Vďaka nim môžeme monitorovať okolie developerských projektov a predchádzať prírodným katastrofám, ako sú zosuvy pôdy – to je iba zlomok možností, ktoré sa otvárajú vďaka vesmírnemu výskumu slovenského startupu insar.sk.
„Stav priehrad sa pozemne kontroluje dvakrát do roka. Vieme to robiť týždenne a v lepšom rozlíšení. Navyše s rastúcim počtom družíc a pokrokom vo vývoji sa znižujú nielen limity, ale aj náklady,” vysvetľuje problematiku v rozhovore pre ForbesVďaka nim môžeme monitorovať okolie developerských projektov a predchádzať prírodným katastrofám, ako sú zosuvy pôdy – to je iba zlomok možností, ktoré sa otvárajú vďaka vesmírnemu výskumu slovenského startupu insar.sk.
„Stav priehrad sa pozemne kontroluje dvakrát do roka. Vieme to robiť týždenne a v lepšom rozlíšení. Navyše s rastúcim počtom družíc a pokrokom vo vývoji sa znižujú nielen limity, ale aj náklady,” vysvetľuje problematiku v rozhovore pre Forbes zakladateľ spoločnosti insar.sk Matúš Bakoň.
Spoločnosť sa špecializuje na vývoj a aplikáciu družicových monitorovacích systémov, ktoré nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach – od ochrany infraštruktúry cez environmentálne analýzy až po spomínané predchádzanie prírodným katastrofám.
„Investície do vesmírneho sektora znamenajú vstup do globálnych obchodných reťazcov a posilňujú našu konkurenčnú pozíciu na medzinárodných trhoch.“ Slovensko má podľa Bakoňa jedinečnú príležitosť zapojiť sa do vesmírneho odvetvia, ktoré do roku 2030 dosiahne hodnotu viac ako 700 miliárd dolárov.
Vesmírna ekonomika je zdrojom inovácií a technologického pokroku, ktorý dokáže pozitívne ovplyvniť slovenské hospodárstvo a kvalitu života obyvateľov. Napríklad využívaním družicového monitorovania, vďaka ktorému štát získa presnejšie informácie o strategických objektoch, kritickej infraštruktúre či prostredí, v ktorom žijeme. Investície do vesmírneho sektora znamenajú vstup do globálnych obchodných reťazcov a posilňujú našu konkurenčnú pozíciu na medzinárodných trhoch.
Slovensko má na to predpoklady – aj naša spoločnosť investovala desaťročie do výskumu, vývoja a budovania vlastných kompetencií, aby dokázala konkurovať v Európe i vo svete. Oblasť diaľkového prieskumu Zeme je zároveň dobrým príkladom rýchleho rastu.
Celosvetová ekonomická hodnota tohto segmentu dosiahla v roku 2023 približne 266 miliárd dolárov s očakávaným rastom na vyše 700 miliárd dolárov do roku 2030. Drvivá väčšina tejto hodnoty pochádza z nadväzujúcich aplikácií, ktoré uľahčujú prácu pri plánovaní veľkých stavebných projektov – v priemysle, poľnohospodárstve, energetike, doprave, poisťovníctve, finančných službách a mnohých ďalších oblastiach.
Už teraz prinášame hodnotu v mnohých oblastiach, aj keď to môže byť pre ľudí veľmi abstraktné. Vytvorili sme pracovné miesta a podporili výskum a vývoj, ktorý vedie k priamej aplikácii na domácom trhu. Napríklad na hornej Nitre sledujeme zosuvy pôdy, pri Prešove a Košiciach zas monitorujeme infraštruktúru. Tieto technológie priamo pomáhajú nielen pri plánovaní, ale aj pri predchádzaní škôd.
Spolupracovali sme aj so štátnymi podnikmi, ako je Vodohospodárska výstavba, Hornonitrianske bane alebo Geologický ústav Dionýza Štúra, kde sme spolu s Európskou vesmírnou agentúrou skúmali oblasti na Slovensku. Kontrolovali sme územia priamo postihnuté zosuvmi pôdy ako Prešov, Košice a horná Nitra.
Naše technológie umožňujú efektívne sledovať strategické oblasti a prispievať k ich ochrane. Napríklad v rámci projektov ESA sme podporili monitoring zosuvných oblastí, priehrad, tiež sme analyzovali deformácie infraštruktúry. To znamená, že aj za pomoci našich technológií vedia starostovia obcí, ktoré môžu byť postihnuté, o možných rizikách.
Nie. Štúdie máme aj z kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici, diaľnic v okolí Turca, tunela Čebrať, monitorovali sme developerské projekty v okolí Bratislavy… Je toho naozaj veľa, aktívne však monitorujeme hlavne v zahraničí, tam by som mohol menovať do polnoci.
Ako funguje váš biznis model a čo presne ponúkate klientom?
Náš biznis model je postavený na poskytovaní služieb a riešení založených na družicových dátach. Našimi klientmi sú vlády, verejné organizácie, poisťovne, developeri, ale aj firmy spravujúce kľúčovú infraštruktúru, ako sú železnice, diaľnice, priehrady či elektrárne.
Najčastejšie ponúkame prístup k našej platforme remotIO, ktorá umožňuje zákazníkom sledovať stav svojich objektov prostredníctvom prehľadných máp. Platforma kombinuje dáta z družíc, pozemných senzorov a iných zdrojov, čím poskytuje aktuálny a prehľadný obraz o stave majetku.
Klienti vidia farebnú mapu objektu, priemyselnej zóny alebo celého mesta, kde jednotlivé body ukazujú historický vývoj ich stability s milimetrovou presnosťou. Vďaka nim dokážu identifikovať problémové oblasti, efektívne plánovať údržbu a predchádzať škodám.
Foto: insar.sk
Služby sú poskytované na báze ročného, respektíve mesačného predplatného alebo jednorazových analýz. Napríklad v prípade poisťovní pripravujeme mapy rizikových oblastí, ktoré im pomáhajú pri posudzovaní škôd a stanovovaní poistného krytia. V prípade developerov a investorov zabezpečujeme analýzy stability zemského povrchu, ktoré sú kľúčové pre ich projekty.
Akú úlohu zohrajú technológie pri riešení globálnych výziev, akými sú napríklad klimatická zmena alebo manažment prírodných zdrojov?
Budúcnosť vidím v kombinácii ekonomických a environmentálnych prínosov. Družicové monitorovanie môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 2 gigatony ročne a až 17 percent zo všetkých ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja OSN môže byť priamo ovplyvnených týmito technológiami.
Pracujeme na projektoch zameraných na detekciu zmien na povrchu Zeme, manažmente prírodných zdrojov či systémoch včasného varovania pred prírodnými katastrofami.
Budúcnosť vidím aj v obranných aplikáciách, kde tieto technológie môžu pomôcť s kontrolou hraníc a zvýšením bezpečnosti.
V spolupráci s partnermi vyvíjame algoritmy na kontrolu stavu ciest a monitorovanie zemetrasení. Vidíme presahy do autonómnej mobility, kde chceme detegovať prekážky na cestách pre autonómne vozidlá.
Budúcnosť vidím aj v obranných aplikáciách, kde tieto technológie môžu pomôcť s kontrolou hraníc a zvýšením bezpečnosti. Spadajú tam ale aj témy z poisťovníctva, ktoré teraz otvárame z dôvodu vplyvu klimatických zmien na celom svete.
Prichádzajú aj ďalšie nové vízie, v decembri bola do vesmíru vyslaná nová radarová družica a toto sa bude opakovať takmer každý mesiac. Vďaka nim budeme mať možnosť rozšíriť produkty – napríklad na monitoring vinohradov, sledovať vlhkosť pôdy a podobne.
Viac družíc, nižšie náklady
Aké limity má pozorovanie pomocou satelitov a existujú aplikácie, ktoré ešte nie sú plne využité?
Hlavným limitom je frekvencia zberu dát a rozlíšenie snímok. V súčasnosti je to možné na týždennej či dvojtýždennej báze. Stále je to však veľmi prospešné, lebo napríklad priehrady sa pozemne kontrolujú dvakrát do roka a my to vieme robiť týždenne, bez potreby akýchkoľvek prístrojov či ľudí priamo v teréne a navyše v lepšom rozlíšení.
S rastúcim počtom družíc a pokrokom vo vývoji sa limity aj náklady neustále znižujú. Momentálne pracujeme na aplikáciách, ktoré nás majú pripraviť na monitorovanie v takmer reálnom čase – od analýzy stavu ciest až po poisťovníctvo.
Ako vyzerajú vaše mapy a čo všetko na nich vidno?
Naše mapy sú vizualizáciou dát získaných z družíc, ktoré spracovávame pomocou technológie InSAR. Každý bod na mape predstavuje meranie pohybu alebo stability konkrétneho objektu, ako sú budovy, cesty, priehrady či svahové zóny. Napríklad v prípade Bratislavy máme na mapách zhruba pol milióna bodov, ktoré sledujeme na týždennej báze.
Foto: Marek Mucha
Každý bod obsahuje informáciu, ktorá ukazuje, ako sa dané miesto menilo v priebehu času – červená označuje pokles, modrá nárast a zelená stabilitu. To umožňuje klientom vidieť historický priebeh, rýchlo identifikovať problémové oblasti a plánovať zásahy. V prípade poisťovní môžu byť tieto mapy využívané na zhodnotenie rizík a na prípravu efektívnych poistných stratégií.
Existujú obavy, že satelity môžu narúšať súkromie. Ako je zabezpečená etika používania týchto dát?
Komerčné dáta získané zo satelitov nemajú také rozlíšenie, aby vedeli sledovať či identifikovať pohyb. Jednak nás to ani nezaujíma, ale ani to rozlíšenie to nedovoľuje. Napríklad radarové snímky majú rozlíšenie od 3 do 20 metrov, čo je dostatočné na sledovanie infraštruktúry, ale nie na rozpoznávanie osôb. Naopak by to malo prinášať len benefity ako bezpečnosť infraštruktúry.
Nepremrhať príležitosť
Čo teda vidíte?
Všetky objekty, ktoré sú vybudované ľudskou rukou ako domy, cesty, diaľnice, antény, ale snímame aj odhalené banské zóny. Predstavte si radar na letisku, ktorý zaznamená niečo konkrétne, čo je z kovu. V našom prípade ide aj o pevné objekty z betónu, odhalené skalné masívy a ďalšie.
Snímka je ako čiernobiely obraz, kde majú tieto objekty väčšiu intenzitu, čiže objekt vyzerá ako biely bod a na tie sa sústredíme. Ak máme 600 snímok v priebehu desiatich rokov a ten bod tam stále je, vieme vypočítať milimetre, o ktoré sa pohol.
Medzi vašich klientov patria napríklad poisťovne. Predpokladám, že u nich nepracuje niekto, kto dokáže čítať snímky a vyhodnocovať, či sa poisťuje nehnuteľnosť v rizikovej oblasti.
Náš základný produkt je deformačná mapa – mračno bodov. Bratislava má pol milióna bodov, ktoré vieme sledovať na týždennej báze a experti vedia tieto dáta čítať. My v súčasnosti máme produkt, respektíve jeho prototyp, kde to vie vyhodiť aj človek, ktorý s našou technológiou nepracuje.
Môžete uviesť konkrétny príklad projektu, kde vaša technológia pomohla predísť vážnym škodám?
Jedným z príkladov je monitoring železničnej siete v Nemecku, kde sme odhalili podzemnú ťažbu spôsobujúcu posun terénu. Podobne sme pri priehrade v Španielsku sledovali deformácie, ktoré mohli ovplyvniť jej bezpečnosť. Naše dáta umožnili včasné zásahy a zníženie rizika veľkých škôd.
Satelitná snímka okolia newyorského letiska La Guardia, ktoré Slováci takisto monitorujú. Foto: insar.sk
Aké zručnosti sú kľúčové pre váš tím pri práci s pokročilými technológiami?
Naši odborníci majú skúsenosti s geodéziou, programovaním, strojovým učením a umelou inteligenciou. Okrem technických zručností je pre nás dôležité aj prepojenie s akademickým sektorom, kde spolupracujeme so Stavebnou fakultou STU, ako aj s Fakultou manažmentu, ekonomiky a obchodu PU v Prešove, kde pracujeme na vývoji manažérskych aplikácií a environmentálnych analýz.
Najväčšou hodnotou však zostáva motivácia a schopnosť hľadať riešenia. Práve táto kombinácia odbornosti a odhodlania je kľúčová pre rozvoj našich technológií a expanziu na nové trhy.
Ako sa pozeráte na to, že množstvo Slovákov pracuje na podobných projektoch radšej v Brne, pretože na Slovensku nemali dostatočné podmienky?
Brno doslova loví podobné spoločnosti, pretože si uvedomujú význam vesmírnej ekonomiky pre štát. Napríklad aj Poľsko je pred nami niekoľko rokov a Európa vďaka tomu môže súťažiť s inými svetovými ekonomikami. Veľa vecí, ktoré sa vďaka vesmírnemu výskumu objavia, má práve využitie na Zemi. Ak verejnosť pochopí ich prínos pre každodenný život, bude ich ochotnejšie podporovať, takto sa spoločne môžeme chytiť veľmi špecifických oblastí, kde vieme pomôcť a excelovať.
Kto je Matúš Bakoň
Založil a riadi spoločnosť insar.sk, vyštudoval globálnu geodéziu a diaľkový prieskum Zeme na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vývoju družicových monitorovacích systémov sa venoval aj na ČVUT v Prahe, Hannoverskej univerzite, Čínskej univerzite v Hongkongu a UTAD v Portugalsku. Pôsobil aj ako hosťujúci výskumný pracovník v Nemeckej vesmírnej agentúre (DLR) na oddelení softvéru a simulačných technológií.
V súčasnosti pôsobí aj ako odborný asistent na Katedre environmentálnej ekonomiky a manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa špecializuje na aplikácie družicových misií Copernicus v mestskom manažmente, územnom plánovaní, ochrane životného prostredia a témach udržateľného rozvoja. Zameriava sa na vývoj platforiem na monitorovanie Zeme a systémy včasného varovania. Pod jeho vedením získala insar.sk historicky prvé slovenské ocenenie v prestížnej súťaži Copernicus Masters za produkt remotIO a regionálne víťazstvo v UK Tech Rocketship Awards.
zakladateľ spoločnosti insar.sk Matúš Bakoň.
Spoločnosť sa špecializuje na vývoj a aplikáciu družicových monitorovacích systémov, ktoré nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach – od ochrany infraštruktúry cez environmentálne analýzy až po spomínané predchádzanie prírodným katastrofám.
Foto: Marek Mucha
„Investície do vesmírneho sektora znamenajú vstup do globálnych obchodných reťazcov a posilňujú našu konkurenčnú pozíciu na medzinárodných trhoch.“ Slovensko má podľa Bakoňa jedinečnú príležitosť zapojiť sa do vesmírneho odvetvia, ktoré do roku 2030 dosiahne hodnotu viac ako 700 miliárd dolárov.
Prečo je dôležité investovať do rozvoja vesmírnej ekonomiky?
Vesmírna ekonomika je zdrojom inovácií a technologického pokroku, ktorý dokáže pozitívne ovplyvniť slovenské hospodárstvo a kvalitu života obyvateľov. Napríklad využívaním družicového monitorovania, vďaka ktorému štát získa presnejšie informácie o strategických objektoch, kritickej infraštruktúre či prostredí, v ktorom žijeme. Investície do vesmírneho sektora znamenajú vstup do globálnych obchodných reťazcov a posilňujú našu konkurenčnú pozíciu na medzinárodných trhoch.
Príležitosť za miliardy
Je to aj prípad našej krajiny?
Slovensko má na to predpoklady – aj naša spoločnosť investovala desaťročie do výskumu, vývoja a budovania vlastných kompetencií, aby dokázala konkurovať v Európe i vo svete. Oblasť diaľkového prieskumu Zeme je zároveň dobrým príkladom rýchleho rastu.
Celosvetová ekonomická hodnota tohto segmentu dosiahla v roku 2023 približne 266 miliárd dolárov s očakávaným rastom na vyše 700 miliárd dolárov do roku 2030. Drvivá väčšina tejto hodnoty pochádza z nadväzujúcich aplikácií, ktoré uľahčujú prácu pri plánovaní veľkých stavebných projektov – v priemysle, poľnohospodárstve, energetike, doprave, poisťovníctve, finančných službách a mnohých ďalších oblastiach.
Viete byť konkrétnejší?
Už teraz prinášame hodnotu v mnohých oblastiach, aj keď to môže byť pre ľudí veľmi abstraktné. Vytvorili sme pracovné miesta a podporili výskum a vývoj, ktorý vedie k priamej aplikácii na domácom trhu. Napríklad na hornej Nitre sledujeme zosuvy pôdy, pri Prešove a Košiciach zas monitorujeme infraštruktúru. Tieto technológie priamo pomáhajú nielen pri plánovaní, ale aj pri predchádzaní škôd.
Vesmírne technológie pomáhajú nielen pri plánovaní, ale aj pri predchádzaní škôd.
Spolupracovali sme aj so štátnymi podnikmi, ako je Vodohospodárska výstavba, Hornonitrianske bane alebo Geologický ústav Dionýza Štúra, kde sme spolu s Európskou vesmírnou agentúrou skúmali oblasti na Slovensku. Kontrolovali sme územia priamo postihnuté zosuvmi pôdy ako Prešov, Košice a horná Nitra.
Naše technológie umožňujú efektívne sledovať strategické oblasti a prispievať k ich ochrane. Napríklad v rámci projektov ESA sme podporili monitoring zosuvných oblastí, priehrad, tiež sme analyzovali deformácie infraštruktúry. To znamená, že aj za pomoci našich technológií vedia starostovia obcí, ktoré môžu byť postihnuté, o možných rizikách.
Zosuvy pôdy sú teda jediné využitie?
Nie. Štúdie máme aj z kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici, diaľnic v okolí Turca, tunela Čebrať, monitorovali sme developerské projekty v okolí Bratislavy… Je toho naozaj veľa, aktívne však monitorujeme hlavne v zahraničí, tam by som mohol menovať do polnoci.
Ako funguje váš biznis model a čo presne ponúkate klientom?
Náš biznis model je postavený na poskytovaní služieb a riešení založených na družicových dátach. Našimi klientmi sú vlády, verejné organizácie, poisťovne, developeri, ale aj firmy spravujúce kľúčovú infraštruktúru, ako sú železnice, diaľnice, priehrady či elektrárne.
Najčastejšie ponúkame prístup k našej platforme remotIO, ktorá umožňuje zákazníkom sledovať stav svojich objektov prostredníctvom prehľadných máp. Platforma kombinuje dáta z družíc, pozemných senzorov a iných zdrojov, čím poskytuje aktuálny a prehľadný obraz o stave majetku.
Klienti vidia farebnú mapu objektu, priemyselnej zóny alebo celého mesta, kde jednotlivé body ukazujú historický vývoj ich stability s milimetrovou presnosťou. Vďaka nim dokážu identifikovať problémové oblasti, efektívne plánovať údržbu a predchádzať škodám.
Foto: insar.sk
Ukážka monitorovia v Prešove a okolí. Foto: insar.sk
Služby sú poskytované na báze ročného, respektíve mesačného predplatného alebo jednorazových analýz. Napríklad v prípade poisťovní pripravujeme mapy rizikových oblastí, ktoré im pomáhajú pri posudzovaní škôd a stanovovaní poistného krytia. V prípade developerov a investorov zabezpečujeme analýzy stability zemského povrchu, ktoré sú kľúčové pre ich projekty.
Akú úlohu zohrajú technológie pri riešení globálnych výziev, akými sú napríklad klimatická zmena alebo manažment prírodných zdrojov?
Budúcnosť vidím v kombinácii ekonomických a environmentálnych prínosov. Družicové monitorovanie môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 2 gigatony ročne a až 17 percent zo všetkých ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja OSN môže byť priamo ovplyvnených týmito technológiami.
Pracujeme na projektoch zameraných na detekciu zmien na povrchu Zeme, manažmente prírodných zdrojov či systémoch včasného varovania pred prírodnými katastrofami.
Budúcnosť vidím aj v obranných aplikáciách, kde tieto technológie môžu pomôcť s kontrolou hraníc a zvýšením bezpečnosti.
V spolupráci s partnermi vyvíjame algoritmy na kontrolu stavu ciest a monitorovanie zemetrasení. Vidíme presahy do autonómnej mobility, kde chceme detegovať prekážky na cestách pre autonómne vozidlá.
Budúcnosť vidím aj v obranných aplikáciách, kde tieto technológie môžu pomôcť s kontrolou hraníc a zvýšením bezpečnosti. Spadajú tam ale aj témy z poisťovníctva, ktoré teraz otvárame z dôvodu vplyvu klimatických zmien na celom svete.
Prichádzajú aj ďalšie nové vízie, v decembri bola do vesmíru vyslaná nová radarová družica a toto sa bude opakovať takmer každý mesiac. Vďaka nim budeme mať možnosť rozšíriť produkty – napríklad na monitoring vinohradov, sledovať vlhkosť pôdy a podobne.
Viac družíc, nižšie náklady
Aké limity má pozorovanie pomocou satelitov a existujú aplikácie, ktoré ešte nie sú plne využité?
Hlavným limitom je frekvencia zberu dát a rozlíšenie snímok. V súčasnosti je to možné na týždennej či dvojtýždennej báze. Stále je to však veľmi prospešné, lebo napríklad priehrady sa pozemne kontrolujú dvakrát do roka a my to vieme robiť týždenne, bez potreby akýchkoľvek prístrojov či ľudí priamo v teréne a navyše v lepšom rozlíšení.
S rastúcim počtom družíc a pokrokom vo vývoji sa limity aj náklady neustále znižujú. Momentálne pracujeme na aplikáciách, ktoré nás majú pripraviť na monitorovanie v takmer reálnom čase – od analýzy stavu ciest až po poisťovníctvo.
Ako vyzerajú vaše mapy a čo všetko na nich vidno?
Naše mapy sú vizualizáciou dát získaných z družíc, ktoré spracovávame pomocou technológie InSAR. Každý bod na mape predstavuje meranie pohybu alebo stability konkrétneho objektu, ako sú budovy, cesty, priehrady či svahové zóny. Napríklad v prípade Bratislavy máme na mapách zhruba pol milióna bodov, ktoré sledujeme na týždennej báze.
Foto: Marek Mucha
V Bratislave a okolí sa nachádza viacero staníc, ktoré sa zaoberajú aj výskumom vesmíru. Foto: Marek Mucha
Každý bod obsahuje informáciu, ktorá ukazuje, ako sa dané miesto menilo v priebehu času – červená označuje pokles, modrá nárast a zelená stabilitu. To umožňuje klientom vidieť historický priebeh, rýchlo identifikovať problémové oblasti a plánovať zásahy. V prípade poisťovní môžu byť tieto mapy využívané na zhodnotenie rizík a na prípravu efektívnych poistných stratégií.
Existujú obavy, že satelity môžu narúšať súkromie. Ako je zabezpečená etika používania týchto dát?
Komerčné dáta získané zo satelitov nemajú také rozlíšenie, aby vedeli sledovať či identifikovať pohyb. Jednak nás to ani nezaujíma, ale ani to rozlíšenie to nedovoľuje. Napríklad radarové snímky majú rozlíšenie od 3 do 20 metrov, čo je dostatočné na sledovanie infraštruktúry, ale nie na rozpoznávanie osôb. Naopak by to malo prinášať len benefity ako bezpečnosť infraštruktúry.
Nepremrhať príležitosť
Čo teda vidíte?
Všetky objekty, ktoré sú vybudované ľudskou rukou ako domy, cesty, diaľnice, antény, ale snímame aj odhalené banské zóny. Predstavte si radar na letisku, ktorý zaznamená niečo konkrétne, čo je z kovu. V našom prípade ide aj o pevné objekty z betónu, odhalené skalné masívy a ďalšie.
Snímka je ako čiernobiely obraz, kde majú tieto objekty väčšiu intenzitu, čiže objekt vyzerá ako biely bod a na tie sa sústredíme. Ak máme 600 snímok v priebehu desiatich rokov a ten bod tam stále je, vieme vypočítať milimetre, o ktoré sa pohol.
Medzi vašich klientov patria napríklad poisťovne. Predpokladám, že u nich nepracuje niekto, kto dokáže čítať snímky a vyhodnocovať, či sa poisťuje nehnuteľnosť v rizikovej oblasti.
Náš základný produkt je deformačná mapa – mračno bodov. Bratislava má pol milióna bodov, ktoré vieme sledovať na týždennej báze a experti vedia tieto dáta čítať. My v súčasnosti máme produkt, respektíve jeho prototyp, kde to vie vyhodiť aj človek, ktorý s našou technológiou nepracuje.
Môžete uviesť konkrétny príklad projektu, kde vaša technológia pomohla predísť vážnym škodám?
Jedným z príkladov je monitoring železničnej siete v Nemecku, kde sme odhalili podzemnú ťažbu spôsobujúcu posun terénu. Podobne sme pri priehrade v Španielsku sledovali deformácie, ktoré mohli ovplyvniť jej bezpečnosť. Naše dáta umožnili včasné zásahy a zníženie rizika veľkých škôd.
Satelitná snímka okolia newyorského letiska La Guardia, ktoré Slováci takisto monitorujú. Foto: insar.sk
Satelitná snímka okolia newyorského letiska La Guardia, ktoré Slováci takisto monitorujú. Foto: insar.sk
Aké zručnosti sú kľúčové pre váš tím pri práci s pokročilými technológiami?
Naši odborníci majú skúsenosti s geodéziou, programovaním, strojovým učením a umelou inteligenciou. Okrem technických zručností je pre nás dôležité aj prepojenie s akademickým sektorom, kde spolupracujeme so Stavebnou fakultou STU, ako aj s Fakultou manažmentu, ekonomiky a obchodu PU v Prešove, kde pracujeme na vývoji manažérskych aplikácií a environmentálnych analýz.
Najväčšou hodnotou však zostáva motivácia a schopnosť hľadať riešenia. Práve táto kombinácia odbornosti a odhodlania je kľúčová pre rozvoj našich technológií a expanziu na nové trhy.
Ako sa pozeráte na to, že množstvo Slovákov pracuje na podobných projektoch radšej v Brne, pretože na Slovensku nemali dostatočné podmienky?
Brno doslova loví podobné spoločnosti, pretože si uvedomujú význam vesmírnej ekonomiky pre štát. Napríklad aj Poľsko je pred nami niekoľko rokov a Európa vďaka tomu môže súťažiť s inými svetovými ekonomikami. Veľa vecí, ktoré sa vďaka vesmírnemu výskumu objavia, má práve využitie na Zemi. Ak verejnosť pochopí ich prínos pre každodenný život, bude ich ochotnejšie podporovať, takto sa spoločne môžeme chytiť veľmi špecifických oblastí, kde vieme pomôcť a excelovať.
Kto je Matúš Bakoň
Založil a riadi spoločnosť insar.sk, vyštudoval globálnu geodéziu a diaľkový prieskum Zeme na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vývoju družicových monitorovacích systémov sa venoval aj na ČVUT v Prahe, Hannoverskej univerzite, Čínskej univerzite v Hongkongu a UTAD v Portugalsku. Pôsobil aj ako hosťujúci výskumný pracovník v Nemeckej vesmírnej agentúre (DLR) na oddelení softvéru a simulačných technológií.
V súčasnosti pôsobí aj ako odborný asistent na Katedre environmentálnej ekonomiky a manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa špecializuje na aplikácie družicových misií Copernicus v mestskom manažmente, územnom plánovaní, ochrane životného prostredia a témach udržateľného rozvoja. Zameriava sa na vývoj platforiem na monitorovanie Zeme a systémy včasného varovania. Pod jeho vedením získala insar.sk historicky prvé slovenské ocenenie v prestížnej súťaži Copernicus Masters za produkt remotIO a regionálne víťazstvo v UK Tech Rocketship Awards.
