Príbeh vedkyne Hany Dvořákovej sa začal jediným odvážnym gestom dobra a v priebehu rokov sa rozrástol a zaradil medzi najväčšie filantropické počiny v českých dejinách. Kde sa tento príbeh končí? Možno pri ďalšej českej Nobelovej cene za chémiu a v nadácii, ktorá bude fungovať navždy.
Na prvom poschodí Ústavu organickej chémie a biochémie kedysi bývalo laboratórium. Na mieste, kde profesor Antonín Holý spolu so svojím tímom prišiel na najväčší objav českej chémie, dnes stojí kaviareň. Červené steny podlhovastej miestnosti lemujú z jednej strany okná s výhľadom na dejvický kampus, z druhej chodba vedúca do výskumných pracovní.
Étos a veľkosť miesta sú tu však dodnes. Objavom zázračnej látky, ktorá dokáže v ľudskom tele zastaviť šírenie vírusu HIV, a dnes tak patrí k najpoužívanejším liekom proti AIDS, sa príbeh neskončil.
Úspech profesora Holého a jeho tímu, ktorého súčasťou bola aj vedkyňa Hana Dvořáková a ktorý je dodnes považovaný za najväčší úspech českej vedy, paralelne zrodil príbeh, ktorý sa dá pokladať za najväčší filantropický počin v Českej republike.
Vedkyňa Dvořáková a jej manžel sa totiž rozhodli prostriedky z licenčných poplatkov, ktoré za vynález dostali, venovať na filantropické účely. Ich gesto predstavuje vo filantropickom svete nevídaný počin a aj keď Hanu Dvořákovú nenájdete na zozname najbohatších Čechov, určite patrí k najštedrejším darcom.
