V našom kontexte je známy predovšetkým ako otec secesie a autor Slovanskej epopeje. Pokiaľ sa však na Alfonsa Muchu pozrieme optikou biznisu, uvidíme podnikateľa s mimoriadnym citom pre zhodu produktu s trhom, distribúciu, škálovanie, fundraising i správu duševného vlastníctva.
Ako sa z moravského ilustrátora stal globálny kultúrny brand a prečo jeho práce na aukciách dodnes lietajú do miliónových výšin?
24. júla 2025 uplynulo presne 165 rokov od narodenia jedného z najznámejších svetových maliarov štýlu art nouveau. Alfons Mucha bol však tiež, povedané dnešným jazykom, founder, ktorý si úspešnosť svojho produktu overil doslova cez noc. Pochádzal z moravských Ivančíc, jeho kariéra však nadobudla jasné kontúry v Paríži.
Všetko sa odohralo koncom roka 1894. Vtedy v živote maliara, ktorý predtým starostlivo vymeriaval, koľko krajcov chleba môže zjesť, aby vyšiel s peniazmi, nastal zlom.
Namaľoval plagát pre herečku Sarah Bernhardtovú k inscenácii Gismondy, keď zaskakoval za chorého kolegu. A práve táto udalosť by sa dala vpísať do učebnice ako klasický príklad product-market fitu.
Koncom devätnásteho storočia bol Paríž hladný po novom vizuálnom jazyku. Bernhardtová pochopila, že je ním Muchovo art nouveau, ktoré práve drží v ruke. A maliarovi rovno ponúkla šesťročný exkluzívny kontrakt. Keď si to znovu preložíme do biznis jazyka dnešnej doby, v tej chvíli Mucha získava stabilný cash flow, vektor distribúcie k elitnému publiku a predovšetkým validáciu od najsilnejšej influencerky svojej doby.
Ďalší zásadný míľnik jeho tvorby sa týka technológií. Mucha strategicky volí farebné litografie a spoluprácu s tlačiarňou A. P. Champenois, ktorá mu umožnila škálovať kvalitu aj kvantitu.
Plagáty, dekoratívne panó, kalendáre, reklamné listy. Muchov vizuálny kód sa stáva masovým produktom, a nie len raritou pre niekoľko salónov. Mucha pôsobil ako stratég, ktorý dokázal pretaviť jasne rozpoznateľný vizuálny kód do predajného výkonu naprieč kategóriami a trhmi. Jeden z prvých priekopníkov reklamy, akú poznáme a vidíme dodnes.
V roku 1896 navrhol pre sušienky Biscuits Lefèvre-Utile plagát so Sarah Bernhardtovou (ako inak), na ktorom herečka ručne „garantuje“ kvalitu produktu. Značka si požičiava krásu dlhovlasej múzy aj reputačný kapitál najväčšej hviezdy francúzskej scény.
Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Zákazky na reklamné plagáty sa rozbiehajú vo veľkom. A z marketingového hľadiska sú dokonalé. Jednotný obrazový jazyk, rovnaké kompozície, rovnaká emočná archetypálna postava. A napriek tomu brilantná schopnosť adaptácie na odlišný produkt, cenu a cieľovú skupinu.
Ikonické JOB Cigarette Papers sú ukážkou, ako kombinovať dekoratívnu estetiku a tvrdý branding. Pri pive Bières de la Meuse Mucha zapája do obrazu symboly surovín maku, obilia, chmeľu a spája tak brand s predstavou pravosti a pôvodu. Pre šampanské Moët & Chandon tvorí verzie Dry Imperial a White Star a odlišuje charakter produktu na vizuálnej úrovni – iný typ ženy, iné gesto luxusu, rozdielna nálada svetiel.
Takto by sme mohli pokračovať ďalej cez reklamné plagáty na čokoládu, instantnú polievku či bylinné likéry. Aby sme však ešte raz ilustrovali jeho narastajúcu váhu na trhu, dovoľte jeden príklad.
V roku 1897 Mucha navrhuje plagát pre Cycles Perfecta, o rok neskôr pre Waverley Cycles, teda dvoch vtedajších cyklistických rivalov. Mucha bol v tom čase natoľko silnou značkou, že si ho mohli dovoliť obe firmy. Každému plagátu pritom majstrovsky dodal iný tón. Perfecta dostala takmer barokovú dekoratívnosť, Waverley robustnejšiu alegóriu s horizontálnym formátom a symbolmi stability.
Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Mucha totiž presne pochopil, že reklama stojí na troch oporných pilieroch. Stavia na silnej identite, ktorá sa dá replikovať, na distribúcii, ktorá umožňuje škálovať kvalitu, a na naratíve, ktorý dokáže produkt povýšiť na životnú voľbu.
S rastúcim dopytom vytvoril svoju rozpoznateľnú umeleckú DNA. Ženské figúry s prúdiacimi vlasmi, ornamentálne arabesky, pastelové palety, typografické experimenty. A vďaka tejto konzistencii plynulo vstupuje aj do ďalších kategórií. Od šperkov a obalového dizajnu po písma a knihy.
Jeden kód, mnoho nosičov, maximálna sila brandu. To, čo dnešné firmy robia prostredníctvom prepracovaných reklamných kampaní a licencií, Alfons Mucha robil intuitívne.
Na vrchole komerčnej kariéry však opúšťa Paríž, aby vybudoval svoje vrcholné dielo. Slovanská epopeja je monumentálnym, časovo aj finančne náročným projektom. A napriek tomu, alebo práve preto, preň získava kapitál. Americký filantrop Charles R. Crane financuje projekt s vedomím, že návratnosť bude reputačná, ideová a kultúrna, nie okamžite finančná.
Po rokoch strávených vo francúzskej metropole sa Mucha vrátil do Prahy. Pre fajnšmekrov možno ešte jeden detail. Mucha je jeden z prvých maliarov, ktorý si svoje modely začína fotiť a maľuje ich potom podľa fotografie. Pri porovnaní originálu a obrazu však poznať, že maliarov štetec je lichotivý a blahosklonný.
V Prahe však 14. júla 1939, krátko po začiatku okupácie a po výsluchu gestapom, Alfons Mucha podľahol zápalu pľúc. Počas svojho života sa z komerčne úspešného „plagátistu“ stačil stať národným maliarom a globálnou legendou, ktorej meno prežilo autora aj investora.
Jeho rodina neskôr vybudovala robustnú správu duševného vlastníctva prostredníctvom Mucha Foundation, ktorá sa stará o licenciovanie, kurátorskú integritu, putovné výstavy i merchandising.
Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Poďme sa na to pozrieť v číslach. Nadácia zorganizovala po svete vyše deväťdesiat výstav, ročne priťahujú zhruba pol milióna návštevníkov. Keď v roku 2023 parížsky Grand Palais Immersif pripravil imerzívnu šou Eternal Mucha, prišlo viac ako stotisíc ľudí, priemerne zhruba 850 denne.
Aukčné výsledky ukazujú, že Muchovo dielo má na medzinárodnej scéne pevné postavenie s predvídateľným a dobre rozdeleným zberateľským trhom. Jeho doposiaľ najdrahšie predaným dielom je prípravná štúdia k obrazu z cyklu Slovanská epopeja „Zrušenie nevoľníctva na Rusi“, ktorá bola v roku 2006 vydražená v aukčnej sieni Christie’s v New Yorku za 1,472 milióna dolárov.
Na českom trhu je zase často spomínaná štúdia „Zavedenie slovanskej liturgie na Veľkej Morave“, ktorá sa vyšplhala na 4,8 milióna korún (asi 200-tisíc eur). A že nejde o ojedinelé udalosti, dokladajú aj ďalšie prípady. „Dievča maľujúce ľudový motív“ sa v roku 2020 predalo za 7,5 milióna korún (asi 310-tisíc eur), na americkom trhu s plagátmi sa „Princezná Hyacinta“ v roku 2022 dostala na viac ako 1,5 milióna korún (cca 61-tisíc eur).
Umelecká dráha Alfonsa Muchu môže slúžiť ako prípadová štúdia, ako riadiť produkt, distribúciu, škálovanie, a hlavne ako z estetického štýlu urobiť dlhodobo monetizovateľný globálny brand. Jeho diela na aukciách dosahujú ohromné čiastky, výstavy generujú nekonečné množstvo návštevníkov a jeho meno sa drží v medzinárodných rebríčkoch trhu s umením.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Julie Mahlerová.
