Taliban, mnohými klasifikovaný ako teroristická organizácia, chce ekonomike Afganistanu pomôcť prostredníctvom kapitálu od zahraničných investorov. Za ich peniaze ponúka víza.
Taliban a biznis. To je spojenie, ktoré vám asi pri organizácii, ktorá je vedená ako teroristická Radou bezpečnosti OSN, Spojenými štátmi či Kanadou, nenapadne ako prvé. Napriek tomu sa moslimskí radikáli, ktorí sa opäť ujali moci v Afganistane v auguste 2021, upínajú k myšlienke prilákania zahraničného kapitálu, ktorý by podporil ich chradnúcu ekonomiku.
Afganská administratíva schválila tento rok vo februári plán, ktorý zahraničným investorom sľubuje udelenie pobytových povolení na obdobie od jedného do desiatich rokov výmenou za kapitálové investície.
Talibanská vláda nezverejnila žiadny oficiálny odkaz na legislatívu ani regulačný rámec. Úradníci nepublikovali harmonogram implementácií ani nestanovili minimálne investičné limity. Návrh neuvádza, či by povolenie na pobyt mohlo viesť k trvalému pobytu alebo občianstvu.
Tough pitch, povedal by americký marketér. Afganské HDP je ako jedna z divokejších jázd na kolotoči. Už pred nástupom Talibanu rástla podľa dát Svetovej banky afganská ekonomika v priemere približne o dve percentá ročne, čo je väčšinou pomalšie tempo, ktoré typicky dosahujú skôr vyspelé krajiny Západu.
Taliban v čele
Už rok pred nástupom Talibanu sa však krajina dostala do recesie a ekonomika klesla o 2,4 percenta. A potom to prišlo: mínus dvadsať percent v roku 2021. Odvtedy sa situácia zastabilizovala a už ku koncu roka 2025 sa odhadoval medziročný rast o 4,3 percenta.
Z odhadov vyplýva, že späť na úroveň hospodárskej produktivity pred rokom 2021 by sa pri súčasnom tempe rastu mala dostať najskôr o desať rokov.
Podľa afganského ministra priemyslu a obchodu Nooruddina Aziziho je situácia ružovejšia, než sa zdá. Tak ju aspoň prezentoval na stretnutí so zástupcami 12 krajín, ktoré usporiadal minulý rok v auguste. Objavili sa na ňom zástupcovia biznisu z Turecka, Kataru, Bahrajnu, Palestíny, Jemenu, Ománu, Jordánska, Džibutska, Etiópie, Somálska, Malajzie či Indie.
Zástupcom týchto 12 ekonomík sa Azizi snažil ponúknuť niečo, čo označil za „investičné príležitosti a priaznivé podnikateľské prostredie“. Otázkou zostáva, ako k tomu prispeje vojna s jadrovou mocnosťou Pakistanom, ktorá vypukla tento týždeň.
Majú príťažlivé marketingové vízie jedného z talibanských ministrov niečo spoločné s realitou? Čiastočne áno.
Afganistan na svojom území pravdepodobne ukrýva nerastné bohatstvo v hodnote približne jedného bilióna dolárov. Ide okrem iného o rozsiahle náleziská medi, zlata, železa, lítia a tiež v súčasnosti mimoriadne aktuálnych vzácnych zemín, ktorých väčšinu na svetový trh dodáva Čína.
Od prevzatia moci vydala talibanská vláda stovky ťažobných licencií. Znalcov medzinárodných vzťahov neprekvapí, že sa v Afganistane okamžite objavili nemalé čínske investície, no pôvodne vrúcne vzťahy medzi oboma krajinami výrazne ochladli po sporoch o dve obrovské zákazky.
Miliardové zmluvy
Dvere sa tak otvorili kapitálu z krajín Strednej Ázie, ako sú Uzbekistan alebo Kazachstan, ktoré začali s talibanskou administratívou podpisovať miliardové zmluvy.
Pri nerastnom bohatstve ešte zostaneme, len sa pozrieme na energetiku. Afganistan má na svojom území značné zásoby ropy a zemného plynu, okrem toho ponúka potenciál pre obnoviteľné zdroje, ako sú solárne, veterné aj vodné elektrárne.
Aj tu je však prax podobná. Pôvodné veľké čínske investície začínajú nahrádzať hráči zo Strednej Ázie, z ktorých najmä Uzbekistan pomáha stabilizovať notoricky nestabilnú afganskú elektrickú sieť.
Teoreticky môže príležitosť ponúkať aj poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva osemdesiat percent obyvateľstva. Afganci totiž vyvážajú väčšinu svojich produktov – šafran, píniové a pistáciové orechy, mandle, hrozienka či granátové jablká – v surovom stave.
Prichádzajú tak o značné marže, ktoré si namiesto nich pripíšu zahraniční spracovatelia. V rovine teórie by sa mohlo oplatiť investovať do ďalších článkov výrobného reťazca a vytvoriť tak vyššiu pridanú hodnotu.
Háčik v takých predstavách je zrejmý: bezpečnosť, právny štát a vymáhateľnosť čohokoľvek. V rôznych indexoch sa Afganistan umiestňuje na popredných miestach medzi krajinami, v ktorých nie je bezpečne.
Podľa Global Terrorism Index patrí Afganistan medzi desať krajín najviac postihnutých terorizmom, Global Peace Index mu priraďuje hodnotu 3,229, pričom celosvetový priemer je 2,089. A napríklad podľa indexu Rule of Law Index, ktorý sleduje, do akej miery je v krajinách právny štát, je Afganistan na predposlednom 142. mieste. Len pre porovnanie možno uviesť, že rebríčku dominuje Dánsko a Česko je dvadsiate.
Na poslednom mieste
Podľa Henley Passport Indexu sledujúceho „silu“ cestovného pasu, teda prístup do ďalších krajín, je Afganistan dokonca posledný. S afganským pasom sa bez víz dostanete len do 24 krajín.
Ďalšie pre biznis nepriaznivé skutočnosti sa objavujú vo finančnom sektore. Najjednoduchšou formou investície je totiž v krajine momentálne prevezenie veľkého množstva peňazí v kufri cez hranice. Pre sankcie voči Tálibanu je totiž afganská ekonomika odrezaná od globálneho finančného a bankového systému.
Už spomínaný postoj Číny sa oplatí sledovať. Jej investície v krajine totiž za posledných päť rokov prakticky nevzrástli a mnohé z nich sú zatiaľ len vo forme nenaplnených memoránd.
Keď sa totiž krajina, ktorá bez škrupúľ investuje do Severnej Kórey, sýrskej vojnovej zóne, kolabujúcej Venezuela či v juntou ovládanom Mjanmarsku, rozhodne z opatrnosti do vašej ekonomiky neinvestovať, máte závažný problém.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Michal Bernáth.
