Už menej odvahy pri konsolidovaní má koalícia pri hľadaní úspor na výdavkovej strane. Nedotknuteľné sa ukazujú najmä sociálne dávky. Tie však rozhodne nepomáhajú len ľuďom v zložitej sociálnej situácii.
Trojica analytikov Viktor Novysedlák, Zuzana Siebertová a Norbert Švarda sa pozrela na to, koľko dávok dostávajú bohatšie rodiny.
Dôležitý graf, ktorý zverejnili, ukazuje, že v absolútnom vyjadrení dostáva tretina najbohatších rodín od štátu takmer toľko, koľko najchudobnejší.
Autori štúdie pracujú ako analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nejde však o oficiálne stanovisko tejto organizácie. Cieľom nie je ani povedať, ktoré konkrétne dávky treba osekať.
Novysedlák pripomína, že Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie. V najbližších rokoch tak bude potrebovať ušetriť takmer päť miliárd eur. Doteraz koalícia konsolidovala najmä zvyšovaním daňových príjmov.
„Je na vláde a parlamente, akým spôsobom a akými trvalými opatreniami budú znižovať deficit,“ dodáva. S veľkou pravdepodobnosťou sa koalícia nevyhne ani úsporám v sociálnej oblasti.
Autori pripomínajú, že systém dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia činí asi 4,3 miliardy eur. Niektoré platby sa viažu na príjem a ekonomickú aktivitu. Príkladom je daňový bonus.
Iné sa zase vzťahujú na zdravotný stav a týkajú sa ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalšie dostávajú všetci – napríklad 13. dôchodky a prídavky na deti.
Veľmi dobre to ilustruje nasledujúci graf. Analytici čerpali reálne dáta a príjmy všetkých rodín zoradili od najnižšieho po najvyšší. Ich príjem prepočítali na počet osôb. Prvý člen mal váhu 1, každá ďalšia osoba 0,5 a dieťa do 14 rokov 0,3.
Každý stĺpec v grafe tak vyjadruje štruktúru dávok pre ľudí v konkrétnom príjmovom percentile. Ten delí všetky rodiny na sto skupín, v ktorých je rovnaký počet rodín s podobným príjmom.
Zdroj: RRZ
Tridsať percent rodín s najnižším príjmom má čistý príjem na člena v rozmedzí 0 až 580 eur mesačne. Pre zaradenie medzi 30 percent najbohatších treba mať aspoň 1150 eur na osobu.
„Na 30 percent rodín s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 miliardy eur. To je v relatívnom vyjadrení len mierne viac ako 1,7 miliardy eur na 40 percent rodín v strede príjmovej distribúcie. Tiež je to len o málo viac ako 1,1 miliardy eur pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom,“ zhŕňa Novysedlák.
Miliarda bohatým
Podrobnejší pohľad na graf ukazuje, že napríklad pomoc v hmotnej núdzi tvorí dôležitú dávku pre asi 15 percent najchudobnejších. Daňový bonus dostávajú vo veľkej miere predovšetkým bohaté rodiny.
Tiež je zaujímavé, že 13. dôchodok dostávajú aj rodiny s príjmom na osobu prevyšujúcim tritisíc eur. Dôvodom môže byť, že jeden z manželov ešte pracuje. Tiež môže ísť o ľudí, ktorí majú vysoké dôchodky či popri penzii stále pracujú.
Takéto rodiny 13. dôchodok nevyhnutne nepotrebujú. Namieste je otázka, či je potrebné prehlbovať deficit Sociálnej poisťovne pomáhaním jedincom, ktorí majú mesačný čistý príjem na osobu v tisícoch eur.
Autori štúdie pripomínajú, že najväčšiu časť nákladov pre vyššie príjmové skupiny tvoria tri dávky. Ide o prídavky na deti, daňový bonus a 13. dôchodok. Ich plošné poskytovanie bol deklarovaný cieľ zákonodarcu.
„Bez ohľadu na motivácie zákonodarcu pri tvorbe parametrov na vznik nároku a úrovne sociálnych dávok alebo hodnotenia správnosti nastavenia takýchto politík, vo výsledku sa časť verejných zdrojov poskytuje vyššie príjmovým rodinám na porovnateľnej úrovni ako stredne príjmovým,“ dodávajú autori.
Ďalší graf ukazuje ukazuje, ako dávky pomáhajú. „Sociálne programy presúvajú rodiny z prvej polovice pôvodnej príjmovej distribúcie do druhej. Najväčšie posuny je badať v prvom a vo štvrtom decile,“ píšu autori.
Zdroj: RRZ.
Zaujímavosťou je, že druhý a tretí decil sa posúvajú miernejšie pre takmer ukončenú podporu v rámci pomoci v hmotnej núdzi a nižšie rodinné dávky.
„Porovnateľný posun je aj v piatom a šiestom decile, kde narastá vplyv 13. dôchodkov a postupne aj rodinných dávok. S ďalším rastom príjmov priemerný posun klesá, keďže váha sociálnych transferov na celkových disponibilných príjmoch sa znižuje,“ konštatujú autori štúdie.
Hľadanie spravodlivosti
Autori štúdie zdôrazňujú, že nechcú hovoriť, ktoré dávky treba upraviť. Poukazujú na obrovský konsolidačný potenciál, ak by vláda rozhodla pristupovať k pomoci adresnejšie. Chápu pritom, že s adresnosťou sa dá narábať viacerými spôsobmi.
„Subjektívne vnímanie toho, v akej životnej situácii rodiny by štát mal byť angažovaný, vytvára nespočetné variácie nastavenia sociálneho systému. Aktuálne nemáme jasný konsenzus o tom, na koho by mala byť cielená sociálna politika vrátane jasného zdôvodnenia. Slovensko patrí v súčasností medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v krajinách EU aj OECD,“ dopĺňajú.
To by podľa nich naznačovalo, že sociálny systém aktuálne nevyžaduje radikálnu prestavbu vo forme masívneho prerozdeľovania zdrojov z vyššie príjmových na nižšie príjmové domácnosti.
Vzhľadom na stav verejných financií by však bolo podľa analytikov vhodné uskutočniť revíziu, ktorá by ukotvila základné piliere, od ktorých by bolo ťažké sa bezdôvodne odkloniť.
„Okrem finančného efektu pre rozpočet by však prehodnotenie adresnosti systému zaviedlo prehľadnosť, predvídateľnosť a formovalo by spoločenskú atmosféru spravodlivého a efektívneho nakladania so zdrojmi,“ uzatvárajú autori.
