Slovenskí filantropi odmietajú predstavu, že darovanie je otázkou imidžu. Prvý prieskum veľkej individuálnej filantropie ukazuje, že rozhoduje osobná skúsenosť a dôvera – a väčšina peňazí smeruje do vzdelávania.
Chcem riešiť konkrétny problém, mám k téme osobne blízko, chcem niečo vrátiť spoločnosti. To sú tri najčastejšie motivácie, pre ktoré sa filantropi rozhodnú venovať individuálnemu pomáhaniu.
Ukázal to vôbec prvý prieskum o veľkej individuálnej filantropii na Slovensku. Ide o poskytnutie väčších darov zo súkromných zdrojov spravidla na projekty a výzvy s dlhodobejším vplyvom.
„Oslovili sme ľudí z biznisu vrátane tých, ktorí sa objavujú v rebríčkoch najbohatších ľudí a máme o nich referenciu, že sú filantropicky aktívni,“ uviedla výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Nadácia zbierala dáta spolu s agentúrou Focus dva mesiace – v čase od polovice októbra do polovice decembra. Respondentmi prieskumu bola úzka skupina vybraných osobností, ktoré formujú a často aj finančne podporujú spoločensky prospešné iniciatívy na Slovensku.
Išlo o jedinečný projekt, keďže do zverejnenia prieskumu boli známe len niektoré príbehy o tom, ako podľa Pontisu úspešní ľudia pomáhajú na Slovensku. Medzi nimi je napríklad exprezident Andrej Kiska s jeho projektom Dobrý Anjel, Miroslav Trnka a jeho podpora nadácii Zastavme korupciu či Peter Paško s podporou Galérie Nedbalka v Bratislave.
„Filantropiu si verejnosť tradične spája s pomocou pri ťažkých životných situáciách,“ dodala Kolesárová. Výsledky prieskumu však prekvapili. Väčší filantropi dávajú na prvé miesto vzdelávanie.
Doň smeruje viac ako osem z desiatich darovaných peňazí. Viac ako polovica z nich podporuje aj sociálne služby, kultúru a umenie. V menšej miere však filantropi podporujú kritické myslenie, či boj proti dezinformáciám a hoaxom.
Pri rozhodovaní o tom, ktorú organizáciu podporia, hrá kľúčovú úlohu osobná dôvera v ľudí, ktorí za ňou stoja. Prekvapivo, fakt, že organizácia má „dobré meno“, je prioritou len pre menej ako desatinu opýtaných.
„Výsledky prieskumu naznačujú, že filantropia nie je pre bohatých povinnosť, skôr spôsob, ako niečo zmysluplné zmeniť a cítiť sa v súlade so sebou. Zdá sa, že tlak okolia a dobré PR nehrajú rolu,“ povedal riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Filantropi skôr podľa neho odmietajú predstavu, že by darovanie bolo nejakou spoločenskou pózou. „Ide o silný signál autenticity ich motivácie,“ dodal Slosiarik.
FOTO: Flourish
Kto je typický filantrop
Typickým veľkým individuálnym filantropom je muž vo veku od 40 do 49 rokov, ktorý daruje do päťtisíc eur ročne. Z celej skupiny, ktorá sa do prieskumu Nadácie Pontis zapojila, tieto kategórie mali najväčší podiel. Druhou veľkou skupinu boli ľudia z biznisu od 50 do 69 rokov.
Pri celkovom pohľade na individuálnu filantropiu výsledky prieskumu vyzerajú inak. Svoje zarobené peniaze daruje tretina žien a viac ako štvrtina podporovateľov daruje viac ako 50-tisíc eur. Tri percentá ľudí z biznisu darovali vyše 200-tisíc eur.
Pri rozhodovaní o tom, ktorú organizáciu podporia, hrá kľúčovú úlohu osobná dôvera v ľudí, ktorí za ňou stoja. Prekvapivo, fakt, že organizácia má „dobré meno“, je prioritou len pre menej ako desatinu opýtaných.
„Nikto z respondentov neuviedol, že sa filantropii venuje kvôli budovaniu svojej osobnej značky. Viac ako dve tretiny sa stotožňujú s výrokom, že „pomáhaním sa nechváli“,“ vyplynulo z prieskumu Nadácie Pontis.
Veľkí filantropi podľa prieskumu preukazujú racionalitu. Až dve tretiny z nich hovoria, že sa riadia najmä rozumom. Až šesť z desiatich avizovalo významné navýšenie svojho pomáhania v prípade, ak by štát zaviedol možnosť odpočtu darov zo základu dane, ktoré doteraz neexistuje.
FOTO: Flourish
Čo bude ďalej
Ďalšie prieskumy v budúcnosti pomôžu podľa Nadácie Pontis zachytiť, kam sa slovenská filantropia posunie v nasledujúcich rokoch.
„Môže ísť v šľapajach tej českej, ktorá od roku 2020 raketovo rastie a prináša príbehy rodinných nadácií, ktoré do rozvoja sociálnych inovácií dávajú miliardy českých korún z vlastných peňazí. Alebo bude hasiť nefunkčné zdravotníctvo a problémy v sociálnej oblasti bez výrazného posunu k systémovej zmene,” dodala Kolesárová.
Z prieskumu vyplynulo, že budúcnosť filantropie na Slovensku je svetlá. Takmer štyria z 10 filantropov predpokladajú, že o tri roky budú pomáhať viac ako dnes, 15 percent dokonca hovorí, že si založí vlastný fond alebo nadáciu. V praxi by to teda mohlo vyzerať v Českej republike tak, ako v minulosti opísali Hospodářské noviny.
„Českí filantropi aktívne investujú do projektov, ktoré formujú lepšiu budúcnosť pre budúce generácie. Či už ide o podporu vzdelávania, vedy, zdravotnej starostlivosti alebo kultúry, ich cieľom je zanechať dedičstvo, ktoré bude mať trvalý prínos pre spoločnosť,“ napísali Hospodářské noviny.
Medzi spomenutými nadáciami bola napríklad Nadácia Experientia, Karel Komárek Family Foundation, či Bakala Foundation.
