Mnohí šéfovia chcú, aby sa ich zamestnanci čo najskôr vrátili do kancelárií, pričom tvrdia, že vďaka zdieľaniu fyzického pracoviska sú kreatívnejší a produktívnejší. Je to však niečím podložené?
CEO milujú dáta. Na základe nich rozhodujú o cenách, tvoria stratégie a navigujú, na ktoré trhy vstúpiť. S prácou na diaľku to je však niečo iné.
Napríklad v septembri minulého roka CEO spoločnosti BlackRock Larry Fink v rozhovore o znižovaní inflácie povedal: „Myslím si, že ak by sa do kancelárií vracalo čoraz viac ľudí, videli by sme stúpajúcu produktivitu.“
A CEO Disney Bob Iger v e-maile, ktorým začiatkom tohto roka volal zamestnancov späť do kancelárie na štyri dni v týždni, uviedol, že „nič nemôže nahradiť schopnosť spájať sa, pozorovať a tvoriť s kolegami, ktorá je možná, len ak sme fyzicky spolu“.
CEO JPMorgan Chase Jamie Dimon bol zase neochvejný vo svojej nechuti k úplnej práci na diaľku a v roku 2021 povedal, že „nefunguje u mladších ľudí, nefunguje u tých, ktorí potrebujú zhon, nefunguje to v zmysle spontánnych nápadov“ a „nefunguje to ani z pohľadu kultúry“.
Majú pravdu?
Pravdou je, že zatiaľ je ťažké skutočne to vedieť. Normy na pracovisku sa rýchlo menia. Softvérové nástroje na spoluprácu sa neustále aktualizujú a zdokonaľujú.
A zatiaľ čo práca na diaľku môže byť v niektorých zamestnaniach a pre niektorých zamestnancov bezproblémová, môže znevýhodňovať prácu iných. Produktivita je notoricky ťažko merateľná. Veľa existujúcich údajov pochádza z prieskumov zamestnancov alebo z akademického výskumu, ktorý študuje špecializované kategórie pracovníkov.
Brian Elliott, ktorý viedol výskumné konzorcium Slacku Future Forum a teraz je poradcom výkonných tímov v oblasti flexibilných pracovných podmienok, hovorí, že mnohí CEO stále pociťujú „výkonnú nostalgiu“ nad modelom, ktorý pre nich fungoval pred rokmi.
Jonathan Levav, profesor na Stanfordskej škole Graduate School of Business, je tiež spoluautorom často citovaného článku, ktorý zistil, že videokonferencie bránia generovaniu nápadov. Bol prekvapený nahnevanými odpoveďami, ktoré dostal od prívržencov práce na diaľku. „Stala sa z toho skôr náboženská viera než rozumná diskusia“ hovorí.
Čo hovoria fakty?
Americký Forbes sa rozprával s akademickými výskumníkmi, firemnými poradcami a obchodnými manažérmi, aby zistil, čo hovoria existujúce údaje – alebo čo ukazujú ich vlastné dôkazy – o tom, ako práca na diaľku skutočne funguje.
Aj keď sa môže zdať, že niektoré údaje podporujú sťažnosti vedúcich pracovníkov – že práca na diaľku oslabuje produktivitu, ubližuje mladším pracovníkom, znižuje kreativitu alebo zabíja podnikovú kultúru – iný výskum naznačuje, že je to naopak.
Premieňa čas ušetrený tým, že netreba dochádzať do práce, na viac pracovných hodín. Pomáha udržať si pracovníkov s deťmi alebo takých, ktorí sa starajú o starších ľudí, ktorí potrebujú flexibilitu. A uľahčuje tiež budovanie rôznorodých pracovných tímov, keď nábor nie je obmedzený bydliskom.
Zdá sa, že nakoniec zvíťazí hybridná práca. Neskúsení pracovníci sú pravdepodobne náchylnejší na nevýhody práce z domu, no zamestnanci naozaj nechcú pracovať na plný úväzok v kancelárii.
1. Produktivita.
Keď začala pandémia, riaditelia vyzerali byť takmer zaskočení tým, akí produktívni sú ľudia pracujúci z domu. O tri roky neskôr bijú na iný poplach a hovoria, že produktivita klesá.
CEO spoločnosti Meta Mark Zuckerberg v roku 2020 povedal, že práca na diaľku ponúka viac priestoru na dlhodobé myslenie a vďaka nej je v práci šťastnejší a produktívnejší. V roku 2023 však tvrdí na základe internej analýzy výkonnosti, že pracovníci prítomní osobne toho „spravia viac“.
Ako to teda je? Výskum môže byť urobený tak, aby poukázal na ktorýkoľvek výsledok. Nedávny pracovný dokument od Stanfordského ekonóma Nicholasa Blooma, ktorý zhodnotil existujúce štúdie na túto tému, vyvolal rozruch. Poukázal na tvrdenie z jedného výskumu, že u tímov, ktoré pracovali len na diaľku, produktivita klesla v priemere o približne 10 percent. Zistil tiež však, že pri hybridnej práci, ktorá je dobre zorganizovaná, sa výkonnosť udá byť rovnaká až mierne lepšia.
Predtým, ako sa CEO začnú oháňať Bloomovým článkom a zavolajú všetkých späť do kancelárie, treba si uvedomiť mnoho vecí. Tieto štúdie majú tendenciu pozerať sa na menej platenú pracovnú silu, ktorá vykonáva opakujúce sa úlohy. Výsledky však nemusia platiť pre pracovnú silu vo všeobecnosti, hovorí Bloom a poznamenáva, že štúdie tiež zahŕňali rôzne štýly riadenia.
Bloom poukazuje na to, že spoločnosti so zamestnancami, ktorí pracujú len na diaľku, by ušetrili na nehnuteľnostiach a mali by ďalšie výhody, ako je nižšia fluktuácia ľudí či prístup k pracovníkom z celého sveta (a lacnejším), čím by sa vyvážili potenciálne mínusy.
„Je to ako povedať, že si nikdy nekúpim Toyotu, pretože Ferrari je rýchlejšie,“ hovorí Bloom. „No áno, ale je za tretinovú cenu. Práca na diaľku môže byť o 10 percent menej produktívna, ale ak je o 15 percent lacnejšia, je v skutočnosti veľmi výhodná.“
Na druhej strane, čo i len málo času v kancelárii môže znamenať iné výsledky. Napríklad u skupiny pracovníkov call centier, ktorí pracovali na diaľku a osobne do kancelárie prišli len jeden deň v týždni, zaznamenala Bloomova štúdia zvýšenie produktivity o 13 percent.
Profesor Raj Choudhury z Harvard Business School zistil, že vládni patentoví úradníci, ktorí mohli pracovať odkiaľkoľvek, ale osobne sa stretávali niekoľkokrát do roka, tiež zaznamenali zvýšenie miery produktivity.
Ďalšia štúdia porovnávala pracovníkov jednej firmy, ktorí pracovali len v kancelárii, s tými, ktorí pracovali dvakrát týždenne na diaľku, a zistila, že vplyv na produktivitu, výkon alebo povýšenie bol u hybridných pracovníkov nulový alebo mierne pozitívny.
„Pravdou je, že flexibilný spôsob práce zostane zachovaný, no vyžaduje si nové manažérske postupy,“ hovorí Choudhury. Ako napríklad pravidelné stretnutia mimo pracoviska alebo zisťovanie, ako koordinovať dochádzku. „Existuje dobrý hybrid – a existuje zlý hybrid,“ dodáva.
2. Kreativita.
Rovnako ako produktivita, aj inovácia sa stala jedným z najbežnejších argumentov manažmentu pre návrat do kancelárie, čo naznačuje, že stretávanie kolegov na chodbách alebo na obede podnecuje kreativitu.
CEO spoločnosti News Corp Robert Thomson napríklad v januárovej správe uviedol, že „spontánnosť a náhodnosť dynamického kancelárskeho prostredia sú rozhodujúce pri tvorení a opakovaní“.
Odborníci však tvrdia, že nie je jasné, do akej miery náhodné stretnutia v kanceláriách podnecujú inovácie. Štúdie už dlho ukazujú, že ľudia sa nerozprávajú pravidelne s kolegami, ktorí sedia viac ako deväť metrov od nich, aj keď príležitosť majú.
Prieskumy tiež ukázali, že je väčšia pravdepodobnosť, že ľudia budú mať originálnejšie nápady, keď nemajú skupinový brainstorming, ale individuálny.
Otvorené kancelárie, ktoré šéfovia vytvorili na stimuláciu interakcie medzi pracovníkmi, môžu mať opačný účinok. Bernsteinov výskum ukázal, že zriadenie otvorenej kancelárie znížilo interakciu tvárou v tvár až o 70 percent, keďže pracovníci používali slúchadlá a vyhýbali sa očnému kontaktu.
Iné štúdie však zistili, že práca osobne v kancelárii má výhody aj pre kreativitu. Levavov výskum, ktorý vyvolal nahnevané reakcie, v experimente zistil, že tímy pracujúce len na diaľku na nových návrhoch produktov boli menej efektívne ako ich kolegovia, ktorí boli fyzicky prítomní.
Opäť sa zdá, že hybridná práca pomáha. V samostatnej štúdii Choudhury zistil, že tímy, ktoré spolu pracovali 25 až 40 percent času, mali lepšie výsledky ako tie, ktoré trávili menej alebo viac času v kancelárii. „Nemuselo to však byť raz týždenne,“ hovorí Choudhury a poznamenáva, že pracovníci sa mohli zhromaždiť len niekoľko dní v mesiaci a videli efekt.
„Realitou je, že veľká väčšina ľudí teraz spolupracuje s ľuďmi z celej krajiny alebo sveta,“ hovorí. „Nemôžete ich všetkých fyzicky spojiť.“
3. Mentorstvo.
Jednou z najčastejších obáv týkajúcich sa práce na diaľku – a dôvodov návratu do kancelárie – je jej vplyv na nových alebo mladších pracovníkov.
„Pokiaľ ide o najmladších členov našej pracovnej sily, mám vážne obavy, že strata príležitostí na skorý kariérny rozvoj nás v nasledujúcich desaťročiach vyjde draho,“ povedal zakladateľ a CEO spoločnosti Citadel Ken Griffin.
Toto je jedna z oblastí, kde sa obavy zdajú univerzálnejšie. V jednej štúdii na pracovisku pred covidom zistila Emma Harrington z Virginskej univerzity, že softvéroví inžinieri, ktorí sedeli v rovnakej budove ako ostatní členovia tímu, dostali o 22 percent viac spätnej väzby ako tí, ktorých tímoví kolegovia sídlili v iných budovách. Keď vypukla pandémia a kancelárie sa zatvorili, rozdiel v tom, koľko spätnej väzby tieto dve skupiny zamestnancov dostali, do značnej miery zmizol.
Prieskum medzi 800 supervízormi v roku 2021 zistil, že 42 percent ľudí pri zadávaní úloh niekedy zabudne na vzdialených pracovníkov.
Profesorka Kimberly Elsbach už roky študuje zaujatosť voči videohovorom“alebo kariérne výhody ľudí, ktorí pracujú v kancelárii. V štúdii z roku 2010 hovorí, že keď sú ľudia v kancelárii, tak ich vnímame ako spoľahlivejších, hoci nemusíme ani vidieť do štýlu a kvality ich práce. A ak sú tam aj mimo pracovného času, tak si ceníme ich oddanosť.
Osobná prítomnosť ľuďom len uľahčuje to, aby si zvykli pomáhať si navzájom. Väčšina pracovísk však potrebuje nájsť spôsoby, ako spojiť ľudí aspoň na školeniach a mimo pracoviska a zaviesť lepšie mentorské programy.
4. Kultúra.
Na začiatku pandémie, keď sa manažéri obávali vplyvu home officu na firemnú kultúru, veľa z nich naplánovalo virtuálne teambuildingy, ktoré u mnohých pracovníkov len zvýšili únavu zo Zoomu.
Firemná kultúra sa vymyká jednoduchej definícii. Technicky ide o spoločné normy alebo hodnoty spoločnosti, no mnohí zamestnanci si myslia, že je to synonymum rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, alebo to, aký toxický je ich šéf či koľko zábavných výhod majú k dispozícii. Všetko z toho sa meria ťažko.
Jedným z príkladov kultúry môže byť to, ako sa ľudia cítia prepojení so svojimi kolegami – avšak opäť, výskumy sa rôznia. Keď Microsoft študoval pracovné návyky približne 60 000 zamestnancov pred a po prechode na prácu z domu, zistil, že podiel času, ktorý strávili spoluprácou s tímami v iných častiach spoločnosti, klesol o približne 25 percent.
Mnoho ľudí a množstvo spoločností, ktoré zostali pri práci na diaľku, však tvrdia, že to pomohlo alebo nemalo žiadny vplyv na kultúru. V štvrťročnom prieskume spoločnosti Slack zo začiatku tohto roka medzi viac ako 10 000 pracovníkmi vyšlo, že na rozdiel od ľudí v kanceláriách, väčšina ľudí pracujúcich na diaľku alebo hybridne zaznamenala za posledné roky zlepšenie firemnej kultúry.
Platforma Yelp, ktorá zatvorila všetky svoje pobočky v USA okrem jednej, zverejnila vo februári rozpis svojich údajov. Nezistila žiadnu významnú zmenu v množstve nových zamestnancov, ktorí uviedli, že cítia prepojenie so svojím tímom.
A softvérová firma Atlassian, kde 40 percent zamestnancov žije viac ako dve hodiny od kancelárie, vykonala analýzu, aby zistila, ako často sa vzdialení pracovníci potrebujú stretávať, aby cítili medzi sebou prepojenie. Prieskumy ukázali, že zamestnanci, ktorí pracovali z domu a občas sa s tímom stretávali osobne, mali o 27 percent väčší pocit prepojenia.
Prieskumy naznačili, že ak chcete zabrániť strate tohto prepojenia, mali by ste sa stretávať trikrát ročne.
„Z nejakého dôvodu stále riešime to, kde pracujeme, ale v čoraz kritickejšie je skôr to, ako pracujeme,“ hovorí Annie Dean z firmy Atlassian.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Jena McGregor.
