „Pripravovali sme prechod na spoločnosť. Na ňu prešli všetky aktivity týkajúce sa ríbezľového vína, okrem predaja vo vieche“, upresňuje pre Forbes.sk. „V rámci eseročky je pri tomto rozsahu výroby a aktivít mnoho vecí jednoduchších než pri živnosti, vrátane získania investorov,“ dopĺňa.
Na to, aby mohol so svojou značkou čeliť ďalším výzvam, musí výrobu presťahovať do iných podmienok. Momentálne mu ako najlepšie riešenie pripadá výstavba vlastného vinárstva. I napriek všetkému, čo biznis sprevádza, Mrázik verí ríbezláku i svojej ochrannej známke. „THEBENER si ľahko zapamätajú nielen Nemci, ale aj anglicky, francúzsky či inak hovoriaci milovníci vín. Verím, že s úspechom ríbezľového vína vo svete náš názov rýchlo zovšednie podobne ako hamburger, pilsner alebo frankfurter,“ uzatvára pre Forbes.sk.
Hlavné foto: archív A. Mrázika
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
